Izraelský minister zahraničných vecí Jisrael Kac v pondelok vyzval Severoatlantickú alianciu (NATO), aby vylúčila Turecko. Ide o reakciu na slová tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý pohrozil Izraelu vojenskou intervenciou, píše TASR podľa agentúry Reuters.
"Vzhľadom na hrozby tureckého prezidenta Erdogana, že napadne Izrael, a jeho nebezpečnú rétoriku dal minister zahraničných vecí Jisrael Kac pokyn diplomatom..., aby naliehavo oslovili všetkých členov NATO, vyzvali na odsúdenie Turecka a požadovali jeho vylúčenie z tejto Aliancie," uviedlo izraelské ministerstvo zahraničných vecí.
Erdogan je ostrým kritikom izraelskej ofenzívy proti palestínskemu hnutiu Hamas v Pásme Gazy, pripomína Reuters. "Tak ako sme išli do Náhorného Karabachu, tak ako sme išli do Líbye, niečo podobné môžeme urobiť v ich prípade," vyhlásil v nedeľu turecký prezident na podujatí, ktoré usporiadala jeho vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) v meste Rize ležiacom na pobreží Čierneho mora. "Nie je dôvod, prečo by sme to nemohli urobiť. Musíme byť silní, aby sme mohli podniknúť tieto kroky," dodal v reakci na to, ako počas víkendu izraelské stíhačky útočili na ciele Hizballáhu na juhu Libanonu. Pri útokoch prišlo o život 12 detí a tínedžerov. Izraelská armáda zo zodpovednosti za ich smrť obvinila libanonské hnutie Hizballáh. Libanonský minister zahraničných vecí Abdalláh Búhabíb na sociálnej sieti X žiadal medzinárodné vyšetrovanie alebo stretnutie trojstranného výboru prostredníctvom mierovej misie OSN v Libanone (UNIFIL) s cieľom zistiť pravdu o tom, kto je za útok zodpovedný.
Viac o tom v článku TU.
Turecký prezident nespresnil, aký druh intervencie má na mysli. Predstavitelia AKP na žiadosti agentúry Reuters o vyjadrenie k Erdoganovým slovám nereagovali.
Jisrael Kac reagoval na výroky tureckého prezidenta už skôr. Na sieti X napísal, že "Erdogan ide v stopách Saddáma Husajna a vyhráža sa útokom na Izrael. Mal by si spomenúť, čo sa tam stalo a ako to skončilo".
V marci 2003 americké jednotky vpadli do Iraku, kde sa mali nachádzať zbrane hromadného ničenia. Vojenská operácia viedla k zvrhnutiu vtedajšieho irackého diktátora Saddáma Husajna. O tri roky neskôr Husajna popravili za masakry Kurdov a šiitov.
Od začiatku vojny v Pásme Gazy pred takmer deviatimi mesiacmi sa vzťahy medzi Izraelom a Tureckom dramaticky zhoršili. Erdogan označil palestínske militantné hnutie Hamas za "oslobodzovaciu organizáciu" a prirovnal izraelského premiéra Benjamina Netanjahua k Adolfovi Hitlerovi. Erdogan v polovici júla vyhlásil, že jeho krajina už nebude súhlasiť s budúcou spoluprácou medzi NATO a Izraelom, kým na palestínskych územiach nezavládne udržateľný mier.
Vojnu v Pásme Gazy spustil vpád ozbrojencov Hamasu a iných skupín do južného Izraela zo 7. októbra 2023, počas ktorého zahynulo viac ako 1200 ľudí. Izrael odpovedal masívnymi leteckými útokmi a pozemnou ofenzívou.
Zdroj: pluska.sk / InfoVojna
