New York Times, LA Times, MSNBC – tieto a mnohé ďalšie veľké médiá majú pravidelné rubriky, v ktorých sa venujú filmom – či už ich recenziám, alebo mapovaniu ich úspešnosti v amerických kinách, čo je v krajine Hollywoodu tak trochu národným športom. O Sound of Freedom, ktorý na národný sviatok 4. júla porazil v návštevnosti všetky filmy na čele s Indiana Jonesom, a stále sa nachádza na solídnom treťom mieste v celonárodnej návštevnosti, však v týchto médiách nenájdete ani zmienky. Doslova sa tvária, že film neexistuje napriek tomu, že sa neraz venujú aj takým „céčkovým“ projektom, ktoré ani len nejdú do kina a rovno pristanú niekde na Netflixe.

V podstate len tri veľké médiá (okrem niekoľkých konzervatívnych) sa Caviezelovmu počinu venovali – a nenechali na ňom suchú nitku napriek tomu, že samotní diváci hodnotia film nadpriemerne pozitívne a ozývajú sa dokonca i hlasy ako o filme roka. Guardian označil film za: „Na QAnon napojený triler, ktorý zviedol Ameriku“, Washington Post podobne oznamuje, že: „Sound of Freedom je megahit, ktorý ide ruka v ruke s QAnonom“ a časopis Rolling Stones dokonca uviedol, že je to: „Superhrdinský film pre tatkov s mozgovým postihnutím“.

QAnon je v USA akési konšpiračné hnutie, ktoré v podstate opakuje všetky staré a dávno známe konšpirácie od tých najsmiešnejších po tie možno relevantné. Sám Tim Ballard, bývalý zvláštny agent a hlavný hrdina filmu (hraný práve J. Caviezelom) sa v nočnom vysielaní konzervatívnej stanice Fox News vyjadril, že film bol pre právne problémy päť rokov zastrčený v zásuvke stola, natáčal sa pred šiestimi rokmi a jeho scenár bol napísaný ešte predtým – teda v čase dávno pred nejakým QAnonom, čo je fenomén posledných dvoch-troch rokov. „Snažia sa nás spojiť s nejakými konšpiráciami,“ pokračuje ďalej Ballard, „kým toto je skutočný príbeh. Veď tie deti boli skutočné… a čoskoro, keď vyrastú, tak samé rozpovedia svoj príbeh. Nebude to trápne, keď pôjdu médiá ešte aj po nich?“

Guardian a Rolling Stones pritom len prednedávnom chválili iný program s názvom Cuties. Na našom portáli sme o Cuties napísali: „… séria je presne o tom: o odhaľovaní sa dievčat v ešte detskom veku. Svojím spôsobom je toto zrejme ten najodpornejší program, aký na Netflixe existuje.“ (https://christianitas.sk/netflix-v-sluzbach-satanizmu/)

Aj preto herec Kevin Sorbo uviedol: „Média chvália Cuties, no kritizujú Sound of Freedom. To je všetko, čo o nich potrebujete vedieť.“

Ale veľmi podivné ticho ohľadom najnovšieho Caviezelovho filmu vládne aj v našom slovenskom a českom prostredí. Z našich väčších portálov filmu venovali (vcelku solídny) článok len Hlavné správy. Okrem nich o ňom referovali len weby venujúce sa filmom. Portál netky.sk hovorí o filme, „ktorý nikto nechcel a teraz láme divácke rekordy“ a „z nenápadnej Popolušky, ktorej nikto veľmi nedával šance, sa stal absolútny divácky trhák“.

Moviezone.cz, bohužiaľ, film zhodnotil inak:

„Ak sa pozeráte na trailer k novinke, ktorá doslova učarovala Ameriku, a niečo vám na tom nesedí, cítite určitú pachuť, buď už kvôli názvu štúdia Angel, alebo účasti hollywoodskeho vyvrheľa Jamesa Caviezela, alebo ste možno zaznamenali silnú podporu zo strany krajne pravicových a dezinfo serverov, a krútite hlavou, prečo sa takému projektu venuje toľko pozornosti, potom vás môžem upokojiť, nie ste sami.

A je to práve celý ten kontext, to konšpiračné vábenie medzi riadkami, tá kresťanská agitka, ten pasívne agresívny naratív, že kto nie je na strane tvorcov tohto filmu, podporuje páchanie zla na deťoch, skrátka a dobre tá nechutná politizácia a polarizácia v pozadí tohto projektu, kvôli ktorému je ťažké ho vnímať len ako film.“

Asi toľko k progresívcom. Akákoľvek „kresťanská agitka“ im dvíha žalúdok – aj keď je to film podľa skutočnej udalosti o záchrane detí z otroctva, ktorý má, mimochodom, momentálne na ČSFD 95 %.

Zdroj: christianitas.sk