V holandských parlamentných voľbách zvíťazila s veľkým náskokom krajne pravicová populistická Strana pre slobodu (PVV) Geerta Wildersa, ktorá získala 23,5 percenta hlasov a zrejme 37 kresiel v 150-člennom parlamente. Ukázali to dnes výsledky hlasovania po výraznej väčšiny hlasov.
Druhé miesto a pravdepodobne 25 mandátov získala v stredajších voľbách s odstupom ôsmich percentuálnych bodov spoločná kandidátka holandskej Strany práce (PvdA) a Zelenej ľavice (GL), ktorej lídrom je bývalý eurokomisár Frans Timmermans.
Pred voľbami favorizovaná liberálna pravicová Ľudová strana pre slobodu a demokraciu (VVD), ktorú vedie terajšia ministerka spravodlivosti Dilan Yeşilgözová-Zegeriusová, skončila až tretia so ziskom 15,1 percenta a obsadí tak pravdepodobne 24 kresiel.
Na štvrtom mieste s 12,8 percenta hlasov a 20 mandátmi skončila strana Nová spoločenská zmluva (NSC), ktorú založil len tento rok v lete populárny poslanec Pieter Omtzigt.
Volebná účasť podľa predbežných výsledkov dosiahla 77,7 percenta oprávnených voličov.
Zastavenie migrácie či vystúpenie z EÚ
Známy odporca islamu Wilders by sa tak mohol stať budúcim premiérom a viesť koaličné rozhovory. Denník Volksrant ako jednu z možných koalícií uvádza spojenie Wildersovej strany s VVD, protestnou Stranou poľnohospodárov (BBB) so siedmimi kreslami a tromi menšími zoskupeniami. V súčte však tejto možnej koalícii chýba k potrebnej väčšine 76 kresiel jeden mandát.
Podľa mnohých expertov by v úlohe šéfa vlády otriasol európskou politikou. Vo svojom programe vyzýva napríklad na usporiadanie referenda o vystúpení z Európskej únie alebo na absolútne zastavenie prijímania žiadateľov o azyl v krajine.
Strany však teraz zrejme čakajú dlhé povolebné vyjednávania. Ak by Wilders v skladaní väčšinovej vlády neuspel, ponúka sa podľa denníka Volksrant koalícia proeurópskych strán. Timmermansova formácia spolu s VVD, NSC a deviatimi mandátmi liberálnej strany D66 by mala dokopy 78 kresiel.
Wilders v poslednej debate, ktorá sa odohrala v utorok v noci, vyhlásil, že "by chcel byť premiérom všetkých Holanďanov, bez ohľadu na ich náboženstvo či pôvod". „Chcem pre obyvateľov Holandska len to najlepšie,“ povedal, keď v stredu vhodil svoj hlas do hlasovacej urny na radnici v Haagu.
Po vzniku pronárodnej vlády na Slovensku v októbri roku 2023 získal maďarský premiér Viktor Orbán v osobe slovenského predsedu vlády Roberta Fica silného spojenca v snahe presadzovať národný záujem vlastného štátu a jeho občanov. Zdá sa, že tento impulz mal vplyv aj na výsledok volieb v Holandsku, ktoré sú predzvesťou zmeny politickej reality aj v ďalších štátoch EÚ.
Sny eurobyrokratov slúžiacich nadnárodným a korporátnym záujmom, ktorých snahou je premeniť Európsku úniu na superštát, v ktorom nebude viac fungovať právo veta zo strany jednotlivých členských štátov, sa tak postupne začínajú rúcať, aj keď v súčasnosti vidieť zosilnené úsilie o centralizáciu a snahy o oslabovanie národných záujmov. Čo je koniec koncom znakom udržať pri živote zo všetkých síl neudržateľný koncept, ktorý ide proti záujmom jednotlivých štátov EÚ a ich občanov.
Zdroj: hnonline.sk / InfoVojna
