Talianska premiérka Giorgia Meloniová po summite tzv. koalície ochotných vo štvrtok vyjadrila nádej, že na ďalšom európskom stretnutí o Ukrajine sa zúčastnia aj Spojené štáty. Dodala, že Rím odmieta vyslanie vojakov na obranu akejkoľvek mierovej dohody medzi Kyjevom a Moskvou.
Cieľom štvrtkového summitu v Paríži bolo „finalizovať bezpečnostné záruky“ pre Ukrajinu v prípade prímeria vo vojne rozpútanej Ruskom. Meloniová po summite vyhlásila, že USA by sa „na ďalšom koordinačnom stretnutí“ mali tiež zúčastniť.
„Je dôležité pokračovať v spolupráci so Spojenými štátmi s cieľom zastaviť konflikt a dosiahnuť mier, ktorý zabezpečí suverenitu a bezpečnosť Ukrajiny,“ uviedol úrad Meloniovej.
Podľa jej kancelárie si trvalý mier vyžaduje nielen pokračujúcu podporu pre Kyjev, ale aj „pevné a dôveryhodné bezpečnostné záruky, (ktoré) musia byť založené v euroatlantickom kontexte“.
Meloniová doplnila, že v súčasnosti je dôležité, aby sa čiastočné prímerie na Ukrajine rozšírilo aj na civilnú infraštruktúru, ako sú školy a nemocnice, s cieľom dosiahnuť úplné prímerie.
V utorok po rozhovoroch ruských aj ukrajinských delegácií s USA v Saudskej Arábii bola oznámená dohoda, ktorá za určitých podmienok povedie k prímeriu v Čiernom mori a moratóriu na útoky zamerané na energetickú infraštruktúru.
Z iniciatívy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona sa vo štvrtok 27. marca 2025 v Paríži uskutočnil summit tzv. koalície ochotných venovaný „finalizácii bezpečnostných záruk“, ktoré majú byť poskytnuté Ukrajine v prípade prímeria vo vojne.
Do Paríža pricestovali lídri 31 spojeneckých krajín Ukrajiny, napr. britský premiér Keir Starmer, jeho talianska kolegyňa Giorgia Meloniová, nemecký kancelár Olaf Scholz či podpredseda tureckej vlády Cevdet Yilmaz. Prítomný bol aj generálny tajomník NATO Mark Rutte, ako aj lídri Európskej únie.
Cieľom summitu ochotných bolo podľa krátkeho vyhlásenia vydaného Elyzejským palácom „dokončiť prácu“ v troch bodoch: krátkodobá podpora ukrajinskej armády, obrana udržateľného a trvalého modelu ukrajinskej armády s cieľom zabrániť ruskej invázii a bezpečnostné záruky, ktoré môžu poskytnúť európske armády, čo de facto znamená diskusiu o akýchsi kontingentoch mierových síl.
Macron v stredu počas stretnutia so Zelenským v Elyzejskom paláci povedal, že „prvou zárukou bezpečnosti“ je okamžité posilnenie ukrajinskej armády s „jediným cieľom: zabezpečiť úplné prímerie“ medzi Kyjevom a Moskvou.
V rámci pomoci v objeme dve miliardy eur pošle Francúzsko Ukrajine novú sériu zbraní: protitankové strely Miláno, prostriedky protivzdušnej obrany - ako sú rakety Mica, ktorými sú vybavené francúzske bojové lietadlá Mirage dodávané Ukrajine -, rakety zem-vzduch Mistral, obrnené vozidlá VAB, tanky AMX-10 RC, muníciu vrátane samonavádzacej i množstvo dronov.
Nová vojenská pomoc ukrajinskej armáde zahŕňa aj "výrobu vybavenia" na mieste, dodal Macron počas tlačovej konferencie so Zelenským v Paríži.
Podľa spravodajského webu Euronews majú Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Ukrajina ambíciu predložiť Spojeným štátom na tomto summite mierovú zmluvu, o ktorej by sa mohlo diskutovať už tento štvrtok.
V utorok, po rozhovoroch v Saudskej Arábii sprostredkovaných Washingtonom, bola oznámená dohoda, ktorá za určitých podmienok povedie k prímeriu v Čiernom mori a moratóriu na útoky zamerané na energetickú infraštruktúru. Od stredy sa však Rusko a Ukrajina obviňujú z torpédovania tejto pôvodnej dohody, pričom Moskva obviňuje Kyjev, že spustil útočné operácie proti energetickým zariadeniam v Rusku.
Juhokórejská armáda medzitým vo štvrtok obvinila Severnú Kóreu z toho, že od začiatku roka nasadila na podporu ruskej invázie ďalších 3000 vojakov - okrem už vyslaných 11.000 -, a že pokračuje v dodávkach zbraní pre ruskú armádu.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa vo štvrtok na tlačovej konferencii po summite predstaviteľov „koalície ochotných“ v Paríži zaviazal vytvoriť sily, ktoré budú nasadené na Ukrajine po uzavretí mieru. Cieľom týchto jednotiek podľa neho nebude pôsobiť v mene Ukrajiny alebo na fronte, ale odradiť Rusko od ďalšej agresie.
Francúzsky prezident vyzdvihol, že na budúcom nasadení tzv. „uisťovacích síl“ pracuje spolu s britským premiérom Keirom Starmerom, s ktorým chce spoločne viesť „európsku koalíciu pre stabilný a trvalý mier.“ Obaja lídri poverili šéfov svojich ozbrojených síl, aby zostavili tím, ktorý bude o nasadení jednotiek diskutovať s ukrajinskými partnermi.
Štáty zastúpené na štvrtkovom summite nie sú podľa Macrona v otázke nasadenia takýchto síl na Ukrajine jednotné. „Jednotu v tejto veci však nepotrebujeme,“ vyhlásil prezident. Uviedol, že niektorí ukrajinskí spojenci na to „nemajú kapacity“ a niektoré štáty sú zdržanlivé pre „politický kontext“.
Podľa Macrona nie je vylúčené, že jednotky budú dohliadať na mier na zemi, vo vzduchu aj na mori. Zdôraznil však, že zatiaľ nič nie je dohodnuté.
Opakovane deklaroval, že tieto sily nebudú nahrádzať ukrajinskú armádu. Kľúčovým aspektom budúcej bezpečnosti Ukrajiny je podľa francúzskeho prezidenta silná a dobre vybavená ukrajinská armáda. Britsko-francúzska delegácia preto bude s Kyjevom rokovať o jej budúcej podobe.
Diskusie prebiehajú aj o tom, ako bude vyzerať monitorovanie prípadného prímeria. Podľa Macrona sa musí zabezpečiť, aby sa počas neho Ukrajina nestala terčom ruského útoku. Spomenul najmä možnosť vyslania mierových síl s mandátom od OSN.
Macron tiež vylúčil zrušenie protiruských sankcií, kým nebude nastolený mier. Sankcie sú podľa neho kľúčové na ukončenie vojny a Francúzsko bude aj naďalej „vyvíjať tlak“ na ruskú tieňovú flotilu.
Zdroj: pluska.sk / info.sk / bleskovky.sk / InfoVojna
