Izrael žiada vylúčenie Turecka zo Severoatlantickej aliancie po tom, ako Erdogan pohrozil Izraelu vojenskou intervenciou

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan je ostrým kritikom izraelskej ofenzívy proti palestínskemu hnutiu Hamas v Pásme Gazy.

Izraelský minister zahraničných vecí Jisrael Kac v pondelok vyzval Severoatlantickú alianciu (NATO), aby vylúčila Turecko. Ide o reakciu na slová tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý pohrozil Izraelu vojenskou intervenciou, píše TASR podľa agentúry Reuters.

"Vzhľadom na hrozby tureckého prezidenta Erdogana, že napadne Izrael, a jeho nebezpečnú rétoriku dal minister zahraničných vecí Jisrael Kac pokyn diplomatom..., aby naliehavo oslovili všetkých členov NATO, vyzvali na odsúdenie Turecka a požadovali jeho vylúčenie z tejto Aliancie," uviedlo izraelské ministerstvo zahraničných vecí.

Erdogan je ostrým kritikom izraelskej ofenzívy proti palestínskemu hnutiu Hamas v Pásme Gazy, pripomína Reuters. "Tak ako sme išli do Náhorného Karabachu, tak ako sme išli do Líbye, niečo podobné môžeme urobiť v ich prípade," vyhlásil v nedeľu turecký prezident na podujatí, ktoré usporiadala jeho vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) v meste Rize ležiacom na pobreží Čierneho mora. "Nie je dôvod, prečo by sme to nemohli urobiť. Musíme byť silní, aby sme mohli podniknúť tieto kroky," dodal v reakci na to, ako počas víkendu izraelské stíhačky útočili na ciele Hizballáhu na juhu Libanonu. Pri útokoch prišlo o život 12 detí a tínedžerov. Izraelská armáda zo zodpovednosti za ich smrť obvinila libanonské hnutie Hizballáh. Libanonský minister zahraničných vecí Abdalláh Búhabíb na sociálnej sieti X žiadal medzinárodné vyšetrovanie alebo stretnutie trojstranného výboru prostredníctvom mierovej misie OSN v Libanone (UNIFIL) s cieľom zistiť pravdu o tom, kto je za útok zodpovedný.

Viac o tom v článku TU.

Turecký prezident nespresnil, aký druh intervencie má na mysli. Predstavitelia AKP na žiadosti agentúry Reuters o vyjadrenie k Erdoganovým slovám nereagovali.

Jisrael Kac reagoval na výroky tureckého prezidenta už skôr. Na sieti X napísal, že "Erdogan ide v stopách Saddáma Husajna a vyhráža sa útokom na Izrael. Mal by si spomenúť, čo sa tam stalo a ako to skončilo".

V marci 2003 americké jednotky vpadli do Iraku, kde sa mali nachádzať zbrane hromadného ničenia. Vojenská operácia viedla k zvrhnutiu vtedajšieho irackého diktátora Saddáma Husajna. O tri roky neskôr Husajna popravili za masakry Kurdov a šiitov.

Od začiatku vojny v Pásme Gazy pred takmer deviatimi mesiacmi sa vzťahy medzi Izraelom a Tureckom dramaticky zhoršili. Erdogan označil palestínske militantné hnutie Hamas za "oslobodzovaciu organizáciu" a prirovnal izraelského premiéra Benjamina Netanjahua k Adolfovi Hitlerovi. Erdogan v polovici júla vyhlásil, že jeho krajina už nebude súhlasiť s budúcou spoluprácou medzi NATO a Izraelom, kým na palestínskych územiach nezavládne udržateľný mier.

Vojnu v Pásme Gazy spustil vpád ozbrojencov Hamasu a iných skupín do južného Izraela zo 7. októbra 2023, počas ktorého zahynulo viac ako 1200 ľudí. Izrael odpovedal masívnymi leteckými útokmi a pozemnou ofenzívou.

Zdroj: pluska.sk / InfoVojna

Orbán ďakoval Gruzíncom za to, že nedovolili, aby sa ich krajina stala druhou Ukrajinou a parlamentné voľby v Gruzínsku označil za slobodné a demokratické. „V EÚ nevedia stráviť, že gruzínsku vládu nemenoval Brusel,“ skonštatoval Szijjártó

V sobotných parlamentných voľbách zvíťazil podľa oficiálnych výsledkov vládnuci Gruzínsky sen. Lídri Európskej únie vrátane predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a šéfa Európskej rady Charlesa Michela vyzvali na prešetrenie volieb pre podozrenia z ich zmanipulovania. Orbán v tejto súvislosti vyhlásil, že ak by vo voľbách vyhrali liberáli, EÚ by sobotňajšie hlasovanie označila za demokratické.

VIDEO: Premiér Fico o sporoch vo vládnej koalícii, Druckerovej školskej novele a LGBT ideológii, konsolidačnom balíčku, o konflikte Ukrajine a vzťahoch s jej ministerským predsedom Šmyhaľom, očakávaniach po prezidentských voľbách v USA, o dôvodoch odvolania Šimečku z funkcie podpredsedu parlamentu, ale aj o atentáte na jeho osobu, o hrozbe jeho opätovného spáchania a o tom, prečo v súvislosti s prežitím pokusu o jeho vraždu nehovoril o Bohu

Predseda vlády SR Robert Fico v rozhovore pre denník Štandard komentoval problémy v koalícii po roku vládnutia, prezentoval tiež názor na spory medzi Hlasom a SNS, prehovoril aj o Druckerovom zákone, konsolidačnom balíčku, ale aj dôvody, prečo nešetríme na zbrojení. Druhá časť vo vyše hodinovom rozhovore sa týkala Ukrajiny, budúcnosti dovozu plynu cez Ukrajinu pre naše potreby, aj toho, či ukrajinská vláda počas spoločných zasadnutí vlád nedostáva tú slovenskú pod neprimerane silný tlak a či dokáže náš ministerský predseda tomuto tlaku ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa čeliť.

Gruzínsko urobilo svoju voľbu, ktorú teraz treba ubrániť

Gruzínci si v parlamentných voľbách zvolili pokoj namiesto čipkovaných nohavičiek. Pretože si uvedomili, že čipkované nohavičky sa nakoniec zmenia na chudobu a vojnu, skazu a zaostalosť. Práve tieto čipkované nohavičky sa stali symbolom veľkých problémov a kolektívny Západ k tomu priložil nemalé úsilie.

Zrodenie sily alebo prečo sa Západ obáva kvalitatívneho rastu ruskej armády

„Ruská armáda vyjde z konfliktu na Ukrajine silnejšia ako predtým,“ toto vyhlásenie najvyššieho veliteľa spojeneckých síl NATO v Európe generála Christophera Cavoliho sa stalo dôvodom viacerých debát, ktorých sa zúčastnili vojenskí funkcionári aj civilní experti — analytici, ktorí pozorne sledovali prebiehajúci konflikt na území Ukrajiny a snažili sa predpovedať jeho výsledok.