Keď sa zdá, že skupina elitných príslušníkov dnes už zaniknutej Národnej kriminálnej agentúry prezývaných čurillovci nedokáže ničím prekvapiť, vyplavia sa na povrch nové informácie. Z nich sa dajú vydedukovať zarážajúce skutočnosti, ktoré by nemali zostať nepovšimnuté, najmä zo strany odborníkov na oblasť psychológie. Naznačujú, že naši chlapci, ako čurillovcov prezentoval bývalý policajný prezident Štefan Hamran, žijú v absolútne mentálne pokrivenom svete. A spolu s nimi do tohto obludária podľa všetkého spadol aj známy advokát Peter Kubina.

Už niekoľko dní sa sociálnymi sieťami šíria úryvky alarmujúcej esemeskovej komunikácie z jesene minulého roka. Ide údajne o debaty skupiny policajtov prezývanej čurillovci. Pre tých, ktorí nie celkom tušia, o kom je reč, ide o partiu elitných policajtov v minulosti pôsobiacich v bratislavskej pobočke NAKA. Preslávili sa najmä počas rokov 2020 až 2023 vyšetrovaním mediál­ne známych a exponovaných káuz ako napríklad Očistec či Judáš. V rámci nich stíhali takých vysokopostavených ľudí, ako sú Robert Fico či Robert Kaliňák, ale aj bývalých policajných prezidentov Tibora Gašpara a Milana Lučanského.

Hlavným predstaviteľom spomínanej skupiny elitných príslušníkov sa súhrou viacerých faktorov stal Ján Čurilla. Práve z neho postupne dokázalo niekoľko médií a mimovládnych organizácií vyrobiť ušľachtilého, morálneho, charakterného a neomylného bojovníka za spravodlivosť. Inými slovami, stvorili z neho novodobého národného hrdinu.

Chránená zver

Časom sa však začalo ukazovať, že praktiky Jána Čurillu a jeho policajných „spolupartajníkov“, medzi ktorých okrem iných patrili Pavol Ďurka, Štefan Ma­šin, Milan Sabota, Branislav Dunčko či Róbert Magula, sa nemuseli vždy pohybovať v medziach zákona. Ba dokonca vznikli silné podozrenia, že svoje kauzy stavali na zmanipulovaných výpovediach kľúčových svedkov, takzvaných kajúcnikov. Začali ich preto vyšetrovať, čo by malo byť v každej demokratickej krajine úplne logické. Samozrejme, aj žiaduce, aby sa tak vyvrátili všetky pochybnosti.



Lenže nie na Slovensku, kde sa zo skupiny policajtov podozrivých z nekalých praktík stala najvyššími štátnymi predstaviteľmi „chránená zver“. Presne týmto výrazom za vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora sami seba označovali čurillovci. Vnímali sa ako chránená zver, ktorá môže všetko, a beda tomu, kto sa jej vzprieči.

Vo verejnom záujme

Vráťme sa k spomínaným SMS správam, ktoré sa šíria sociálnymi sieťami. Podľa informácií PLUS 7 DNÍ ide o komunikáciu zaistenú v mobilnom telefóne jedného z čurillovcov. Jej autenticitu nám potvrdilo viacero zdrojov. Časti uvedenej debaty sú natoľko alarmujúce, že je vo verejnom záujme upozorniť na jej znenie aj širokú verejnosť. Aby vedela, v akom mentálnom svete a nastavení sa pohybujú niektorí policajti označovaní za elitu. A tiež vplyvný advokát Peter Kubina, ktorý pôsobil ako poradca prezidentky Zuzany Čaputovej. 



Zo zaistenej debaty najviac zarazí časť, v rámci ktorej sa čurillovci a advokát Kubina vulgárne, dehonestujúco, priam neľudsky vyjadrujú na adresu práve zosnulého 37-ročného vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby, otca troch malých detí Daniela Karabu. Práve on vlani v lete obvinil niekoľkých čurillovcov vrátane samotného Jána Čurillu zo závažnej trestnej činnosti a neskôr prokurátorovi navrhol podať na nich obžalobu. 



Expresívnym slovníkom a myšlienkovými pochodmi v danej komunikácii vynikal vodca skupiny Ján Čurilla a prekvapujúco umne mu sekundoval advokát Kubina, na verejnosti pôsobiaci distingvovane.

„Šťavnatá“ debata

Debatu o smrti vyšetrovateľa Karabu vlani 18. novembra pár minút po ôsmej hodine ráno začal Štefan Mašin krátkou správou ,,Karaba zomrel.“. Neskôr spresnil, že skonal len deň po narodení svojho tretieho dieťaťa.



Na správu o smrti ako prvý zarea­goval advokát Kubina. „A čo sa mu stalo? Explodovalo mu svedomie?... ,Kks‘, ale vážne, je to strašne smutné, ešte keď je to takto spojené. Bez ohľadu na to, že to bol ko**t. Bol ešte mladý a mal ešte dosť času na návrat na cesty Pánove,“ písal rešpektovaný advokát kamarátom policajtom.



Zhruba 40 minút po prvej správe o smrti Daniela Karabu bol advokát Kubina zarazený tým, že sa do debaty stále nezapojil Ján Čurilla: ,,Inak vidno, že Jano ešte chrápe, pretože on túto smutnú a nešťastnú udalosť určite šťavnato okomentuje…“ sršal nedočkavosťou Peter Kubina. A dosiahol svoje.



Takmer okamžite sa totiž ozval samotný Čurilla: "Jano nechrápe… Jano premýšľa... či ten ko**t stihol poslať príspevok do Donia. A keď nie, ako to z neho ešte dostať."

Pripomeňme si, že cez Donio vyhlásila neziskovka Zastavme korupciu finančnú zbierku pre čurillovcov. 



Na Čurillove slová reagoval Štefan Mašin. „Do dedičstva sa prihlásime,“ navrhol, na čo Čurilla odvetil, že také čosi by mu veru nenapadlo. Vzápätí sa v ňom ozval aspoň náznak ľudskosti, keď poznamenal: ,,Ale vážne… je to v p*či… Mladý chlap, otec rodiny… Smutné.“

Vzápätí však diskusiu zaklincoval slovami, nad ktorými zostáva každému normálnemu človeku rozum stáť: "Možno dobre preň (pre novonarodené dieťa Daniela Karabu – poznámka redakcie). Keby zistilo, akého ko**ta má otca, tak by sa to decko odje**lo.... Otcovou zbraňou."

Odborníci v akcii

Niet pochýb, že po zverejnení predmetnej komunikácie sa stále nájde množstvo ľudí, ktorí budú čurillovcov obhajovať. Napríklad tým, že ide predsa o súkromnú debatu slušných policajtov prenasledovaných súčasným režimom. No a v súkromí si predsa môžeme všetci hovoriť a písať, čo chceme. Nájdu sa zrejme aj takí, ktorým bude zrazu nesmierne prekážať, že čosi také na verejnosť vôbec uniklo, a budú omieľať frázy o nelegálnosti. Nuž a chýbať zrejme nebudú ani výkriky v zmysle, že všetko je vytrhnuté z kontextu. 



Nech už je, ako chce, ak bolo žiaduce oboznámiť národ vo verejnom záujme s obsahom debát Roberta Fica a spol. na poľovníckej chate, rovnako by tak mala mať verejnosť možnosť poznať zmýšľanie elitných príslušníkov. Príslušníkov, ktorí mali a nie je vylúčené, že v budúcnosti ešte budú mať v rukách moc nad trestnými konaniami. Ich postoje v súkromí mnoho naznačujú. Neľudské vyjadrovanie čurillovcov a advokáta Kubinu na adresu práve zosnulého mladého muža, otca troch malých detí, o nich veľa napovedá. 



Mimochodom, len pred pár dňami sa takmer 900 psychiatrov a psychológov podpísalo pod otvorený list adresovaný predsedovi vlády Robertovi Ficovi. Upozornili v ňom na jeho nebezpečné správanie. Signatári listu, ktorého iniciátormi boli špičky slovenskej psychiatrie Jozef Hašto a Anton Heretik, zároveň Fica vyzvali, aby odstúpil z funkcie.



Možno nastal čas, aby sa odborníci na psychiku, aspoň z policajného prostredia, sústredili aj na správanie v minulosti chránenej zveri. Hoci je aktuálne postavená mimo služby a na jej živobytie sa skladajú bežní ľudia prostredníctvom verejnej zbierky. Tej zbierky, ktorú čurillovci spomínali aj v súvislosti s úmrtím mladého vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby. Nie však z dôvodu, aby vyzvali ľudí na pomoc mladej vdove a jej trom deťom.

S absolútnou ľahkosťou si písali o tom, či nebohý policajt stihol pred svojou tragickou smrťou poslať peniaze do zbierky pre nich. Už len fakt, že im to vôbec napadlo, nech už to bolo v akomkoľvek kontexte, je prenikavou sondou do vnútorného sveta Jána Čurillu a jeho kolegov.

Prepis SMS komunikácie

Štefan Mašin: Zomrel Daniel Karaba.
Peter Kubina: Čože? Vážne?
Štefan Mašin: Hej.
Peter Kubina: A čo sa mu stalo? Explodovalo mu svedomie?
Milan Sabota: Že vraj embólia.
Štefan Mašin: Že v sobotu umrel a v piatok sa mu dieťa narodilo.
Peter Kubina: A nebolo to tak, že len mocne oslavoval narodenie dieťaťa a prehnal to?
Štefan Mašin: To mi tiež napadlo. A niečo sa v tele posralo, takto to skončilo.
Peter Kubina: „Kks“, ale vážne, je to strašne smutné, ešte keď je to takto spojené. Bez ohľadu na to, že to bol ko**t. Bol ešte mladý a mal ešte dosť času na návrat na cesty Pánove.
Robert Magula: A mohol ešte obviňovať. No čo už. Dobre, že sa mu horšie nestalo.
Štefan Mašin: Veru, mal čas, pre Kevina (ďalší vyšetrovateľ ÚIS) by to malo byť memento.

 
 
Asi 40 minút po prvej správe o smrti Daniela Karabu bol advokát Kubina zarazený tým, že sa do debaty stále nezapojil Ján Čurilla: ,,Inak vidno, že Jano ešte chrápe, pretože on túto smutnú a nešťastnú udalosť určite šťavnato okomentuje…“ sršal nedočkavosťou Peter Kubina. A dosiahol svoje. Ozval sa takmer okamžite.

Ján Čurilla: Jano nechrápe… Jano premýšľa. Či ten ko**t stihol poslať príspevok do Donia.
Peter Kubina: A už je to tu…
Ján Čurilla: A keď nie, jak to z neho ešte dostať.
Štefan Mašin: Do dedičstva sa prihlásime.
Ján Čurilla: Tak to mi veru nenapadlo.
Štefan Mašin: Kto neskúsi, nezistí.
Ján Čurilla: Ale vážne… je to v pi*i… mladý chlap, otec rodiny… smutné.
Štefan Mašin: Hlavne to dieťa, pi*i, deň a už bez otca.
Peter Kubina: Narodeniny oslavovať zrejme nebude.
Ján Čurilla: Možno dobre pre neho. Keby zistilo, akého ko**ta má otca, tak by sa to decko odje**lo. Otcovou zbraňou.
Peter Kubina: Aspoň že sa neobesil. 

Novinárka Júlia Mikolášiková: Inšpekcia by mala vysvetliť únik komunikácie

Týždenník Plus 7 DNÍ uplynulý týždeň zverejnil súkromnú, neverejnú komunikáciu príslušníkov policajného zboru, ktorí sú známi ako čurillovci. Naši chlapci so správnym morálnym kompasom bojujúci s temnými silami sú aktuálne dočasne postavení mimo službu z dôvodu, že čelia trestnému stíhaniu, majú tak krátený plat a v pracovanej dobe musia sedieť doma. O tejto partii nedávno novinár Marek Vagovič napísal knihu a spolu s ním putovali po besedách po Slovensku. Nadácia Zastavme korupciu vyhlásila pre nich finančnú zbierku a ľudia sa im poskladali na živobytie aj honoráre pre advokáta. Píše vo svojom blogu investigatívna novinárka Júlia Mikolášiková, známa pod pseudonymom „Piraňa“ a pokračuje:

Už skôr časti zo skupinového četu šírili na sociálnych sieťach profily s nejasnou identitou. Redaktorka časopisu v texte rozoberá  komunikáciu Štefan Mašina, Jána  Čurillu, Róberta Magulu s advokátom Petrom Kubinom, ktorý niektorých z obvinených policajtov aj zastupuje. Nevyberanými spôsobmi komentujú úmrtie vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) Daniela Karabu, ktorý minulý rok v novembri náhle skonal deň po tom, ako sa mu narodilo tretie dieťa. Práve tento vyšetrovateľ sa v záverečnej fáze podieľal na vyšetrovaní prípadu čurillovcov a minulý rok v lete navrhol podať na nich obžalobu.

Novinárka v článku tiež píše, že jej pravosť komunikácie má potvrdenú z viacerých bližšie nešpecifikovaných zdrojov. Aktérov však neoslovila.

Dnes už vieme, že správy pochádzajú z vyšetrovacieho spisu inšpekcie. Vlani v decembri  totiž vyšetrovateľ zaistil mobilné telefóny trestne stíhaných operatívcov Branislava Dunčka a Róberta Magulu. Ale všetko postupne.

Článok na facebooku zdieľal aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (HLAS -SD) , ktorý akosi pozabudol, že už nie je v opozícii a neprebieha predvolebná kampaň, ale je politicky zodpovedný za policajný zbor vrátane inšpekcie. Na miesto toho, aby vyhlásil, že dá preveriť ako je možné, že sa komunikácia z vyšetrovacie spisu inšpekcie objavila na verejnosti a zároveň, že bude žiadať od vedenia policajného zboru a nadriadených dotyčných, aby sa zaoberali tým, či táto niekdajšia elita policajného zboru je spôsobilá na výkon služby, vyjadril svoj hodnotiaci úsudok na obsah správ. Inšpiroval sa titulkom článku z týždenníka.

Vraj nezákonne zverejnený zmanipulovaný čierny humor

Zareagoval aj Denník N v krátkej správe a komunikáciu označil iba za akýsi obyčajný „čierny humor“.

Napokon sa prostredníctvom facebooku ozval aj advokát Peter Kubina, ktorý samozrejme dehonestuje časopis a zľahčuje závažné informácie. „V posledných dňoch istý bulvárno-dezinformačný týždenník zverejnil údajnú súkromnú komunikáciu skupiny osôb zahŕňajúcu aj mňa (priateľov a zároveň klientov so svojím obhajcom). V tejto komunikácii sme mali s použitím čierneho humoru komentovať smrť vyšetrovateľa inšpekcie Daniela Karabu, ktorý v záverečnej fáze vyšetroval ich trestnú vec. Hoci išlo o súkromný rozhovor medzi súkromnými osobami, stal sa zámienkou na verejný lynč a výživnou senzáciou pre tých, ktorí potrebujú neustále nachádzať nové dôvody na odsúdenie nepohodlných,“ uviedol advokát.

Vyjadril sa, že „ide o nezákonne zverejnený a manipulatívne zostrihaný materiál“. Nuž v iných prípadoch mu takéto postupy jemu spriaznených novinárov vôbec neprekážali, ich príspevky dokonca zdieľa na sociálnej sieti a šťavnato a ironicky ich komentuje. Inak povedané, podporuje nelegálne úniky a nezákonne zverejňovanie informácii. Samozrejme všetko pod rúškom údajného verejného záujmu. Dokonca neváha a aktérov uniknutých komunikácii aj hrubo uráža.

Vraj v rámci tej istej komunikácii v časti, ktorú však týždenník nezverejnil, dokonca aj riešili, či a ako rodine zosnulého prispieť, ideálne anonymne. Keď však videli, kto na transparentný účet posiela vysoké sumy (minister Matúš Šutaj Eštok, advokát Marek Para, prokurátori Michal Žeňuch, Katarína Habčáková, Martina Cibuľová, poslanec Adam Lučanský, riaditeľ inšpekcie Branislav Zurian a ďalšie veľmi „zaujímavé“ mená aj z kriminálneho prostredia), rozhodli sa, že s týmito osobami sa verejne spájať nebudú.

Napísal, že každý, kto ho dlhšie pozná, vie, že irónia, sarkazmus a čierny humor (často dokonca i „čierno-čierny” a z tohto dôvodu nepublikovateľný) sú prirodzenou súčasťou jeho identity a to isté platí aj pre čurillovcov.

Aj keď Peter Kubina najskôr napísal, že nebude potvrdzovať ani vylučovať pravosť uvedenej komunikácie, napokon v diskusii pod svojim  facebookovým statusom uviedol, že správy pochádzajú z vyšetrovacieho spisu a zastáva názor, že „tam nemajú čo robiť, lebo išlo predsa o komunikáciu s advokátom“.

Inšpekcia mlčí

Inšpekcia pod vedením Branislava Zuriana by mala vysvetliť, ako je možné, že sa správy z ich spisu objavili na verejnosti. Napríklad, v kaze nahrávok z poľovníckej chaty a aj iných prípadoch preverovali možný únik.

Informácie o obruhlubých spôsoboch, by mali odstúpiť nadriadeným policajtom, aby mohli prípadne prijať potrebné opatrenie voči Jánovi Čurillovi, Štefanovi Mašínovi a Róbertovi Magulovi. Z Úradu inšpekčnej služby však na otázky nereagovali.

Obsah správ, ktoré si čurillovci vymieňali s advokátom Petrom Kubinom je natoľko závažný, že by sa ním mali zaoberať vedenie policajného zboru aj nadriadení policajtov a nemusia ani čakať na nejaké avízo z inšpekcie.

Reakcie čurillovcov na smrť vyšetrovateľa inšpekcie vyvolávajú podozrenia na porušenie Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, ktorom je uvedené, že „policajt sa v štátnej službe i mimo štátnej služby sa má  zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor.“

Rovnako sa vynárajú otázky o psychickej spôsobilosti čurillovcov slúžiť v radoch polície. Nadriadení ich môžu poslať na vyšetrenie k psychológovi a oni ho nemôžu odmietnuť. Ak by odborník  konštatoval, že nie sú spôsobilý na výkon štátnej služby, podľa vyššie uvedeného zákona, by ich mali zo zboru prepustiť.

Bude vedenie policajného zboru, prípadne nadriadení dotyčných konať? „Vaše otázky evidujeme, odpovede pošleme v zákonnej lehote hneď, ako nimi budeme disponovať,“ uviedli z odboru komunikácie a prevencie policajného prezídia. Nuž, tak si teda na stanovisko počkám.

List pre kamaráta

Existuje prípad, v ktorom nadriadení za súkromnú, neverejnú komunikáciu príslušníka policajného zboru, ktorý pracoval rovnako na protimafiánskom útvare policajného prezídia, riešili v disciplinárnom konaní.

V máji 2016 operatívec, ktorý slúžil na vtedajšej protizločineckej jednotke v Bratislave, poslal list kamarátovi (v minulosti tiež policajt), do kolúznej väzby v Ilave. Obvinený bol v kauze takáčovcov a prípad nie je doposiaľ skončený. Poznajú sa roky, istý čas spolu pracovali a aj sedeli v jednej kancelárii.  

V liste nikoho nedehonestoval ani nikomu neželal smrť. Napísal mu bežné veci zo života, ako sa má a čo robil. Spomenul, že bol na chate, plánuje výlet do Prahy, stretol jeho ženu, doplnil, že ho pozdravujú aj iní bývalí kolegovia. Sľúbil, že mu pošle z českej metropoly pohľadnicu a „uvidia, ako dlho  z tej diaľky bude cestovať, cez koľko rúk, očí a pečiatok“. (Odosielateľ aj adresát mi dali súhlas na oboznámenie sa s listom a opisom obsahu do tohto  článku- pozn. autorky.)

Počas výkonu väzby je obvinený obmedzený najmä vo výkone práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobody pohybu a pobytu, zachovania listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ a iných písomností. Trestný poriadok aj Zákon o výkone väzby hovoria, že ak je obvinený v kolúznej väzbe, listy si musí ešte pred doručením prečítať vyšetrovateľ, prokurátor, alebo sudca.

List na začiatku júna 2016 bez problémov prešiel cez cenzúru vtedajšieho vyšetrovateľa NAKA Pavla Ďurku, ktorý tiež patrí medzi čurillovcov, práve on totiž prípad vyšetroval. Zaistili ho až vo väznici v Ilave a to až po tom, ako Pavol Ďurka na porade nadriadeným oznámil, že jeho kolega písal obvinenému kamarátovi do väzby. Šéfovia ihneď kontaktovali Zbor väzenskej a justičnej stráže a list nechali zaistiť, už ho takmer mal v rukách adresát. Ešte v ten deň ho priniesli do Bratislavy.

Operatívec bol v tom čase v policajnom zbore 20 rokov a aj jeho zásluhou sa podarilo rozložiť nebezpečnú mafiánsku skupinu sýkorovcov, okrem toho celé roky sám kontroloval poštu pre obvinených v kolúznej väzbe.

Odosielateľ aj Ďurka dostali trest

Napokon ho v júli 2016 za napísanie a odoslanie listu kamarátovi potrestali. Urobila tak Jana Maškarová, ktorá je v súčasnosti policajná prezidentka. Dôvodom bolo porušenie etického kódexu, interných predpisov ministerstva vnútra a aj Zákona o štátnej službe.  

Operatívec vraj nemal súhlas nadriadených na to, aby kamarátovi napísal do väzby, keďže jeho „kontakt“ sa nedal považovať za služobnú činnos“,  „…odoslanie osobného, kamarátsky podporne formulovaného listu osobe, o ktorej vedel že je spojená s páchaním trestnej činnosti...,“ uvádza sa v rozhodnutí vtedajšej šéfky bratislavskej expozitúry protizločineckej jednotky.

V rozhodnutí nie je však vôbec napísané, ktoré informácie z listu sú škodlivé a ako nimi mohol byť zmarený účel kolúznej väzby. Perličkou sú citácie a úvahy o tom, ako je obsah listu zarážajúci, ako aj vyjadrenie policajta, že považuje adresáta za rodinného priateľa.

Nadriadení pri ukladaní trestu skonštatovali, že sa jednalo o výlučne súkromnú aktivitu policajta a zaslanie listu nemohlo a nemalo nič spoločné so služobnou činnosťou operatívneho pracovníka pôsobiacom v kriminálnom prostredí. Nastáva tak otázka, prečo potom v súvislosti so zadržaným listu, súkromnej aktivity, nedošlo k zachovaniu práv odosielateľa ako súkromnej osoby. 

Takže inými slovami,  za porušenie etického kódexu, interných predpisov a Zákona o štátnej službe, na hrane prepustenia z radov polície, je považované zaslanie listu priateľovi do väzby. Napokon postačoval trest - zrážka z platu vo výške 15%  na tri mesiace.

Operatívec sa bránil, že dotyčného v tom čase poznal 10 rokov, vedel, že má kontakty v kriminálnom prostredí, pravidelne sa s ním stretával nielen v rámci služobnej činnosti ale aj v súkromí a vedeli o tom kolegovia aj nadriadení. Nepomohlo mu ani odvolanie, o ktorom rozhodovala poradná komisia zložená z vtedajšieho zástupcu protizločineckej jednotky Petra Chudého, Petra Vasiľka, ktorý bol v tom čase zástupcom riaditeľa protizločineckej jednotky expozitúry Západ a vyšetrovateľky Kataríny Krajčovičovej. Vtedajší riaditeľ protizločineckej jednotky NAKA Martin Smiško, ktorý aj dnes zastáva významnú funkciu v policajnom zbore, rozhodnutie Jany Maškarovej potvrdil.

Podľa Trestného poriadku aj naradenia ministra vnútra ak vyšetrovateľ list pre obvineného vo väzbe zadrží, je povinný o tom informovať odosielateľa aj adresáta. Pavol Ďurka to však vo vyššie opísanom prípade neurobil, ale list iba založil do vyšetrovacieho spisu v kauze takáčovcov. Nadriadení ho za to potrestali.

Zdroj: plus7dni.pluska.sk / blog.sme.sk