Bývalý ruský prezident a podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev varoval, že vyslanie mierových síl NATO na Ukrajinu by mohlo viesť k vojne s Ruskom. Uviedol to v statuse, ktorý v nedeľu v angličtine zverejnil na svojom konte na sieti X, píše agentúra DPA.
Medvedev pripomenul, že Rusko nikdy nebude akceptovať prítomnosť vojenských krajín NATO na Ukrajine, čo opakovane tlmočilo francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi i britskému premiérovi Keirovi Starmerovi.
"Macron a Starmer sa hrajú na hlupákov. Opakovane im hovoríme, že mierové sily musia byť z krajín, ktoré nie sú členmi NATO," napísal Medvedev, pričom pripomenul, že vyslanie "desaťtisícov" vojakov bude v Moskve vnímať ako "vojenskú pomoc neonacistom v Kyjeve. To znamená vojnu s NATO".
Macron and Starmer are playing dumb. Time and again they are told that peacekeepers must be from non-NATO states. No, we will send tens of thousands – just lay it out – you want to give military aid to the neo-Nazis in Kiev. That means war with NATO. Consult with Trump, scumbags.
— Dmitry Medvedev (@MedvedevRussiaE) March 16, 2025
V tejto súvislosti Medvedev vyzval európskych lídrov, aby túto otázku konzultovali s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.
DPA podotkla, že lídri niektorých európskych krajín začali v poslednom čase často hovoriť o svojej pripravenosti vyslať na Ukrajinu mierové jednotky na monitorovanie režimu prímeria, ak sa takáto dohoda dosiahne. V Európe sú najaktívnejšími podporovateľmi tejto myšlienky Starmer a Macron.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov tvrdí, že na ukončenie konfliktu na Ukrajine nie je potrebné nasadenie západných mierových síl. Podľa Lavrova Rusko v žiadnom prípade nebude akceptovať prítomnosť vojsk NATO na Ukrajine pod zámienkou, že sú to mierové sily.
Podľa neho by sa to rovnalo „priamemu, oficiálnemu a neskrývanému zapojeniu krajín NATO do vojny proti Rusku“.
Okrem toho Kremeľ naďalej naznačuje, že v rámci mierových rokovaní uprednostňuje priamy kontakt so Spojenými štátmi. Ukrajinu a európske štáty sú v tomto procese odsúvané na vedľajšiu koľaj.
Po sobotňajšom stretnutí 29 svetových lídrov, ktoré sa konalo prostredníctvom videokonferencie, Starmer obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina, že sa snaží "oddialiť" prímerie.
V nedeľu Rusko kritizoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, podľa ktorého Moskva neprejavila záujem o ukončenie vojny, pričom poukázal aj na pokračovanie vlny náletov na ukrajinské mestá. "Tí, ktorí chcú, aby sa vojna čo najskôr skončila, takto nekonajú," napísal Zelenskyj v príspevku na sieti X.
Britský premiér Keir Starmer začiatkom marca oznámil, že Británia a Francúzsko sú pripravené viesť „koalíciu ochotných“ a poskytnúť Kyjevu vojenskú podporu vrátane nasadenia vojakov a lietadiel. V prejave po mimoriadnom samite v Londýne uviedol, že „nie každý národ vyjadrí ochotu pripojiť sa, ale to nemôže znamenať, že budeme sedieť so založenými rukami. Naopak, tí, ktorí budú ochotní, teraz zintenzívnia plánovanie so skutočnou naliehavosťou.“
„Spojené kráľovstvo je pripravené podporiť to spolu s ostatnými aj čižmami na zemi a lietadlami vo vzduchu,“ spresnil ďalej Starmer.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal, že západné jednotky prídu na Ukrajinu len vtedy, ak a keď bude situácia na mieste pre ne bezpečná.
Talianska premiérka Giorgia Meloniová, ktorá sa na zasadnutí zúčastnila spolu s niekoľkými ďalšími lídrami, zdôraznila, že „prítomnosť talianskych jednotiek na Ukrajine nikdy nebola na programe dňa“.
Naopak, bývalý kanadský premiér Justin Trudeau uviedol, že Ottawa zvažuje všetky možnosti a nevylučuje vyslanie vojakov na Ukrajinu.
Starmer začiatkom marca v britskomparlamente uviedol, že toto úsilie bude podmienené získaním podpory USA.
Dánsky minister zahraničných vecí Lars Lokke Rasmussen minulý týždeň pre rozhlasovú stanicu DR povedal, že „ak dôjde k bodu, keď bude potrebná európska prítomnosť na dosiahnutie prímeria alebo mierovej dohody, potom je Dánsko v zásade na túto situáciu pripravené“.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo februári k možnosti vyslania vojakov štátov NATO na Ukrajinu uviedol, že takýto krok by bol pre Rusko „absolútne neprijateľný“ vzhľadom na hrozbu, ktorú by to pre národnú bezpečnosť Ruska predstavovalo.
Zdroj: hnonline.sk / rt.com / InfoVojna
