Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov vo štvrtok vyhlásil, že medzi Ruskom a Západom sa spúšťa nová "železná opona". TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
"Čo sa týka železnej opony, v podstate sa už spúšťa. Tento proces sa už začal," povedal šéf ruskej diplomacie novinárom po rokovaniach so svojím rezortným partnerom z Bieloruska.
Ďalej deklaroval, že Moskva už odteraz nebude veriť Washingtonu ani Bruselu. "Európska únia sa vonkoncom nezaujíma o pochopenie našich záujmov," vyhlásil. "Zaujíma sa o to, o čom sa rozhodlo v Bruseli. A v Bruseli sa rozhoduje tak, ako sa rozhodlo vo Washingtone," dodal.
Lavrov tiež poznamenal, že Rusko od roku 2014, keď Moskva anektovala Krymský polostrov, vzťahy s EÚ ako celkom neudržiava.
Po spustení vojenskej invázie na Ukrajinu uvalili západné krajiny na Rusko množstvo bezprecedentných sankcií. Európska únia na začiatku júna oficiálne prijala už šiesty balík sankcií voči Moskve, ktorý zahŕňa rozsiahle embargo na nákup ruskej ropy či opatrenia voči bankám a štátnym médiám krajiny. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj apeloval na EÚ, aby čo najskôr schválila ďalšie sankčné opatrenia voči Rusku.
Lavrov: Západ porušil kľúčovú zmluvu medzi NATO a Ruskom
Rusko ani NATO nikdy oficiálne nevypovedali zakladajúci akt z roku 1997, ale v praxi nefunguje, pretože aliancia ho porušuje, vyhlásil ďalej vo štvrtok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Niektorí sa domnievali, že kľúčovú zmluvu NATO počas summitu svojich lídrov v Madride zruší.
"V právnom zmysle zakladajúci akt naďalej existuje, nezačali sme procedúru vypovedania tejto zmluvy," povedal šéf ruskej diplomacie na tlačovej konferencii.
"Rozhodnutia, ktoré boli prijaté [v Madride], hrubo porušujú podmienky Zakladajúceho aktu, predovšetkým časti týkajúce sa záväzku NATO neprijímať na trvalom základe žiadne významné vojenské jednotky na územiach nových - teda východoeurópskych - členských štátov," vysvetlil Lavrov.
Narážal tým na rozhodnutie NATO z tohto týždňa ďalej posilňovať svoju vojenskú prítomnosť na ruských hraniciach.
Hodnotenie ruského ministra týkajúce sa životaschopnosti dokumentu z roku 1997 sa zhodovalo s hodnotením jeho nemeckej kolegyne Annaleny Baerbockovej, ktorá patrí k najhlasnejším kritikom Ruska.
"Ruská vláda dala jasne najavo, že Zakladajúci akt NATO-Rusko už pre ňu nemá žiadnu cenu. Takže teraz musíme uznať, že aj tento základný akt jednostranne ukončilo Rusko, nie NATO," povedala Baerbocková novinárom po májovom zasadnutí ministrov zahraničných vecí NATO.
Kľúčová zmluva bola prijatá v čase, keď NATO plánovalo rozšírenie v Európe, čo vyvolalo obavy Ruska. Moskva uviedla, že by sa tým porušili predchádzajúce ubezpečenia, že po zjednotení Nemecka sa aliancia viac rozširovať nebude, pretože to predstavuje hrozbu pre ruskú národnú bezpečnosť.
Prvá vlna rozširovania NATO po skončení studenej vojny, v rámci ktorej sa do bloku začlenila najprv Česká republika, Maďarsko a Poľsko, prišla v roku 1999, neskôr nalsedovali ďalšie vlny nasledovali napriek námietkam Ruska.
Moskva sdolhodoba poukazovalna na nefektívnosť Rady NATO-Rusko, fóra, na ktorom si mali obe strany riešiť nezhody a ktoré bolo zriadené na základe zákona. Aliancia ju však podľa nej využívala na to, aby Rusko jednoducho ukameňovala.
Rusko v októbri 2021 úplne pozastavilo svoju činnosť v centrále NATO v Bruseli po tom, ako organizácia vyhostila osem ruských diplomatov pre údajnú prácu pre ruské tajné služby. Kancelária NATO v Moskve bola následne v rámci odvetných opatrení zatvorená.
