Slovensko pošle na Ukrajinu stíhačky MiG-29 a časť systému protivzdušnej obrany Kub. Dočasne poverená vláda Eduarda Hegera o tom rozhodla na piatkovom online rokovaní. Heger o tom informoval na tlačovej konferencii.
Medzinárodná dohoda bola podľa Hegera schválená na vláde jednohlasne. Deklaroval, že o darovaní techniky rozhodol kabinet v súlade s Ústavou SR. Ako uviedol, vláda má kompetenciu rozhodovať o medzinárodných dohodách. O téme je podľa neho informovaná aj prezidentka Zuzana Čaputová a s dohodou má súhlasiť aj predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina).
"Proces odovzdania stíhačiek je úzko koordinovaný s poľskou stranou, Ukrajinou a ďalšími spojencami," načrtol Heger. Zdôraznil, že technika je určená na ochranu civilistov. Odmieta, že sa týmto krokom Slovensko zaťahuje do vojny.
Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď priblížil, že Slovensko daruje 13 stíhačiek, časť systému protivzdušnej obrany, zodpovedajúce náhradné diely, ako aj muníciu do tohto systému.
Naď potvrdil, že Slovensko sa bude uchádzať o náhradu v rámci Európskeho mierového nástroja. Existuje tiež podľa neho bilaterálna ponuka zo strany Spojených štátov amerických na konkrétnu vojenskú techniku, ktorej pridaná hodnota vo finančnom vyjadrení pre SR bude zhruba 700 miliónov dolárov.
"Celkovo hovoríme o náhrade za tieto systémy vo výške 900 miliónov dolárov," doplnil Naď s tým, že pre slovenskú obranyschopnosť je to výhodné. Zdôraznil však, že prvoradá je pomoc Ukrajine pri záchrane životov. "To je hlavný dôvod, aby sme migy, ktoré nevieme používať, na Ukrajinu dali," skonštatoval.
Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniel Zmeko tvrdí, že darovanie stíhačiek má prakticky nulový dosah na obranyschopnosť, pretože Ozbrojené sily SR ich nepoužívajú ani v budúcnosti používať nebudú.
"Čo sa týka Kubov, odkrojili sme takú časť, ktorá by nás nemala zásadným spôsobom ohroziť," dodal.
Viac vo videu:
Vodca neonacistického režimu v Kyjeve Volodymyr Zelenskyj ešte vo februári oficiálne požiadal Slovensko o dodanie stíhačiek MiG-29 na obranu pred ruskou agresiou. Heger mu odpovedal, Slovensko urobí maximum, aby tejto požiadavke vyhovelo.
Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave: Odvolaná a dočasne poverená Hegerova vláda nemá právomoc rozhodovať o poskytnutí lietadiel MiG-29 na Ukrajinu
Začiatkom februára 2023 sa na Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave obrátilo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku s požiadavkou o vypracovanie analýzy zameranej na kompetencie dočasne poverenej vlády.
Vypracovaním analýzy boli poverení vedeckí pracovníci pôsobiaci na Katedre ústavného práva Právnickej fakulty UK v Bratislave.
Analýza sa okrem iného zameriava aj na najpálčivejšie otázky týkajúce sa kompetencií vlády.
Analýza bola vypracovaná k 27. februáru 2023 a po konzultácii so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku ju poskytujeme širokej verejnosti, aby slúžila ako podklad na podnietenie odbornej a verejnej diskusie na danú tému.
Aktuálne k oblasti pôsobnosti vlády vo vzťahu k rozhodovaniu o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky existuje verejná odborná polemika na tému možnosti odvolanej a dočasne poverenej vlády rozhodnúť o poskytnutí vojenských lietadiel MiG-29 Ukrajine.
Východiskom pre posúdenie či odvolaná a dočasne poverená vláda má alebo nemá ústavne priznanú možnosť rozhodovať o poskytnutí týchto lietadiel, určených predovšetkým na ničenie vzdušných cieľov a vybojovanie nadvlády vo vzdušnom priestore, je posúdenie možnosti daných lietadiel naplniť svoj účel za akým boli SR obstarané, ako aj posúdene toho, či ich vývoz mimo územie štátu môže mať dopad na pôsobenie SR v rámci medzinárodných vzťahov, resp. medzinárodných organizácií. Pri ďalšom rozvinutí možných scenárov a alternatív ústavnoprávnej interpretácie nemožno neupozorniť, že ich aplikácia je do značnej miery vo viacerých prípadoch podmienená odborným technickým posúdením stavu a použiteľnosti dotknutých lietadiel, čo je jednoznačne mimoprávna sféra.
Podľa verejne dostupných informácií vojenské lietadlá ruskej (sovietskej) výroby MiG- 29 v súčasnosti nelietajú a pre SR, najmä pre zabezpečenie obrany jej vzdušného priestoru, by nemali mať žiadnu hodnotu. Štát totiž nedokáže zabezpečiť ich servis. Naopak, ukrajinská strana predmetné lietadla zrejme bude vedieť využiť, keďže v opačnom prípade by, z logiky veci, o ne pravdepodobne ani nemala záujem.
Ak vychádzame z pravdivosti vyššie uvedených informácií o stave lietadiel MiG-29, potom v tomto konkrétnom prípade by zrejme otázka ich poskytnutia nemala byť považovaná za zásadnú otázku domácej ani zahraničnej politiky, a preto by vláde nemalo vôbec prináležať o tom rozhodovať, nakoľko táto otázka nepožíva náležitú dôležitosť a význam. V zmysle čl. 119 písm. i) Ústavy totiž vláde patrí rozhodovanie nie o akýchkoľvek otázkach vnútornej a zahraničnej politiky, ale rozhodovanie o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. Ústavnoprávne je však nutné zaoberať sa aj prinajmenšom dvoma ďalšími možnosťami.
Prvou je alternatíva, že (1) v prípade vyhlásenia vojny by SR vedela predmetné lietadlá využiť, a tak by tieto v nevyhnutnom prípade dokázali spolupôsobiť na obrane vzdušného priestoru SR.
Druhou možnosťou je alternatíva, že (2) lietadlá MiG-29 sú síce nefunkčné na území SR, avšak ak by boli poskytnuté Ukrajine, tá by bola spôsobilá zabezpečiť ich servis aj obsluhu a dokázala by ich využiť ako zbraň na obranu vzdušného priestoru Ukrajiny.
V prípade prvej alternatívy, ak by SR vedela počas vojny lietadlá MiG-29 nasadiť na obranu svojho vzdušného priestoru, potom sa dá predpokladať, že dokážu naplniť svoj pôvodný účel, a preto ich použitie v nevyhnutnom prípade predstavuje pre štát možnosť zvýšiť obranyschopnosť svojho vzdušného priestoru, čo je nepochybne dôležitá otázka vnútornej (obrannej) politiky štátu. Ústavnoprávnym dôsledkom by potom bolo to, že odvolaná a dočasne poverená vláda nemá právomoc o poskytnutí lietadiel MiG-29 na Ukrajiny rozhodovať.
V druhom prípade, ak budeme uvažovať o lietadlách MiG-29 ako o zbraniach užitočných pre Ukrajinu, ktorá je susedným štátom SR a na území ktorej prebieha vojenský konflikt s Ruskou federáciou, bolo ťažké ustáť záver, že poskytnutie predmetných lietadiel Ukrajine by nepredstavovalo zásadnú otázku, tentoraz zahraničnej politiky SR. Ústavnoprávnym dôsledkom by potom, rovnako ako v predchádzajúcom prípade, malo byť to, že odvolaná a dočasne poverená vláda o poskytnutí lietadiel MiG-29 na Ukrajinu opäť nemôže rozhodovať.
Celú analýzu si môžete prečítať TU.
Ústavný právnik Bujňák: Darovanie stíhačiek odvolanou Hegerovou nemôže odobriť ani parlament
"Odvolaná vláda nemôže podľa novely Ústavy z roku 2011 rozhodovať o zásadných otázkach v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky," uviedol Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Právnickej katedry Univerzity Komenského v Bratislave v nedávnom rozhovore pre denník Pravda. Ako dodal, hlava štátu podľa novely Ústavy z roku 2011 nemá právomoc vysloviť súhlas s rozhodnutím vlády vo veci zásadnej otázky zahraničnej politiky.
"Situáciu je možné vyriešiť buď vymenovaním vlády, lebo už od prvého dňa by mala plný rozsah právomocí, alebo zmenou Ústavy," doplnil Bujňák.
Viac v článku TU.
Prieskum: 60 percent občanov Slovenska odmieta poslať Ukrajine bojové stíhačky MiG-29
S dodaním bojových stíhačiek MiG-29 Ukrajine súhlasí iba 26 percent Slovákov. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N. Tento krok odmieta 60 percent ľudí a 14 percent sa nevedelo vyjadriť.
Kompletné výsledky prieskumu si môžete pozrieť TU.
Zdroj: pluska.sk / YouTube / InfoVojna
