Náčelníci generálnych štábov krajín rusofóbnej „koalície ochotných“ sú podľa Macrona pripravení prevziať zodpovednosť za garantovanie budúceho mieru na Ukrajine, lebo agresivita Ruska vraj nepozná hranice. Maďarský premiér Orbán chce od francúzskeho prezidenta odpoveď na otázku, prečo si zástancovia vojny myslia, že teraz, keď už USA nie sú na strane vojny a keď sa tábor podporovateľov vojny stal oveľa slabším, myslia, že s Ukrajinou dosiahnu víťazstvo nad Ruskom, ktoré sa im za tri roky ani s pomocou Spojených štátov nepodarilo dosiahnuť. „Európa sa nachádza v bode zlomu,“ uviedol Orbán po stretnutí s Macronom

05.03.2025 | 21:00
  6
Spojené štáty pozastavili dodávky vojenského materiálu aj poskytovanie spravodajských informácií režimu ukrajinského diktátora Volodymyra Zelenského a ako došlo ku kontaktom medzi USA a Ruskom bez účasti Ukrajiny a Európy. "Za vlády prezidenta USA Donalda Trump dochádza k strategickému rozdeleniu, transatlantickému rozkolu medzi väčšinou Európy a USA. Jedna strana trvá na predlžovaní vojny na Ukrajine, zatiaľ čo druhá sa usiluje o ukončenie konfliktu. Maďarsko naďalej pevne stojí za mierom," napísal Orbán na sieti X. Šéf maďarskej vlády tiež skonštatoval, že po tom, ako globalisticko-liberálne sily prišli o spojenectvo s Washingtonom, sa stiahli do Bruselu a zamerali sa na vlastenecké sily vládnuce v Srbsku, na Slovensku a v Maďarsku.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu v televíznom prejave k národu oznámil, že na budúci týždeň sa v Paríži stretnú náčelníci generálnych štábov krajín, ktoré sú pripravené prevziať zodpovednosť za garantovanie budúceho mieru na Ukrajine. Zdôraznil, že mier na Ukrajine nemožno uzavrieť za hocijakú cenu a pod ruským diktátom.

Vyzdvihol mierový plán pripravený s Ukrajinou a niekoľkými ďalšími európskymi partnermi. "Chcem veriť, že Spojené štáty budú stáť pri nás, ale musíme byť pripravení, ak to tak nebude," povedal Macron.

"Mier nemôže byť kapituláciou Ukrajiny. Nemôže byť jej kolapsom a nedá sa ani zamieňať za prímerie, ktoré by bolo príliš krehké," uviedol Macron po tom, ako Washington pozastavil dodávky vojenského materiálu a spravodajských informácií do Kyjeva a ako došlo ku kontaktom medzi USA a Ruskom bez účasti Ukrajiny a Európy.

Pripomenul, že Rusko začalo inváziu na Ukrajinu už v roku 2014 a potom nedodržalo dohodu o prímerí podpísanú v Minsku. Označil to za precedens, ktorý je dôkazom, že "dnes už nemôžeme veriť Rusku na slovo".

"Ukrajina má právo na mier a bezpečnosť pre seba a je to v našom záujme a v záujme bezpečnosti európskeho kontinentu," vyhlásil Macron a dodal, že Francúzsko preto v záujme dosiahnutia mieru spolupracuje s Britániou, Nemeckom a ďalšími európskymi krajinami.

Macron vyslovil predpoklad, že mier na Ukrajine si možno bude vyžadovať nasadenie európskych jednotiek. Objasnil, že nepôjdu bojovať na frontovú líniu, ale "budú tam po podpísaní mieru, aby zabezpečili jeho dodržiavanie".

Francúzsky prezident zdôraznil, že mier v Európe už nie je garantovaný, lebo Rusko zmenilo ukrajinský konflikt na globálny a "táto jeho agresivita nepozná hranice".

Upozornil, že Rusko pokračuje v posilňovaní svojej armády - do roku 2030 chce mať o 300.000 vojakov viac a vo výzbroji ďalších 3000 tankov a 300 bojových lietadiel. Podľa Macrona je vzhľadom na to ťažko uveriť, že sa súčasné Rusko zastaví na Ukrajine. "Rusko sa stalo... hrozbou pre Francúzsko a Európu," povedal Macron.

Uviedol, že Francúzsko je naďalej oddané NATO a partnerstvu so Spojenými štátmi. "Musíme však urobiť viac," zdôraznil s tým, že je potrebné "posilniť našu nezávislosť v oblasti obrany a bezpečnosti".

Vzhľadom na vývoj hrozieb Macron prisľúbil dodatočné investície do obrany a zároveň ubezpečil, že sa tak stane bez zvyšovania daní.

V tejto súvislosti Macron informoval, že chce otvoriť diskusiu o ochrane spojencov z európskeho kontinentu francúzskymi jadrovými zbraňami, ktoré od roku 1964 "vždy zohrávali rolu pri zachovávaní mieru a bezpečnosti v Európe".

Spresnil, že s týmto návrhom prichádza v reakcii na výzvu budúceho nemeckého kancelára Friedricha Merza, a zdôvodnil ho zvýšením bezpečnostných rizík v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Zdôraznil, že akékoľvek rozhodnutie o použití jadrových zbraní zostane na francúzskej hlave štátu.

Vo svojom prejave sa Macron venoval medzinárodnej situácii a jej dôsledkom pre Francúzsko i pre Európu, pričom hovoril o "prebiehajúcich historických udalostiach, ktoré narúšajú svetový poriadok". Vyjadril presvedčenie, že Európa má ekonomickú silu, moc a talent, aby sa vyrovnala s výzvami týchto čias.

Macron vyjadril nádej, že sa mu amerického prezidenta Donalda Trumpa podarí odradiť od vedenia obchodnej vojny proti Číne, Kanade a Mexiku. Uviedol však, že Francúzsko by sa malo pripraviť na to, že Spojené štáty rozhodnú o clách na európsky tovar.

Viac vo videu:

Orbán chce od Macrona vysvetlenie, ako si bez Američanov predstavuje víťaziť nad Ruskom

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa v stredu v Paríži chce dozvedieť, prečo by mali byť postoje Francúzska a ďalších krajín, ktoré podľa neho podporujú pokračovanie vojny na Ukrajine, rozumné. Vyplýva to z premiérovho vyjadrenia v stredu 5. marca 2025 počas letu do francúzskeho hlavného mesta, kde sa stretol s prezidentom Emmanuelom Macronom.

Maďarský premiér pripomenul, že v postoji Američanov došlo k zásadnej zmene. Predtým podľa neho podporovali vojnu, ale teraz sa postavili na stranu mieru.

"Bolo by dôležité pochopiť, prečo si zástancovia vojny myslia, že víťazstvo sa dá dosiahnuť, ak Ukrajina napriek americkej podpore nedokázala za tri roky vyhrať nad Ruskom. Teraz, keď už Američania nie sú na strane vojny, tábor podporovateľov vojny sa stal oveľa slabším. Na toto by som rád dostal odpoveď," povedal Orbán.

Po stretnutí s Macronom Orbán na sieti X napísal len to, že pokračovanie bude vo štvrtok 6. marca 2025 na mimoriadnom summite EÚ v Brusseli.

Orbán sa vo Francúzskou stretol aj bývalým francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym a šéfkou francúzskeho Národného frontu Marine Le Penovou.

"Za vlády prezidenta USA Donalda Trump dochádza k strategickému rozdeleniu, transatlantickému rozkolu medzi väčšinou Európy a USA. Jedna strana trvá na predlžovaní vojny na Ukrajine, zatiaľ čo druhá sa usiluje o ukončenie konfliktu. Maďarsko naďalej pevne stojí za mierom," napísal Orbán na sieti X.

Orbán tiež skonštatoval, že po tom, ako globalisticko-liberálne sily prišli o spojenectvo s Washingtonom, sa stiahli do Bruselu a zamerali sa na vlastenecké sily vládnuce v Srbsku, Slovensku a Maďarsku.

Európa sa nachádza v bode zlomu, uviedol Orbán po stretnutí s Macronom.

Mimoriadny summit EÚ o rozhodnutí pokračovať s Ukrajinou vo vojne proti Rusku

Prezidenti a premiéri krajín Európskej únie sa dnes v Bruseli stretnú na mimoriadnom rokovaní, na ktorom sa pokúsia zhodnúť na posilnení európskej obrany a ďalšej vojenskej podpore Ukrajiny vo chvíli, keď je neisté pokračovanie dodávok amerických zbraní Kyjevu či podoba možných mierových rozhovorov s Ruskom. Na summit, kde bude Slovensko zastupovať premiér Robert Fico, príde osobne aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Predseda Európskej rady a šéf únijných summitov António Costa zvolal schôdzku, ktorú médiá označujú za krízovú, v súvislosti s aktivitou amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa v posledných týždňoch začal veľmi ostro vyjadrovať na adresu Zelenského a podľa mnohých európskych politikov preberá rétoriku ruského vodcu Vladimira Putina.

Trump po roztržke so Zelenským pozastavil vojenskú podporu Kyjevu, ktorej ďalší osud podľa Washingtonu závisí od ochoty Zelenského pristúpiť na rokovania pod vedením USA. Šéf Bieleho domu tiež tlačí na európske krajiny, aby pridali peniaze armádam a prevzali zodpovednosť za svoju bezpečnosť, v ktorej sa USA nehodlajú angažovať ako doteraz.

Lídri EÚ budú hľadať zhodu na tom, ako podporiť obranu Ukrajiny a ako zaručiť jej dlhodobú bezpečnosť v prípade, že sa podarí dojednať mier s Ruskom.

Jednomyseľná zhoda na záveroch summitu bude však podľa únijných zdrojov ťažká, pretože Maďarsko a Slovensko hrozí ich vetom. Budapešť chce do záverov presadiť formulácie ústretové k Rusku, Bratislava zase zmienku o obnovení tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu.

Šéfovia štátov a vlád budú hovoriť aj o posilnení vlastnej európskej bezpečnosti a navýšení výdavkov na obranu, ktoré chystá veľká časť štátov eurobloku. Na stole budú mať návrh Európskej komisie, podľa ktorého by EÚ zo spoločnej pôžičky 150 miliárd eur mala členským krajinám poskytnúť úvery na nákupy vojenského vybavenia.

Aj na ďalšie spoločné zadlžovanie však nemajú členské krajiny EÚ jednotný názor a diplomati očakávajú, že samit v tejto veci prinesie skôr úvodnú debatu než konkrétne závery.

 

Zdroj: bleskovky.sk / hnonline.sk (1), (2) / InfoVojna

 

 

 

Zaujíma nás Váš názor:

Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady

Zaujímavosti