Svet prestáva rešpektovať Aglosasmi ovládané medzinárodné inštitúcie a postupne sa prikláňa na stranu BRICS. Najlepšie tento posun ukázala návšteva ruského prezidenta Vladimira Putina v Mongolsku, ktorá je svojím spôsobom prelomová. Mongolsko ako člen Medzinárodného trestného súdu (ICC) sa má riadiť rozhodnutiami ICC. A ten na Putina vydal zatykač kvôli presunu detí z bojových oblastí Ukrajiny do bezpečných častí Ruska. Namiesto zatykača však Putin dostal vrúcne privítanie a Mongolsko na oblátku kontrakty v energetike a pozvánku na jesenný summit BRICS v Kazani. Rusko zatiaľ na kazanský summit pozvalo 36 vysokých zahraničných lídrov, z ktorých už viac ako polovica svoju účasť potvrdila. A ďalší sa každým dňom pridávajú. Do BRICS chcú vstúpiť stále nové krajiny. Po Bolívii, Malajzii, Thajsku a Azerbajdžane najnovšie aj Turecko. Vo Vladivostoku prebieha Východné ekonomické fórum (EEF-2024), ktorého sa zúčastňuje viac ako 6 000 ľudí zo 76 krajín sveta.

Ruský prezident Vladimir Putin pricestoval na svoju prvú návštevu Mongolska po piatich rokoch. V utorok ráno ho privítal mongolský prezident Uchnaagijn Chürelsüch priamo pred Štátnym palácom na hlavnom námestí v Ulanbátare. Súčasťou obradu bola čestná stráž a oddiel jazdcov oblečených ako stredoveká mongolská kavaléria. Zazneli hymny oboch národov, pričom Putin prijal aj kyticu červených ruží od malého dievčatka.

Putin Mongolsku priniesol veľké kontrakty v energetickom sektore. Podľa jeho slov, projektová dokumentácia pre plynovod Sojuz-Vostok, súčasť megaplynovodu Sila Sibíri 2, ktorý spojí Rusko, Mongolsko a Čínu, je hotová a v súčasnosti prebieha štátna skúška a environmentálne hodnotenie projektu. A nejde len o tranzit ruského plynu, ktorý je sám o sebe viac než zaujímavý, ale aj o dodávky tohto plynu mongolským spotrebiteľom. Gazprom je podľa Putinových slov pripravený poskytnúť potrebnú podporu ohľadom plynofikácie Mongolska. Rusko tiež v Mongolsku postaví malú jadrovú elektráreň na pokrytie potrieb mongolského obyvateľstva a zmodernizuje Ulanbátarskú tepelnú elektráreň, čím sa strojnásobí jej výrobná kapacita.

Putin zároveň pozval hlavu štátu na summit BRICS v Kazani. „Rád by som vás pozval do Ruska, do Kazane, kde sa tento rok bude konať summit BRICS. Pôjde o prvé podujatie tejto úrovne po rozšírení organizácie. Dúfam, že sa zúčastníte vo formáte BRICS+. Čakáme na vás.“ Mongolský prezident pozvanie na návštevu tohto významného podujatia prijal.

Mongolsko tak usporiadalo vrúcnu uvítaciu ceremóniu pre Putina napriek zatykaču, ktorý na neho vydal Medzinárodný trestný súd kvôli presunu detí z bojových oblastí Ukrajiny do bezpečných oblastí Ruska. Pritom ako člen Medzinárodného trestného súdu (ICC) sa malo riadiť rozhodnutiami ICC. No nestalo sa tak. A ani nemohlo. Jednak ide o prezidenta jadrovej veľmoci, jednak o človeka, ktorý do krajiny prišiel s megainvestícieámi, ktoré pozdvihnú mongolskú ekonomiku o level vyššie.

Návšteva Putina v Mongolsku je preto svojím spôsobom prelomová. Pekne ilustruje, čo dnes zostalo z tzv. medzinárodných organizácií a ako v súčasnosti svet vníma a rešpektuje tieto medzinárodné inštitúcie ovládané Anglosasmi. A vôbec nejde len o ICC, ale aj o WTO, WHO, MMF, WB, OBSE a ďalšie inštitúcie, ktoré ovládli a podľa svojvôle riadi anglosaské „elity“.

Aj preto sa väčšina krajín sveta dnes pripája k BRICS. Na summit BRICS v Kazani, ktorý sa uskutoční 22. – 24. októbra, bolo pozvaných už 36 vysokých zahraničných lídrov, z ktorých už viac ako polovica svoju účasť potvrdila. A ďalší sa každým dňom pridávajú. A vedia prečo. Októbrový summit v Kazani bude ďalším prelomom vo formovaní multipolárneho sveta. Oficiálnu žiadosť o vstup do BRICS najnovšie po Bolívii, Malajzii, Thajsku a Azerbajdžane podalo aj Turecko.

Práve Turci sú veľmi zaujímavým hráčom, pretože ide o krajinu, ktorá je zároveň členom NATO, má 2. najsilnejšiu armádu v aliancii a je uchádzačom o členstvo v EU.Turci však vidia, že EU ich žiadosť o členstvo neberie vážne a tak sa Erdogan rozhodol hrať inou kartou.Z Európy sa očakáva, že sa summitu BRICS zúčastní ešte aj Srbsko.

Reč je teda už o desiatkach krajín sveta, ktoré zacítili možnosť oslobodiť sa spod okov západných neokolonialistov a vystupovať na novej – multipolárnej svetovej scéne v rovnoprávnom postavení. Okrem summitov a fór BRICS sa vo svete odohrávajú aj ďalšie významné fóra a konferencie, na ktorých sa určuje nové rozdelenie sveta. Vo Vladivostoku sa v týchto dňoch napr.koná Východné ekonomické fórum (EEF-2024), ktorého sa zúčastňuje viac ako 6 000 ľudí zo 76 krajín sveta. Minulý rok sa ho zúčastnili hostia zo 62 krajín, vrátane krajín nepriateľských voči RF ako USA, Japonsko, Nemecko či Francúzsko.

Tohtoročný obchodný program EEF-2024 obsahuje približne 100 podujatí, vrátane diskusií o príležitostiach pre ruské malé a stredné podniky na čínskom trhu, rizikách a neistote v multipolárnom svete a medzinárodnej politike mládeže v ázijsko-tichomorskom regióne. Účastníci okrem iného rokujú aj o rozšírení BRICS a ruskej logistickej konektivite.

Prečo o tom píšem? Je načase si uvedomiť, že svet sa vyvíja iným smerom ako to západnému publiku servírujú západné médiá. Povedal by som, že obraz je úplne opačný, pretože len cca 50 zo 193 štátov sveta v súčasnosti ako tzv. kolektívny Západ bojuje proti Rusku a tzv. suverénnemu globálnemu Východu a Juhu.Väčšina krajín sveta sa teda snaží držať si buď neutrály štatút alebo sa prikláňa na stranu BRICS, z ktorého sa stáva najväčšie globálne zoskupenie, a to nielen v počte obyvateľstva či pomere HDP, ale aj v držbe a exporte strategických surovín a produktov.

V roku 2022 sa skupina súčasnej desiatky BRICS podieľala viac ako 45% na celosvetovej produkcii ropy a takmer 40% na jej vývoze. Podobne je tomu pri poľnohospodárskych produktoch, kde sa BRICS v jej súčasnej podobe podieľa až 47% na celosvetovej produkcii pšenice či 55% na celosvetovej produkcii ryže. Významný podiel má BRICS aj pri výrobe kovov. BRICS sa podieľa až 79% na celosvetovej produkcii hliníka, takmer 78% na celosvetovej produkcii paládia, 69% na celosvetovej produkcii ocele, 65% na celosvetovej produkcii uhlia, 48% na celosvetovej produkcii titánu, 45% na produkcii železnej rudy atď.

Priamo pred očami nám teda vzniká nový svetový poriadok založený na rovnoprávnosti, rešpektovaní suverenity krajín, ich bezpečnosti a vzájomnej tolerancii a obchode. Dnes sa píšu dejiny, o ktorých sa raz budú budúce generácia učiť z učebníc. Či sa to niekomu páči alebo nie. A je len na Európe, aký smer si zvolí – či sa pridá na stranu rozumu, mieru a suverénnej politiky a vzájomného rešpektu alebo bude aj naďalej lipnúť na archaickom systéme vykorisťovania, unipolarity a diktátu hegemóna. Potom však treba čakať, že sa jej to vráti ako bumerang. Pretože dobehnúť súčasný rozvoj a rast multipolárneho globálneho Východu a Juhu bude veľmi ťažké. Priam nemožné…

Autor: Ing. Martin Bago

Zdroj: dennikvv.sk