Zamestnancom firmy Prievidzské pekárne a cukrárne prišlo nariadenie, že sa musia dať pretestovať. Ak zamestnanec nenastúpi do práce z dôvodu štátom nariadenej desaťdňovej karantény, bude to zamestnávateľ klasifikovať ako prekážku na strane zamestnanca.
„Na obdobie nariadenej karantény, z dôvodu neúčasti na celoplošnom testovaní na COVID-19, zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy a neprítomnosť zamestnanca na pracovisku bude klasifikovaná ako neospravedlnená neprítomnosť v práci. Neospravedlnenú neprítomnosť v práci zamestnávateľ vyhodnotí ako závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom,“ píše sa v rozhodnutí zamestnávateľa.
Neprítomnosť v práci tak bude vedenie považovať za neospravedlnenú absenciu „takej intenzity, pre ktorú je zamestnávateľ oprávnený ukončiť pracovný pomer s dotknutým zamestnancom,“ píše sa v ozname. Okrem toho dostali zamestnanci pekární upozornenie, že za neospravedlnene zameškanú zmenu im bude krátiť dovolenku o dva dni.
Firma zároveň uvádza, že pre takéto závažné porušenie pracovnej disciplíny je zamestnávateľ oprávnený ukončiť so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou. Vedenie firmy však už zatiahlo brzdu.
Článok na InfoVojne a článok blogera
Portál Pravda v tejto súvislosti poukazuje na článok zakladateľa občianskeho združenia Pracujúca chudoba Milana Kuruca, ktorý 24. októbra o prípade informoval na svojom blogu.
Skutočnosť je však taká, že informáciu o liste zamestnancom obdržal najprv portál InfoVojna priamo od zdroja z Prievidzskych pekární a cukrární. Na základe nej vyšiel u nás v sobotu popoludní článok. List Prievidzských pekární sa začal masovo šíriť prostredníctvom sociálnych sietí a následne bol zverejnený spomínaným blogerom.
Vedenie firmy po informovaní verejnosti, mediálnom tlaku a na základe nespokojnej verejnosti však, ako píše portál Pravda, zatiahlo brzdu.
Najprv hrozby, potom ospravedlnenie
Podľa vedenia firmy je nariadenie rozposlané zamestnancom výsledkom stresu a za jeho obsah sa zamestnancom ospravedlnilo.
„Predovšetkým chceme povedať, že nás celá záležitosť veľmi mrzí. Vedenie Prievidzských pekární a cukrární nikdy neuvažovalo o sankcionovaní svojich zamestnancov v súvislosti s ich dobrovoľným rozhodnutím o účasti alebo neúčasti na plošnom testovaní na COVID-19. Našich zamestnancov si vysoko vážime a snažíme sa mať čo najkorektnejšie vzájomné vzťahy. Uvedený list, ktorý nebol predstavenstvom schválený, je predovšetkým výsledkom veľkého stresu, ktorému sú už niekoľko mesiacov vedúci zamestnanci vystavení v súvislosti s prebiehajúcou pandémiou,“ uvádza vedenie spoločnosti a zdôrazňuje, že potravinárske firmy, a hlavne pekárne, ktoré musia zabezpečovať každodennú distribúciu čerstvých pekárenských výrobkov, sú pod obrovským tlakom.
Mimoriadne nároky na hygienické opatrenia, zabezpečenie dostatku zamestnancov pre výrobu a ich zdravotná spôsobilosť sú podľa nich pre každú potravinársku firmu prioritou a v súčasnej pandemickej situácii je ich zodpovednosť o to väčšia. „To však nič nemení na skutočnosti, že uvedený list bol po formálnej aj obsahovej stránke nešťastne napísaný. Chceme sa týmto našim zamestnancom ospravedlniť. Zároveň však si dovoľujeme všetkých našich zamestnancov vyzvať na to, aby sa plošného testovania zúčastnili a prispeli tak aj svojím zodpovedným prístupom k čo najskoršiemu potlačeniu šíriacej sa pandémie,“ uzavrela firma.
Odbory: Ide o plnenie občianskych povinností
Podľa Konfederácie odborových zväzov a združení (KOZ) v takýchto prípadoch nejde o karanténu. „Zastávame názor, že ide o obmedzenia slobody pohybu a pobytu, kedy zamestnanec nemôže ísť do práce, lebo nedisponuje negatívnym testom. Zároveň však ide o plnenie občianskych povinností,“ vysvetľuje hovorkyňa KOZ Martina Nemethová.
Podľa jej slov je zamestnávateľ v takýchto prípadoch povinný ospravedlniť to ako prekážku v práci z dôvodu všeobecného záujmu tak, ako o tom hovorí Zákonník práce. Podľa Nemethovej ide v tomto prípade o plnenie občianskych povinností.
Zamestnanci však v týchto prípadoch nemôžu dostávať náhradu mzdy, ak to nemajú dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo sa na tom s firmou nedohodnú. „Samozrejme, môžu sa dohodnúť aj na dovolenke alebo práci z domu,“ dodáva Nemethová.
Prezident KOZ Marián Magdoško pre denník Pravda potvrdil, že o tomto prípade vie a rozhodne nejde o prvý takýto prípad. „Kontaktovalo nás už viac ľudí, a preto sme sa obrátili na advokátsku kanceláriu, aby nám posúdila súlad a nesúlad zákonov a čo si môžu zamestnávatelia dovoliť,“ povedal Magdoško.
Ako dodal, odbory očakávajú, že v priebehu niekoľkých dní bude právna analýza hotová. Zamestnancom poskytnú aj právnu pomoc v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Podľa neho zamestnávatelia zašli priďaleko. Potvrdil, že KOZ sa obrátila na prezidentku Zuzanu Čaputovú.
„Prijala ma včera ráno. Riešili sme sociálny dialóg a všetky veci s tým spojené a mimo iného som ju informoval aj o tomto a požiadal som ju o pomoc,“ dodal Magdoško.
Firmy: Nemusia dovolenku schváliť
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) nemá o uvedenej situácii bližšie informácie, ale postup vidí inak. „Zamestnanec má povinnosť dostaviť sa na akékoľvek vyšetrenie alebo ošetrenie súvisiace s výkonom práce, ak mu to zamestnávateľ nariadi,“ upozorňuje hovorkyňa AZZZ Miriam Filová.
Súhlasí však s tým, že firma nemusí ľuďom bez testu schváliť počas karantény dovolenku ani neplatené voľno. „Ak pracovné podmienky neumožňujú napríklad prácu z domu a zamestnanci svojvoľne nepôjdu na testy, môže im dať zamestnávateľ absencie, teda neospravedlnené voľno,“ hovorí Filová.
Dodáva však, že závažné porušenie pracovnej disciplíny nastáva až vtedy, keď sú neospravedlnené absencie dlhodobé. Firma kvôli tomu môže potom zamestnanca prepustiť okamžite. „Ale iba ak sa preukáže, že naozaj išlo o vážny zásah a svojou neprítomnosťou obmedzili chod zamestnávateľa,“ dodala Filová.
Právnik Róbert Pietrik z Prievidze hovorí, že v tejto situácii by sa aj zamestnávatelia mali správať ľudsky. „Chápem problémy, ktoré vznikajú zamestnávateľom, ale taktiež treba vnímať aj ochranu zamestnanca. V tomto prípade si myslím, že zamestnanec má určite nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy, teda nevidím problém v tom, aby zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi dovolenku,“ je presvedčený Pietrik.
Poukazuje aj na Zákonník práce, kde sa píše, že zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na plnenie občianskych povinností. Občianska povinnosť vzniká aj pri mimoriadnych udalostiach, kde sa mimoriadnou udalosťou rozumie aj ohrozenie verejného zdravia.
Hrozby zamestnancom odmietajúcich testovanie na Covid-19 sú protiústavné a nezákonné, navyše môže ísť o trestný čin nátlaku
Po právnych analýzach bývalého šéfa Najvyššieho súdu SR a exministra spravodlivosti JUDr. Štefana Harabina a advokátky JUDr. Adriany Krajníkovej o nulitnosti nariadení Mikasovho Úradu verejného zdravotníctva SR o rúškach, o izolácii, o zatvorení prevádzok a ďalších opatreniach, vrátane uznesenia Matovičovej vlády o núdzovom stave, sa začínajú ozývať aj ďalší právnici. Za zmienku stojí aj dôrazná kritika od bývalého šéfa policajných vyšetrovateľov JUDr. Jozefa Šáteka.
K protizákonným nariadeniam sa najnovšie vyjadril aj advokát Peter Ivor:
"Sama vláda SR označila testovanie na Covid-19 ako dobrovoľné, nie je a ani nebolo nijakým právnym aktom nariadené, pričom je však zo strany samotných verejných činiteľov, či orgánov verejnej moci, či iných subjektov vyvíjaný zjavný nátlak na občanov cez rôzne nepriame hrozby straty príjmu, resp. hrozby nevzniknutia nároku na karanténnu PN a pod., kedy sa snažia podmieňovať výkon podnikania, či zamestnania negatívnym testom na Covid-19, čo je v rozpore s Ústavou SR i ústavným zákonom č. 227/2002 Z.z., na základe ktorého vyhlásila vláda núdzový stav.
Všetky uvedené hrozby sú v ROZPORE s ÚSTAVOU a NEZÁKONNÉ a takýto nátlak zo strany zamestnávateľa, iného subjektu, či samotného orgánu verejnej moci môže dokonca napĺňať aj znaky skutkovej podstaty trestného činu Nátlaku podľa § 192 ods. 1 a 4 Trestného zákona.
V našom právnom poriadku nie je ustanovená žiadna zákonná povinnosť na podrobenie sa povinnému testovaniu, t.j. odoberaniu telesných vzoriek a biologického materiálu fyzickej osoby.
Podľa Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá, preto ak nemáme ustanovenú právnu povinnosť absolvovania testovania na Covid-19, nemôže to ani zamestnávateľ od zamestnanca požadovať ako podmienku pre výkon práce. Ak by eventuálne aj bola nariadená karanténa napr. osobám bez testu na Covid-19, zamestnávateľ je v takom prípade povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci podľa § 141 ods. 1 Zákonníka práce.
Záverom, ak by zamestnávateľ z vyššie uvedeného dôvodu skončil pracovný pomer so zamestnancom výpoveďou, alebo okamžitým skončením, takéto skončenie pracovného pomeru by malo byť podľa § 79 Zákonníka práce neplatné.
MOJA RADA: Slušne odmietnite výzvy a ukladané podmienky, ktoré od Vás niekto vyžaduje bez právneho titulu, s nedôvodným tvrdením, že "to musíte", prípadne "to bolo povedané/medializované". Ku každej takto vám ukladanej "podmienke", teda povinnosti i prípadnej sankcii, si žiadajte vystaviť písomný doklad. Či vás chcú proti vašej vôli testovať, alebo vás nepustia do práce, alebo odmietnu vaše dieťa pustiť do školy, či akékoľvek podobné konanie, žiadajte si písomný doklad s odôvodnením! V prípade potreby Vám poskytnem právnu pomoc ja, alebo iný advokát."
Viac v článku TU.
Zdroj: InfoVojna / pravda.sk
Články súvisiace s tematikou:
