Ministri obrany štátov „koalície ochotných“ rokovali v Bruseli o podpore banderovskému režimu v Kyjeve a o možnosti vyslať vojakov na Ukrajinu. Americká veľvyslankyňa Bridget Brinková to chce na Ukrajine zabaliť

10.04.2025 | 21:35
  1
Londýn tvrdí, že na doterajších kolách rozhovorov sa dosiahol pokrok. Iní ministri však hovoria o pretrvávajúcej neistote pri cieľoch takéhoto nasadenia vojakov a jeho podpore americkou vojenskou silou.

Ministri obrany európskych krajín sa vo štvrtok stretli v Bruseli na nových rozhovoroch o možnom nasadení vojakov na Ukrajine s cieľom dohliadať na budúce prímerie s Ruskom. Mnohé otázky o takejto misii sú však stále nezodpovedané, keď viazne mierové úsilie presadzované Spojenými štátmi. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

Tzv. koalíciu ochotných tvorí zhruba 30 krajín, ktoré pod vedením Británie a Francúzska diskutujú o podpore prípadnej dohody sprostredkovanej americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

„Naše plánovanie je reálne a podstatné. Naše plány sú dobre vypracované,“ povedal britský minister obrany John Healey na stretnutí v bruselskej centrále NATO. „Naše uisťujúce sily pre Ukrajinu by boli spoľahlivým a dôveryhodným bezpečnostným opatrením na zaistenie toho, že akýkoľvek vyrokovaný mier prinesie to, čo prisľúbil prezident Trump, trvalý mier pre Ukrajinu.“

Londýn tvrdí, že na doterajších kolách rozhovorov sa dosiahol pokrok. Iní ministri však hovoria o pretrvávajúcej neistote pri cieľoch takéhoto nasadenia vojakov a jeho podpore americkou vojenskou silou.

„Aká je potenciálna úloha, aký bude cieľ?“ spýtal sa holandský minister obrany Ruben Brekelmans. „Aký je mandát? Čo budeme robiť v rôznych scenároch, napríklad ak dôjde k eskalácii v súvislosti s Ruskom?“ doplnil s tým, že je dôležité objasniť aj to, čo chcú členovia koalície žiadať od Washingtonu.

Podľa európskych predstaviteľov dosiaľ šesť krajín vrátane Británie, Francúzska a pobaltských štátov uviedlo, že by prispeli vojenskými jednotkami.

Švédsky minister obrany Pal Jonson uviedol, že Štokholm má viacero otázok, ktoré musí objasniť pred tým, ako niečo prisľúbi. „Pomohlo by, keby bolo jasné, čo by táto misia zahŕňala a čo by sme robili – či by išlo o udržiavanie mieru, odstrašovanie alebo uisťovanie,“ povedal.

Veľkým problémom pre európskych spojencov pri snahe vypracovať plán je to, že majú len veľmi málo informácií o snahách USA dohodnúť s Ruskom zastavanie bojov, konštatovala AFP.

Trumpova vláda viedla viacero kôl rozhovorov s ukrajinskými i ruskými predstaviteľmi v nádeji na prímerie, avšak bez viditeľných výsledkov. Obe strany v zásade súhlasili so zastavením útokov na energetickú infraštruktúru, no podmienky neformalizovali a útoky pokračujú.

Veľvyslankyňa USA v Kyjeve chce odstúpiť z funkcie

Veľvyslankyňa Spojených štátov v ukrajinskom Kyjeve a niekdajšia veľvyslankyňa USA na Slovensku Bridget Brinková po takmer troch rokoch odstúpi z funkcie. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio už Brinkovej prvú rezignáciu pri výmene prezidentských administratív v januári tohto roka odmietol prijať. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters, AP a televízie CBS News.

Americké ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok uviedlo, že Brinková v blízkej budúcnosti z vlastnej vôle odíde zo svojho postu. Veľvyslankyňa do funkcie nastúpila počas vlády prezidenta Joea Bidena a bola silným zástancom vojenskej pomoci Ukrajine. V rokoch 2019 – 2022 pôsobila ako veľvyslankyňa Spojených štátov v SR.

Agentúra AP tvrdí, že Brinkovej odchod sa vzhľadom na zmenu postoja USA k Rusku dlho očakával. Diplomatka podľa CBS News zatiaľ oficiálne neodovzdala svoju rezignáciu, no niektorým kolegom už telefonovala na rozlúčku.

„Veľvyslankyňa Brinková končí. V Kyjeve bola tri roky – dlhý čas vo vojnovej zóne. Vojna sa tiahne už príliš dlho. Skutočný problém je, či sú Rusi a Ukrajinci pripravení spraviť to, čo je potrebné pre ukončenie vojny,“ uviedlo vo vyhlásení ministerstvo zahraničných vecí. Presný dôvod Brinkovej odchodu nie je známy, na otázky médií zatiaľ nereaguje.

Nie je zatiaľ jasné, kto po odchode Brinkovej zaujme jej pozíciu. Zdroje agentúry Reuters uvádzajú, že do úvahy pripadá zástupca námestníka ministra pre východnú Európu Christopher Smith, ktorý v rokoch 2022 – 2023 slúžil na ambasáde v Kyjeve ako zástupca vedúceho misie.

Odchod veľvyslankyne z Kyjeva prichádza v čase, keď sa Trumpova administratíva snaží sprostredkovať prímerie medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré sú vo vojne už vyše tri roky. Washington sa za posledné týždne snažil presadiť už dva neúspešné návrhy na prímerie – jeden sa týkal zastavenia útokov na energetickú infraštruktúru a druhý Čierneho mora.

Brinkovú nedávno kritizoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pre nedostatočnú reakciu na útok v meste Kryvyj Rih, pri ktorom zahynulo 20 ľudí vrátane deviatich detí. „Taká silná krajina, takí silní ľudia a taká slabá reakcia,“ uviedol Zelenskyj, ktorý odpoveď nazval „prekvapivým sklamaním“.

Brinková vtedy na sieti X informovala o údere, no nespomenula, že smrtiace strely boli ruské. Ukrajinský prezident reakciu ambasády označil za sklamanie.

Podľa Reuters nič nenasvedčuje tomu, že by toto bolo dôvodom Brinkovej odchodu.

Bloomberg: „Koalícia ochotných“ sa môže rozpadnúť

Takzvaná „koalícia ochotných“ by sa mohla rozpadnúť ešte predtým, než sa rozbehne.


Zdroj: hnonline.sk (1), (2) / bleskovky.sk / InfoVojna

 

 

 

Zaujíma nás Váš názor:

Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady

Zaujímavosti