Generálny prokurátor Maroš Žilinka vo štvrtok informoval, že Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR porušil dvomi vyhláškami zákon.

Vyhláška hlavného hygienika SR z 27. decembra 2020 umožnila koncom roka poslancom Národnej rady SR rokovať aj napriek tomu, že boli viacerí pozitívne testovaní na ochorenie COVID-19 alebo boli po kontakte s pozitívnou osobou v preventívnej karanténe.

Žilinka vidí porušenie aj vo vyhláške z 10. januára 2021, ktorá sa týka nariadenia karanténnych povinností osôb pri vstupe na územie SR. Úrad podľa Žilinku nemal oprávnenie upraviť výnimky z izolácie a karantény a výnimky pre osoby v osobitnom režime.

Šokujúce na celej zálažitosti je však fakt, že šéfovi Generálnej prokuratúry vadia výnimky a nie samotné Mikasove vyhlášky.

Na situáciu zareagovala pre InfoVojnu aj advokátka JUDr. Adriana Krajníková, ktorá už niekoľko mesiacov upozorňuje na protizákonnosť konania Hlavného hygienika SR Jána Mikasa:

„NIE výnimky vo vyhláške potrebujú splnomocnenie zákone, ale vyhláška samotná potrebuje splnomocnenie zákona. Splnomocnenie zákona znamená, že ten-ktorý zákon má vo svojom obsahu osobitné splnomocnenie pre ten-ktorý úrad, aby mohol vydávať vykonávacie právne prepisy - vyhlášky. V prípade Zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane verejného zdravia je to § 62, ktorý splnomocňuje iba ministerstvo zdravotníctva na vydávanie vyhlášok. Nie úrad verejného zdravotníctva. A nie vo veciach podľa § 48 ods. 4 zákona, ktorým týmto ustanovením sa vo vyhláškach ukladajú všetky obmedzenia základných ľudských práv a slobôd, čo hlavný hygienik konať celoplošne a za núdzového stavu nemôže. Podstatná je teda skutočnosť, že úrad verejného zdravotníctva nemá splnomocnenie zákona na vydávanie vyhlášok, ktoré vydáva. A otázka "zmocnenia" na udeľovanie výnimiek, ktorú rieši generálny prokurátor, je tu nepodstatná, keďže absentuje "zmocnenie" na vydanie vyhlášok vôbec.“

Krajníková v tejto súvislosti poukázala na svoj článok, v ktorom priložila aj konkrétny paragraf týkajúci sa splnomocnenia:

PRITUHUJE … !!! Pán MIKAS

GENERÁLNY PROKURÁTOR ŽILINKA POTVRDIL MOJE SLOVÁ o NEDOSTATKU PRÁVOMOCI MIKASA VYDÁVAŤ VYHLÁŠKY.  

Aj keď to zatiaľ dáva „po kapkách“… a trochu „inak“. Hra na ochranu Mikasa a odvádzanie pozornosti od podstatného…

JUDr. Maroš Žilinka, generálny prokurátor, TA3, 28.1.2021: „Pokiaľ ide o nariadenia izolácie pozitívnych osôb na ochorenie covid-19 a nariadenie karantény osôb ktoré prišli do úzkeho kontaktu s osobami chorými na ochorenie covid-19, tieto boli úradom uložené v rámci zákonného rámca. To však už neplatí o časti vyhlášky z 27.12.2020 v časti upravujúcej výnimky z izolácie a z karantény ako aj výnimky pre osoby v osobitnom režime. Ten dôvod nezákonnosti uvedenej vyhlášky resp. jej časti spočíva v absencii zákonného zmocnenia Úradu verejného zdravotníctva na udeľovanie výnimiek. Úrad verejného zdravotníctva pri týchto dvoch oblastiach nebol oprávnený udeľovať výnimky. Týmito vyhláškami, oboma, ich vydaním UVZ SR porušil zákon“. 

Generálny prokurátor SR potvrdil moje doterajšie právne názory, podrobne vyjadrené v odôvodnení sťažnosti voči uzneseniu vyšetrovateľa o odmietnutí trestného oznámenia na p. Mikasa, že na vydávanie vykonávacích právnych predpisov – vyhlášok, je potrebné ZÁKONNÉHO SPLNOMOCNENIE pre úrad verejného zdravotníctva,  kde generálny prokurátor „zrazu“ zhliadol potrebu ZÁKONNÉ SPLNOMOCNENIA pri udelení výnimiek u dvoch z týchto vyhlášok.  

V princípe však hovoríme to isté, iba „generál“ to dáva zatiaľ opatrne…, alebo ako účelovo podsunúť „ohlodanú kosť“. (Podobne, ako môj eticko-právny názor o nemožnosti odňať dieťaťa po pôrode od matky, hoc aj Covid pozitívnej, a zvrátený názor Krajčiho o nemožnosti odňať dieťa matke, hoc aj Covid pozitívne, čo sú dve veci, …čím dal na vedomie testovanie novorodencov po pôrode, čo je ale na inú tému).

Ak teda podľa generálneho prokurátora treba zákonné splnomocnenie na udelenie výnimky z obsahu vyhlášky, potom zákonné splnomocnenie treba v prvom rade na vydanie samotnej vyhlášky (v ktorej má byť udelená výnimka). Vecná logika nepustí. Nepustí najmä zákon.

Podstata veci je v tom, že generálny prokurátor konečne ZAČAL ťažisko problému dávať tam, kde ho opakovane kladiem ja. Na ZÁKONNÉ SPLNOMOCNENIE PRE KONAJÚCI ORGÁN. Hurá !

Dôraz však nekladie na právne podstatnú rovinu, ale na odvádzanie pozornosti v prospech Mikasa. Menší problém je vždy lepší než ten väčší a vážnejší.

Generálny prokurátor teda k veci uvádza, že vyhlášky o izolácii a karanténe pozitívnych osôb boli všeobecne vydané v medziach zákonného rámca, pričom u dvoch z nich vidí absenciu zákonného zmocnenia Úradu verejného zdravotníctva na udeľovanie výnimiek.  

V skutočnosti problém je ten, že ani jedna z vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva nie je vydaná v medziach zákonného rámca, nakoľko tento úrad nemá dané splnomocnenie na vydávanie týchto vyhlášok. Otázka zákonného zmocnenia (legitímny právny pojem je splnomocnenia) na výnimky je právne irelevantná.

Iba na margo veci uvádzam, že úrad verejného zdravotníctva má právomoc na udeľovanie a rušenie výnimiek (§ 5 ods. 4 písm. m) Zák. č. 355/2007 Z.z.), čo tu nie je podstatné, pretože pojem „zákonné splnomocnenie“ nie je inštitútom „udeľovania“ výnimiek. Je inštitútom delegovania splnomocnenia na v y d á v a n i e vykonávacích právnych predpisov – vyhlášok, nie teda výnimiek v opatreniach.

V prvom rade sa výnimky „nedelegujú“ splnomocňovacím ustanovením, a v druhom rade sa predmetné výnimky týkajú opatrení, nie vyhlášok. Problémom je teda to, že úrad verejného zdravotníctva nemá zákonné splnomocnenie na vydávanie vyhlášok, nie to, pán generálny, že nemá (pričom však má) právomoc udeľovať výnimky v opatreniach.
Vo vyhláškach skutočne nemá „delegované“ udeľovať výnimky, avšak to preto, lebo nemá delegované ich vôbec vydávať. A toto je „MEDIAS RES“ … JADRO VECI.

Nemožno „miešať“ nesúrodé otázky do irelevantného výsledku, pán generálny…

Právne podstatné je nasledujúce:

Všeobecný ústavný rámec pre konanie štátnych orgánov je daný v čl. 2 ods. 2 ústavy. Podľa neho štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Osobitný zákonný rámec pre konanie Úradu verejného zdravotníctva je daný v Zákone č. 355/2007 Z.z. Podľa neho úrad verejného zdravotníctva a regionálne úrady verejného zdravotníctva nemajú delegované osobitné splnomocnenie na vydávanie vykonávacích právnych predpisov.

Podľa § 62, v spojení s § 3 ods. 1 písm. a) citovaného zákona vykonávacie právne predpisy môže vydávať  i b a  ministerstvo zdravotníctva. Nie však úrad verejného zdravotníctva.  
Všetky vyhlášky „p. Mikasa“, teda Úradu verejného zdravotníctva trpia nedostatkom osobitného zákonného splnomocnenia, pán generálny prokurátor.  Otázka splnomocnenia pre výnimky je irelevantná.

A s touto otázkou sa je treba pán prokurátor vysporiadať, nie s nepodstatnou „malou rybou“ absencie splnomocnenia na udelenie výnimiek. Tá je vzhľadom k primárnemu problému, t.j. nedostatku zákonného splnomocnenia na vydávanie vyhlášok hlavným hygienikom, skutočne nepodstatná. Je dobrá iba na „prekrytie očí“ občanom a odvrátenie ich pozornosti od vážnej podstaty veci. Že p. Mikas nemá žiadne splnomocnenie na vydávanie žiadnej vyhlášky podľa Zákona č. 355/2007 Z.z. !!!

Od podstaty, na ktorú som kompetentným poukázala predvčerom…

Po mojej predvčerajšej sťažnosti s odkazom na absenciu osobitného splnomocnenia pre úrad verejného zdravotníctva vydávať vyhlášky vôbec, tu zrazu narýchlo prišlo „zistenie“, že dve vyhlášky „trpia“ absenciou zmocnenia na udeľovanie výnimiek (aké dojemné).

Problém „odhalený“, ale v skutku ten nepodstatný, ktoré odhalenie podstaty by nabúralo celý nezákonný reťazec „Mikasových vyhlášok“. Nie iba dve…a pre nepodstatný problém. A tak celé Slovensko vie, aký „prešľap“ urobil Mikas, a pozornosť ide vybraným smerom.

Ale toto nie je ťažiskový problém.

Prosím pán generálny prokurátor, aby ste sa vysporiadali s právne podstatnou skutočnosťou, a to nedostatkom zákonného splnomocnenia pre úrad verejného zdravotníctva vydávať vyhlášky vôbec. 

Nastal čas vyložiť všetky karty na stôl (nie iba tie falošné, a robiť dojem „fair play“), nekriviť viac právo a nezakrývať hrubú nezákonnosť a neústavnosť.

Nezákonnosť konania p. Mikasa nemožno „zhojiť“ vybavením nedostatku „zmocnenia“ na udelenie výnimiek, ale iba riadnym vybavením nedostatku zákonného splnomocnenia na vydávanie vykonávacích predpisov vôbec. 

A o tomto predkladám, s poukazom na ústavu a zákon, rozhodnutia najvyšších súdnych autorít: 

Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR:  Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

§ 5 ods. 2 Zák. č. 400/2015 Z.z: Ak návrh zákona predpokladá vydanie vykonávacieho právneho predpisu, musí obsahovať splnomocnenie na jeho vydanie; to neplatí, ak vykonávacím právnym predpisom je nariadenie vlády. Splnomocňovacie ustanovenie sa musí formulovať tak, aby z jeho znenia jednoznačne vyplývalo, kto je splnomocnený na vydanie vykonávacieho právneho predpisu, aké skutočnosti a v akom rozsahu sa majú v ňom upraviť, pričom sa dbá na zabezpečenie súladu vykonávacieho právneho predpisu so zákonom. Ak sa predpokladá vydať na vykonanie zákona nariadenie vlády, možno to v návrhu zákona výslovne uviesť.

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 10/2013 z 10.12.2014: „… samotnú povinnosť možno uložiť uznaným prameňom práva – jednak zákonom alebo tak môže urobiť na základe výslovného zákonného splnomocnenia aj podzákonný právny predpis (vykonávací právny predpis), ktorý sa bude pohybovať v medziach tohto splnomocnenia.“ (§ 62 Zák. č. 355/2007 Z.z.). 

Uznesenie Ústavného súdu SR, zo dňa 24.9.2020, sp. zn. II. ÚS 411/2020): „Zákon preto (pri hybridnom správnom akte) neobsahuje vo svojom texte osobitné splnomocňovacie (delegačné) ustanovenie na jeho vydanie, ktoré je nevyhnutné pri podzákonných všeobecne záväzných právnych predpisoch (vyhláškach)“.  

S poukazom na uvedené legislatívne pravidlo vyplýva, že splnomocnenie na vydanie vykonávacieho predpisu musí byť vyjadrené v splnomocňujúcom ustanovení, ktoré je obsahom zákona. Špeciálna delegácia musí byť vždy určitá. Z jej znenia musí jasne vyplývať, ktorý orgán je splnomocnený na vydanie vykonávacieho právneho predpisu a ďalej aké otázky a v akom rozsahu môže vo vykonávacom predpise tento splnomocnený orgán upraviť. 

Zákon č. 355/2007 Z.z. neobsahuje osobitné splnomocňovacie ustanovenie pre Úrad verejného zdravotníctva ani pre regionálne úrady verejného zdravotníctva vydávať vykonávacie právne predpisy (vyhlášky).  Ust. § 62, v spojení s § 3 ods. 1 písm. a) zákona deleguje osobitné splnomocnenie na vydávanie vykonávacích právnych predpisov iba pre ministerstvo zdravotníctva.  A iba v tam určených otázkach.

V otázkach podľa § 12 a 48 ods. 4 Zákona č. 355/2007 Z.z. nemožno vydávať všeobecne záväzné vykonávacie právne predpisy (vyhlášky), a už vôbec všeobecne záväzné právne predpisy nemôže vydávať p. Mikas, ako hlavný hygienik.

Tak o čom sa tu bavíme, pán prokurátor, keď pozornosť odvádzame iným smerom… ?  

A najmä: právne predpisy sa nedokazujú. Takže konajte…

Celý článok a sťažnosť voči uzneseniu o odmietnutí trestného oznámenia na Mikasa si môžete prečítať TU.

Zdroj: InfoVojna / zalobyvocistatu.sk