Rusko a Ukrajina musia nakoniec vyriešiť svoje spory prostredníctvom rokovaní, inak sa konflikt skončí úplným zničením Ukrajiny, vyhlásil bieloruský prezident Alexandr Lukašenko.

V rozhovore pre televízny kanál Rossija-1, ktorý bol zverejnený v nedeľu, Lukašenko vyzval obe krajiny, aby sa vrátili k mierovým rokovaniam, ktoré stroskotali na jar 2022 po tom, čo ich podľa Moskvy zmaril Západ.

„Musíme si sadnúť za rokovací stôl a diskutovať o problémoch. Ale ak to bude pokračovať ako v Kurskej oblasti, bude to eskalácia, ktorá by viedla k zničeniu Ukrajiny,“ varoval bieloruský líder s odkazom na rozsiahly vpád ukrajinských vojakov na ruské územie začiatkom augusta.

Lukašenko poznamenal, že bojujúce strany by sa mohli na základe návrhu ruského prezidenta Vladimira Putina pokračovať tam, kde Moskva a Kyjev naposledy skončili.

„Áno, situácia na mieste sa zmenila, ale tento dokument by mohol byť začiatkom. Začiatok diskusie,“ povedal.

Ruský prezident Vladimir Putin sa v júli tohto roku pripomenul, že istanbulská dohoda, na základe ktorej by Ukrajina súhlasila s „trvalou neutralitou“ a znížením počtu svojich ozbrojených síl, pričom by dostala určité bezpečnostné záruky, „zostáva na stole a mohla by slúžiť ako základ“ pre nové kolo mierových rokovaní.

Moskva uviedla, že rozhovory boli na dobre ceste, ale zmaril ich vtedajší britský premiér Boris Johnson, ktorý na Zelenského režim v Kyjeve naliehal, aby „pokračoval v boji“. Hoci Johnson toto obvinenie poprel, ľudia, ktorí mali blízko k Volodymyrovi Zelenskému, hovoria o jeho významnom vplyve na rozhodnutie Ukrajiny.

Zatiaľ čo Rusko počas celého konfliktu opakovane tvrdilo, že je otvorené rokovaniam s Ukrajinou, Putin nedávno vyhlásil, že akákoľvek angažovanosť s Ukrajinou nie je možná, pokiaľ bude viesť útoky na civilistov a ohrozovať jadrové elektrárne - z oboch týchto činností Moskva obvinila Kyjev počas vpádu do Kurska.

Zelenskyj minulý mesiac pripustil, že Ukrajina by mohla začať rozhovory so súčasným ruským vedením napriek stále platnému prezidentskému dekrétu podpísanému v roku 2022, ktorý to zakazuje. Dekrét bol schválený po tom, ako štyri bývalé ukrajinské regióny drvivou väčšinou hlasovali za pripojenie k Rusku.

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v nedeľu uviedol, že Ukrajina rozmiestnila viac než 120.000 vojakov na hraniciach s Bieloruskom a Minsk podľa neho v reakcii na to vyslal vojenské formácie pozdĺž celý spoločných hraníc, citovala ruská agentúra RIA Novosti.

Lukašenko, ktorý je spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina, dodal, že bielorusko-ukrajinské hranice sú zamínované "ako nikdy predtým" a ukrajinské jednotky by utrpeli veľké straty v prípade, keby sa pokúsili ich prekročiť.

Bieloruský prezident patril od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 medzi najväčších podporovateľov Ruska, ktorého jednotkám umožnil podniknúť inváziu na Ukrajinu aj zo svojho územia.

Vo štvrtok v rozhovore pre ruskú štátnu televíziu však vyzval Rusko a Ukrajinu na rokovania a ukončenie vojny. Vyjadril zároveň obavy z rozšírenia konfliktu do Bieloruska a dodal, že z vojny podľa neho profituje iba Západ.

Bielorusko už minulý týždeň oznámilo, že posilní svoje vojská na hraniciach s Ukrajinou. Urobilo tak po tom, čo Lukašenko uviedol, že bieloruský vzdušný priestor narušilo asi desať ukrajinských dronov smerujúcich do Ruska, čo označil za provokáciu.

Na margo použitia ruských jadrových zbraní na bieloruskom území uviedol, že nevidí dôvod na ich použite, pokiaľ nebudú narušené bieloruské hranice.

Zdroj: rt.com / pluska.sk / hnonline.sk / InfoVojna