Od kauzy Gorila, ktorá poškodila jeho reputáciu aj biznis, odmietal žiadosti o otvorený rozhovor. Názor zmenil až po zverejnení vulgárnej esemesky, v ktorej mu Marian Kočner – mesiac pred vraždou Jána Kuciaka – napísal, že chce „od..bať čuráka“.

„Radšej budem žiť s povesťou korupčníka a mať goriliu hlavu, ako byť spájaný s vraždou,“ hovorí v exkluzívnom rozhovore pre Aktuality.sk spolumajiteľ finančnej skupiny Penta Jaroslav Haščák.

Podľa neho nemala Kočnerova esemeska nič spoločné s Kuciakom. „Myslím, že súvisela s jeho záujmom odstaviť vyšetrovateľa, ktorý riešil prípad vraždy Silvie Volzovej, ktorú si mal objednať Pavol Rusko.“

Kočnera, ktorého pozval aj na oslavu svojej štyridsiatky, však od začiatku považoval za jedného z hlavných podozrivých v prípade Kuciak. „Napriek tomu som nepredpokladal, že by bol schopný objednať si vraždu.“

Haščák sa vyjadril aj k nahrávkam Gorily, ktoré polícia zaistila v Kočnerovom trezore. „Chodili tu všelijakí obchodníci, ktorí sa snažili niečo predávať. Nikto ma však nevydieral,“ tvrdí spolumajiteľ Penty.

Rozhovor sa uskutočnil v stredu 20. marca 2019. 

Čo sa okrem iného dozviete v rozhovore s Jaroslavom Haščákom:

– aký bol jeho vzťah s Marianom Kočnerom
– prečo proti nemu vypovedala Alena Zsuzsová
– čo si myslí o Petrovi Tóthovi a či ho platila Penta
– prečo kryla jej banka Kočnerove podozrivé prevody
– kedy si uvedomil, že je to daňový podvodník
– prečo považuje jeho zmenky voči Markíze za falošné

O Kuciakovi a vražde

 

Vedeli ste pred vraždou, kto je Ján Kuciak a čomu sa venuje?

Registroval som jeho články, ale čítal som ich len sporadicky. Keď som si po vražde spätne pozeral, čo všetko uverejnil, bol to šikovný novinár s analytickým myslením, ktorý si dobre robil „domáce úlohy“.

Nevyrušovalo vás, že písal kriticky aj o aktivitách Penty? Napríklad o problémoch firmy Mecom alebo o kauze Panama Papers a podozrivých prevodoch peňazí cez Privatbanku?

Nemal som pocit, že by o nás písal príliš často. Iní novinári sa venujú aktivitám Penty oveľa viac. Na Kuciakove články o kauze Panama Papers a Privatbanke si ani konkrétne nespomínam.

Pokiaľ ide o Mecom, ten text som vôbec nevnímal kriticky. Kuciak bol jedným z mála novinárov, ktorý si držal odstup od dezinformácií.  

Čo vám napadlo ako prvé, keď ste sa dozvedeli o jeho vražde?

Dozvedel som sa to z médií. Vnímal som to tak, že je to prvýkrát, kedy bol na Slovensku zavraždený novinár.

Spojili ste si to hneď s jeho prácou?

Áno. Prišlo mi však čudné, že zavraždili aj jeho snúbenicu. Aj preto som podobne ako veľa ľudí rozmýšľal, či to nebola nešťastná náhoda, lúpež a podobne. 

Registrovali ste aj Kuciakove články o Kočnerovi?

Áno.

Ako ste ich vnímali? Bol z nich Kočner nervózny?

Odpoviem trochu zoširoka, aby som to lepšie vysvetlil. Za posledné dva roky – 2017 a 2018 – som sa s Kočnerom stretol osemkrát. Päťkrát v roku 2017 a trikrát v roku 2018. Všetky stretnutia sa uskutočnili tu, v sídle Penty.

Okrem toho sme si v priebehu roka vymenili možno dvadsať správ. Zhruba polovica našej komunikácie – osobnej alebo elektronickej – sa týkala médií. Kočner mal snahu cez moju osobu vplývať na médiá, ktoré o ňom písali a vlastní ich Penta.

Čiže vás žiadal o pomoc?

Presnejšie je, že sa sťažoval. Hovoril mi, že klamú a chcel, aby som zjednal nápravu. Keď som si spätne pozeral, ako pokrývali naše médiá Mariana Kočnera, s prekvapením som zistil, že za roky 2016, 2017 a 2018 to bolo vyše dvesto článkov.

Mnohé z nich sa mu zrejme nečítali ľahko – hlavne v Trende, ale aj v Plus 7 dní. Keď sme o tom spolu hovorili, používal expresívny, vulgárny slovník.

Zuzanu Petkovú a Xéniu Makarovú z Trendu nazýval sliepkami.

Hovoril o nich oveľa horšie. Bol to jeho štýl komunikácie, ktorý niekedy použijem aj ja. Poviem konkrétny príklad: keď vyšiel v denníku SME článok, že bol podaný návrh na konkurz firmy Mecom, volali mi jej manažéri, či nemôžem kontaktovať Oszkára Világiho (riaditeľ Slovnaftu – pozn. red.). Nefungovali im totiž karty na platenie benzínu, takže nemohli rozvážať mäso...

… ten článok písal Adam Valček?

Áno. Náš hovorca Gabriel Tóth ho zavolal do Digital Parku, aby mu naši ľudia vysvetlili kauzu Mecom. Išiel som vtedy po chodbe, práve som telefonoval s Világim o tých benzínových kartách. Keď som v zasadačke zbadal Valčeka, otvoril som dvere a začal expresívne prskať, čo to píše za p…...y. Bol to emocionálny výbuch, Adam bol zhrozený.

Bral som to však ako diskusiu medzi chlapmi. Keď prišiel do redakcie, sťažoval sa. Neskôr som hovoril so šéfom vydavateľstva Alexejom Fulmekom, ktorý mi vyčítal, že som nemal použiť taký slovník. Uznal som, že som prestrelil a ospravedlnil sa. Kočner komunikoval expresínym spôsobom veľmi často, nikdy sa však nestalo, že by prekročil pomyselnú hranicu.

Čo to znamená?

Nikdy sa v rozhovore so mnou nevyhrážal nikomu z novinárov fyzickým násilím – a už vôbec nie likvidáciou. Vždy to bolo len v štýle vulgarizmov, že píšu nepravdy, že ich bude žalovať a žiadať satisfakciu.

Ako ste na to reagovali?

Po určitom čase ma už začali jeho sťažnosti rozčuľovať. Povedal som mu, nech napíše žiadosť o opravu a pošle ju konkrétnej redakcii s tým, že ak ho budú ignorovať, poprosím ich, aby ho vypočuli a vysvetlili si to.

Odkedy sme vstúpili do médií, robia to skoro všetci, o ktorých píšu. Podnikatelia aj politici mi pravidelne volajú a sťažujú sa, aby som napravil to, čo považujú za krivdu.

Vnímal som, že Kuciak písal o Kočnerovi kvalitné analytické články s množstvom faktov. Predpokladal som, že Kočnerovi to môže prekážať – tým viac, ak bolo na základe Kuciakových textov obnovené vyšetrovanie v jeho kauzách.

Nikdy by ma však nenapadlo, že to môže zájsť tak ďaleko. Kočnera som vnímal ako psa, ktorý síce breše, ale nehryzie.

Na Kuciaka sa nikdy nesťažoval?

V mojej prítomnosti nie.

Ani po vyhrážkach z jesene 2017, keď mu povedal, že bude naňho a jeho rodinu zbierať špinu?

Nie. Predo mnou kritizoval len novinárov z našich médií.

Napadlo vám po vražde, že za tým môže byť Kočner?

Keď dôjde k takým tragickým udalostiam, tak vám v hlave beží veľa rôznych úvah, teórií, verzií, hypotéz. Ako každý človek, ktorý sa pohybuje v tomto prostredí – a trochu sledoval Kočnera a spôsob, akým o ňom písali médiá – ma to, samozrejme, napadlo.

Kočner bol vaša prvá hypotéza?

To si už presne nepamätám. V prvom momente som si skôr myslel, že Kuciak sa dostal k informáciám, o ktorých niekto nechcel, aby boli zverejnené.

To znamená, že ho chceli umlčať tí, ktorých sa bezprostredne týkali. Neuvažoval som nad tým v tom zmysle, že niekto sa chce Kuciakovi pomstiť, pretože mu ubližuje.

Ale Kočner bol z vášho pohľadu medzi podozrivými.

Áno, bol. Keby som mal zostaviť rebríček, o kom písal Kuciak najkritickejšie, tak Kočner bol zrejme na prvom mieste. Napriek tomu som nepredpokladal, že by bol schopný objednať si vraždu.

O Kočnerovej esemeske

 

Aký bol váš vzťah s Kočnerom?

Prvýkrát sme sa stretli niekedy v roku 1998 alebo 1999. Dostal som totiž informáciu, že Kočner vlastní Markízu a chce ju predať. Stretli sme sa, lebo sme ju vtedy chceli po prvý raz kúpiť.

Čiže sa poznáme relatívne dlho, spočiatku sme sa však stretávali veľmi sporadicky: možno raz za tri, štyri roky. Kočner patril do okruhu mojich širších známych – bol som na svadbe jeho dcéry, aj na jeho päťdesiatke. Ja som ho pre zmenu pozval na svoju štyridsiatku.

Je pravda, že sa pohyboval v určitých kruhoch, ale nikdy som o ňom nepočul, že by mohol použiť fyzické násilie.

V minulosti sa vyhrážal advokátovi Romanovi Kvasnicovi, že mu nechá prejsť guľku hlavou. Poslanec Jozef Rajtár mal dokonca kvôli nemu ochranku, keďže Kočner sa mal vyjadriť, že ho nechá zraziť autom.

To bol presne štýl komunikácie, ktorý používal Marian Kočner: expresívne výrazy a silácke reči. Vo vzťahu k novinárom som ho však nepočul sa takto vyjadriť.

To, čo teraz zažívame, sa odborne nazýva kognitívne skreslenie. To znamená, že na Kočnera, ktorý je aktuálne obvinený z objednávky vraždy, sa pozeráme dnešnými očami cez určité javy z minulosti.

Mimochodom, aj generálny prokurátor Jaromír Čižnár krátko po vražde verejne povedal, že Kočnera nepovažuje za podozrivého.

Kočnerova minulosť však nie je len o expresívnom slovníku. V roku 1998, keď ste sa s ním spoznali, napochodoval s mafiánskou skupinou okolo Petra Čongrádyho do Markízy a snažil sa ju ovládnuť.

To je pravda. Ale na konci 90. rokov sa o všelikom šírili rôzne fámy, vybuchovali tu autá a zneužívalo sa podsvetie. Napriek tomu som o Kočnerovi nemal vedomosť, že by niekomu fyzicky ublížil.

Ďalšia vec sú jeho blízke vzťahy s piťovcami, figuroval aj na mafiánskych zoznamoch. Kočner nemal dobrú povesť dvadsať rokov.

S tým absolútne súhlasím. Kočner mal dobré vzťahy s Piťom (niekdajší boss podsvetia Juraj Ondrejčák, odpykáva si 16-ročný trest – pozn. red.), s Čongrádym aj s partiou okolo Mira Sýkoru. Aj tak som si s ním automaticky nespojil Kuciakovu vraždu.

Mesiac pred vraždou vám však poslal esemesku, že sa chystá „od..bať čuráka“. Čo ste si predstavili pod týmto slovným spojením?

Neviem, čo som si vtedy pod tým predstavil. Ale poviem, čoho sa to týkalo.

Vy ste mu vtedy odpísali, že sa o tom porozprávate osobne. Z toho vyplýva, že ste o tom hovorili už predtým.

To je pravda.

Čo teda predchádzalo správe o „od..baní čuráka“?

Keď som sa dozvedel, že vo vyšetrovacom spise je takáto esemeska, bol som s manželkou na návšteve. Bolo to vo štvrtok večer, v piatok som mal celý deň stretnutia v Prahe. Nevedel som rýchlo zistiť, čoho sa týkala a nechcel som púšťať neoverené fámy.

Cez víkend som si otvoril počítač a stiahol z archívu všetky stretnutia, ktoré som mal s Kočnerom v rokoch 2017 a 2018. Rozmýšľal som, aké témy som s ním vtedy preberal.

Čo vám z toho vyšlo?

Bavili sme sa hlavne o médiách, ale aj o zmenkách a Markíze, respektíve o Technopole. V tejto chvíli som však na 95 až 99 percent presvedčený, že esemeska súvisela s vyšetrovaním Pavla Ruska.

Aký prípad máte na mysli?

Objednávku vraždy jeho bývalej spoločníčky v Markíze Silvie Volzovej. Niekedy na jeseň 2017 – podľa môjho kalendára to bolo v novembri – prišiel za mnou Kočner a povedal mi, že Ruska v tejto veci vyšetruje rovnaký tím ako privatizáciu Slovenských elektrární, čo mi prišlo podozrivé.

Podľa Kočnera komunikovali vyšetrovatelia s advokátom Mikuláša Černáka Františkom Polákom a s osobami Feranc a Forisch, s ktorými sme mali veľmi zlé skúsenosti – a že by mohlo ísť o zneužitie právomocí verejného činiteľa a korupciu.

Kočner sa tiež vyjadril, že poskytne tieto informácie a nejaké kompromateriály inšpekcii ministerstva vnútra a pokúsi sa dosiahnuť výmenu vyšetrovateľov, ktorí riešili prípad Volzová. V tom čase som to vnímal ako klebetu, ktorej som nevenoval pozornosť.

Tá téma ma zaujímala len do tej miery, že privatizácia elektrární bola spájaná s Pentou a kauzou Gorila. Myslím si, že Kočnerova esemeska o „od..baní čuráka“ súvisela s jeho záujmom odstaviť vyšetrovateľa, ktorý riešil prípad Silvie Volzovej a Pavla Ruska.

Myslíte šéfa tímu Gorila Lukáša Kyselicu, ktorý vyšetruje aj túto kauzu?

Nechcem uvádzať konkrétne mená. Tú informáciu som nepovažoval za dôveryhodnú, preto nechcem nikoho menovať.

Prečo ste prišli s touto hypotézou až teraz, a nie hneď, ako bola zverejnená inkriminovaná Kočnerova esemeska?

Pretože som si na to nespomenul. Vôbec som si nevedel vybaviť, čoho sa tá esemeska mohla týkať.

Stretli ste sa po tej správe s Kočnerom?

Áno. Podľa môjho kalendára sme sa stretli 25. januára 2018.

Povedal vám, koho chce „od..bať“?

Myslím, že sme sa k tomu už nevrátili.

Vás nezaujímalo, koho chce Kočner „od..bať“?

Nie. Považoval som to za klebetu, nevenoval som tomu pozornosť.  Zodpovedá tomu aj moja veta v citovanej komunikácii. Formuláciu „povieme si, keď budeme spolu“ používam často aj vtedy, keď ma niečo nezaujíma a nemám chuť sa o tom baviť.

Toto je však vážna vec. Keby nám povedal človek z mafiánskych zoznamov, ktorý prišiel do Markízy s ozbrojenou ochrankou, že chce niekoho „od..bať“, určite by sme to nebrali na ľahkú váhu. A zrejme by sme mu neverili, že chce „len“ odstaviť vyšetrovateľa.

Pozrite sa, ja som poznal Kočnera osobne, aj jeho štýl komunikácie. Nikdy som nemal obavu, že by chcel niekomu fyzicky ublížiť.

Pozeráte sa na to dnešnými očami, keď je obvinený z objednávky vraždy.  Ale treba sa na to pozerať tak, že čo som si o ňom mohol myslieť v čase, keď mi napísal tú esemesku.

Naozaj ste mu po všetkých tých vyhrážkach a kontaktoch s mafiou natoľko dôverovali, že by nebol schopný niekoho fyzicky odstrániť?

To nebolo o dôvere. Jednoducho som ho nemal takto zaradeného. Kočner sa živil tým, že behal po meste, stretával sa s ľuďmi a zbieral informácie. To bol štýl jeho podnikania a biznisu.

Pokiaľ ide o tú esemesku, pôjdem v tejto veci vypovedať aj na políciu a vyšetrovateľom poviem to isté, čo vám. Zrejme tam bude aj jeho obhajca, možno aj samotný Kočner a príde ku konfrontácii.

Vaša verzia s Ruskom sa však javí skôr ako krízová komunikácia, pretože to vyzerá lepšie, ako keby bola tá esemeska spájaná s vraždou Kuciaka. Nehovoriac o tom, že to môže byť aj odkaz Kočnerovi, ako má vypovedať. Inými slovami, vyzerá to účelovo.

Nie je to žiadna krízová komunikácia ani odkaz Kočnerovi. K ničomu inému som sa nedopátral. A nebudem si vymýšľať len preto, aby to vyzeralo krajšie.

Tým, že ste tú esemesku v tomto rozhovore spojili s Ruskom a vyšetrovateľom jeho kauzy, je však málo pravdepodobné, že Kočner bude vypovedať niečo iné. Išiel by sám proti sebe.

Aby som poprel takéto špekulácie, kontaktoval som vyšetrovateľa, že chcem hneď vypovedať. Bolo to ešte predtým, ako sme sa s vašou redakciou dohodli na tomto rozhovore. Nemôžem však čakať dva alebo tri týždne, kým príde k výpovedi.

Aj vyšetrovateľovi som povedal, že budem komunikovať s médiami. Bez ohľadu na to, ak sa bude chcieť Kočner pomstiť, tak bude vypovedať inak.

Mimochodom, s Kočnerom ste bežne komunikovali cez klasické esemesky?

Áno, aj. 

Používali ste aj šifrované aplikácie?

Komunikoval som s ním aj cez WhatsApp a možno aj cez Threemu.

Prečo?

Pretože mám pocit, že od istého času je môj telefón odpočúvaný.

O Zsuzsovej a Tóthovi

 

Hovoríte, že spomínanú esemesku ste si nespojili s Kuciakom. Kočner mal však v zuboch aj advokáta Daniela Lipšica alebo prokurátora Maroša Žilinku, ktorý riešil jeho kauzy. Nenapadlo vám, že by mohli súvisieť s tou esemeskou?

Nie. Čo sa týka Žilinku, ani som netušil, že niečo také rieši. V prípade Lipšica podala Privatbanka aj Kočner v zásade identické trestné oznámenie na jeho osobu – pre podozrenie zo zneužívania právomocí verejného činiteľa.

V skratke išlo o to, že mal ako minister vnútra na tlačovej besede vyzradiť bankové tajomstvo, ktoré sa týkalo prevodu peňazí medzi Kočnerom a Privatbankou.

Kočner bol dosť nahnevaný, keď zistil, že Lipšic zastupuje našu firmu Mecom, kde nás vydierali Forisch s Ferancom. Povedal mi, že si myslel, že sme spolu na jednej lodi.

O Lipšicovi som sa s Kočnerom bavil v posledných dvoch rokoch možno trikrát. Nikdy som však z jeho strany nezachytil ani náznak nejakého fyzického vyhrážania.

Stretli ste sa s Kočnerom aj po vražde Jána Kuciaka?

Áno.

Koľkokrát?

Dvakrát.

Kto to inicioval?

Kočner.

O čom ste s ním hovorili?

Jedna téma sa týkala kauzy Technopol. Keď som sa z médií dozvedel, ako je vnímaná Privatbanka – kvôli financovaniu transakcie s Technopolom – povedal som mu, že to bola posledná vec, ktorú s ním naša banka robila.

A že o tom budem hovoriť s Jozefom Oravkinom, ktorý je za Pentu v dozornej rade banky – a budem sa snažiť dosiahnuť, aby už Privatbanka s Kočnerom nič nerobila. Druhá téma sa zrejme týkala spomínaného zastupovania firmy Mecom advokátom Lipšicom.

O Kuciakovej vražde ste s ním nehovorili?

Pýtal som sa ho, čo si o tom myslí.

Čo vám povedal?

(Ticho.) V zásade to odbil tým, že za tým vidí taliansku stopu.

Keď urobila polícia na jeseň 2018 raziu v Kolárove, počas ktorej zatkla vykonávateľov vraždy, prvýkrát sa začalo hovoriť aj o Alene Zsuzsovej a jej väzbách na Kočnera. Počuli ste predtým o Zsuzsovej?

Nie.

Ani vtedy ste nezačali vážne uvažovať o tom, že Kočner by mohol byť objednávateľom vraždy?

Nie. Až vtedy, keď bolo medializované, ako vypovedal o Zsuzsovej (a Kočnerovi - pozn. red.) jeden z obvinených Zoltán Andruskó. A keď sa ukázalo, aký tesný bol vzťah medzi Zsuzsovou a Kočnerom.

Zsuzsová označila za jedného z možných objednávateľov vraždy aj vás.

Čítali ste jej výpoveď z vyšetrovacieho spisu?

Nie. Ale tak to bolo medializované.

Dostala sa ku mne táto klebeta.

Aká bola vaša prvá reakcia?

Že tá baba sa zbláznila. A že ďalší, kto sa zblázni, budú zrejme moji rodičia.

Prečo by si to vymyslela?

Neviem.  Ale predtým už stihla obviniť z toho istého aj Borisa Kollára a Daniela Lipšica, čo ukazuje, ako dôveryhodná je jej výpoveď.

Ak by si to vymyslela, vystavila by sa riziku krivého obvinenia.

Áno, vystavila. Naozaj netuším, aká bola jej motivácia. Pokiaľ viem, formulovala to tak, že si myslí, že je to preto, že mám vplyv a vlastním médiá.

Zrejme jej prekážalo, akým bulvárnym spôsobom pokrývali jej osobu niektoré naše médiá. Možno sa mi chcela pomstiť alebo zahrať nejakú hru.

To, ako o nej píše bulvár, je však príliš slabý motív na také závažné tvrdenie. Nemohla byť Zsuzsovej výpoveď o vás ako objednávateľovi vraždy skôr Kočnerovou pomstou? Tvrdíte, že ste mu zastavili financovanie v prípade Technopol, podľa vašich slov ste mu nepomohli ani v sporoch s médiami.

To neviem. Ale nepredpokladám to.

Je zaujímavé, že ako prvý informoval o Zsuzsovej výpovedi proti vám denník Plus JEDEN DEŇ, ktorý vlastní Penta. Preventívna mediálna obrana?

Znovu odpoviem v širšom kontexte, aby ste lepšie pochopili moju emóciu a spôsob, akým uvažujem. Od kauzy Gorila som zvyknutý na negatívnu publicitu: za prvé tri mesiace roku 2012 vyšlo asi šesťtisíc negatívnych výstupov o mne a Pente.

Keď ma však pred časom Milan Krajniak verejne obvinil, že som si objednal jeho vraždu, podal som trestné oznámenie. Impulzom bola esemeska, ktorú mi raz v noci poslal novinár Štefan Hríb. Pýtal sa ma, prečo som si objednal vraždu jeho kamaráta. Vtedy som zdúpnel, lebo od Hríba som to nečakal, keďže nepatrí k ľuďom, ktorí uveria každej konšpirácii.

Bol som niekoľkokrát aj na výsluchu: keď to prokuratúra stopla, podal som na Krajniaka civilnú žalobu. Keď som sa vrátil domov z jedného pojednávania, Trend mal na webe článok s nadpisom: Haščák si objednal vraždu Krajniaka, pojednával o tom súd.

Neposlúchajú vás.

(Úsmev.) Článok bol viac-menej korektný. Nadpis však evokoval dojem, že som si tú vraždu naozaj objednal, pričom súd už riešil len to, či dostanem dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

A toto vyšlo na webe média, ktoré vlastníme. Aj preto som mimoriadne citlivý na to, akým spôsobom som spájaný s takýmito vážnymi témami.

Na začiatku ste však boli jedným z podozrivých, s touto verziou pracovala aj polícia. Dôvodom boli články, ktoré napísal o Pente zavraždený novinár Kuciak.

Absolútne vylučujem, že by som s tým mal čokoľvek spoločné. Pozrite sa ešte raz na Kuciakove články o Pente a ťažko budete hľadať u nás motív. Je ďaleko viac iných novinárov, ktorí píšu o Pente výrazne častejšie aj negatívnejšie. 

Po razii voči vykonávateľom vraždy vypovedal na polícii aj bývalý novinár a funkcionár tajnej služby Peter Tóth. Spolupracoval niekedy s Pentou alebo s vašimi firmami? Vedeli ste o tom, že na Kočnerovu objednávku sledoval novinárov a pripravoval o nich reláciu Na pranieri?

S Petrom Tóthom som sa stretol asi trikrát v živote. Jedno stretnutie som inicioval ja, keďže som chcel vedieť, kto zavesil na internet spis Gorila.

Raz sme sa stretli náhodne v reštaurácii, kde sme sa len pozdravili. Nevedel som, že sleduje novinárov. Kočner mi však spomínal, že pripravuje portál o médiách. Jeho názov mi nepovedal, netušil som ani to, že na tom pracuje s Tóthom.

Pred pár týždňami vyšlo najavo, že s Tóthom komunikoval aj šéf vašej externej komunikácie Martin Danko. Kočnera označoval ako Brucho. Aj vy ste ho poznali pod touto prezývkou?

Martin Danko už svoju komunikáciu verejne vysvetlil. Čo sa týka tej prezývky, ja som tak Kočnera priamo neoslovoval. Ale interne sme ho tak volali.

Danko a Tóth spolu riešili aj to, či smeruje stopa vo vyšetrovaní vraždy ku Kočnerovi. Tóth sa navyše Penty zastával vo viacerých kauzách vrátane Gorily. Na sociálnych sieťach pre zmenu trolloval vo váš prospech v témach ako zdravotníctvo.

Na jeho aktivity v súvislosti s Gorilou si nepamätám. Iné témy som s ním nikdy neriešil, zdravotníctvu ani nerozumel. Len spomínal, že by sa tomu chcel venovať. Nikdy sme ho však neplatili.

Čiže to robil len z dlhej chvíle?

Nepotrebovali sme jeho služby. Z hľadiska informácií, ktorými disponoval, nebol pre nás až taký vzácny.

Lipšic sa v minulosti vyjadril, že vy, Tóth, Alojz Lorenc a Marián Krajňák z Penty pracujete na jeho diskreditácii. To je dosť vážne tvrdenie.

To je konšpirácia. Na Lipšica sme podali niekoľko trestných oznámení aj žalôb.

Ako to dopadlo?

Neviem. Nesledujem to, musel by som hovoriť so svojimi právnikmi.

Na internete sa objavila aj stránka, ktorá spájala Lipšica s rôznymi ženami. Pred pár rokmi boli mimoriadne aktívni aj tzv. falošní blogeri, ktorí sa snažili diskreditovať Lipšica, Gábora Grendela, ich stranu NOVA aj viacerých novinárov. Hovorí sa, že obidve akcie koordinovala a možno aj financovala Penta.

Nie. Viem to stopercentne vylúčiť, nemáme s tým nič spoločné.

Penta však v roku 2015 pre Aktuality.sk priznala, že v podnikaní využíva aj spravodajské metódy práce. Zamestnávali ste bývalého šéfa ŠtB Lorenca aj bývalého šéfa kontrarozviedky SIS Ľubomíra Arpáša. Koľko bývalých tajných pre vás pracuje?

Všetky veľké investičné skupiny musia pracovať s informáciami a robiť aj to, čo sa volá business inteligence. Ak sú toto tie spravodajské metódy, tak sa k tomu otvorene hlásim. Zo spravodajskej komunity robili pre nás len dvaja. Lorenc ako zamestnanec, s Arpášom sme mali dohodu na dobu určitú.

Aj bývalý šéf SIS Ivan Lexa priznal, že sa s vami stretával. Označil vás za priateľa a povedal, že s ním diskutujete o rôznych témach. On s Pentou nespolupracoval?

Nie.

O čom diskutujete, keď sa stretnete?

Ivana Lexu som spoznal cez jeho otca Vladimíra (podpredseda poslednej komunistickej vlády – pozn. red.). S Ivanom Lexom sa stretávam asi raz do roka, keď sa zastaví u nás v Pente.

Bavíme sa o všetkom možnom: napríklad o jeho otcovi, ktorý žije na Kostarike a je klientom Privatbanky. Ale aj o tom, ako sa darí Ivanovi v podnikaní, či si ide operovať bedrový kĺb a podobné banálne témy. Nespája nás žiadna spoločná pracovná aktivita.

O Kočnerových podvodoch

 

S Kočnerom vás spájal aj biznis. Polícia uňho zaistila zmenky Privatbanky za takmer jedenásť miliónov eur. Ako sa k nim dostal?

Počujem od vás prvýkrát, že by polícia u Kočnera zaistila tieto zmenky. Nikdy sme s ním nepodnikali, ani nemali žiadne spoločné biznis aktivity. Nakúpil v Privatbanke zmenky za plus mínus desať miliónov eur. 

Investoval teda do dlhopisov, respektíve do zmeniek, čo sú štandardné finančné produkty, dostupné pre kohokoľvek. Niektoré zmenky už boli splatné asi pred tromi mesiacmi. Ostatným začína splatnosť od budúceho roka.

Privatbanka sa vyjadrila, že ich nikdy nevyplatí. Prečo?

Zmenky a dlhopisy sú našim záväzkom a musíme ich preplatiť. V prípade, že by ich predložil Marián Kočner, alebo niekto, kto je ním splnomocnený, upovedomíme pred ich vyplatením prokurátora. Pravdepodobne by boli vyplatené na účet, ktorý by bol zablokovaný.

Patril Kočner k prominentným klientom Privatbanky?

Bol jedným z väčších klientov. Pre vašu predstavu, objem emitovaných dlhopisov a zmeniek Privatbanky je zhruba 1,3 miliardy eur.

Aké výhody má u vás tento typ klientov? Keď si pošlú z Belizé cez Maltu na účet v Privatbanke milióny eur, tak ich nenahlásite?

Zrejme narážate na kauzu, kde podala banka na Lipšica trestné oznámenie pre podozrenie z vyzradenia bankového tajomstva.

Áno. V roku 2012 dostala Privatbanka pokutu 55-tisíc eur za to, že nenahlásila spomínanú podozrivú Kočnerovu transakciu.

V skutočnosti išlo o dva prevody. Jeden z Malty a druhý z daňového úradu, ktorý vraj mala banka tiež nahlásiť ako podozrivú transakciu. Prišlo nám to nezvyčajné, keďže peniaze prišli od štátneho orgánu. Mimochodom, išlo o jednu z vratiek DPH, ktoré mu boli vyplatené.

Prevod z Malty bol však naozaj podozrivý. Prečo vaša banka kryla tento typ Kočnerových transakcií?

Maltu banka nenahlásila, za čo dostala pokutu. Odvolala sa, na súde to prehrala, ale ešte to nie je definitívne uzavreté. Napriek tomu si dnes myslím, že to mala nahlásiť. Je to pre nás ponaučenie, od tohto momentu banka nahlasuje všetko.

Vyvodili ste za túto kauzu aj personálnu zodpovednosť voči manažmentu banky?

Nie.

Prečo? Nepovažujete to za vážne zlyhanie?

Platí to isté, čo som už povedal: dnes sa pozeráme na Kočnera v kontexte toho, že je obvinený z objednávky vraždy. V čase spomínanej transakcie to tak nebolo.

Aj vtedy bol predsa Kočner toxický.

Nechcem sa púšťať do diskusie o tom, kto a odkedy je kontroverzný alebo toxický – a ako by sme mali k nemu pristupovať. Chápem vaše pochybnosti o Kočnerovi, keďže sa pohyboval aj v blízkosti ľudí ako Peter Čongrády alebo Ďuro Ondrejčák (mafiánsky boss Piťo – pozn. red.).

Aj ja mám s Kočnerom nejakú spoločnú históriu, takže sa nebudem tváriť, že som ho nikdy nevidel. Z môjho pohľadu však boli zlomovým momentom, keď už išiel za hranu, až jeho daňové kauzy. Bolo to v júni 2017, keď ich podrobne zmapoval Trend.

Kočner mi vtedy volal veľmi rozčúlený, že sú to klamstvá. Keď som si to však prečítal, povedal som mu, že si myslím, že článok je napísaný pravdivo. Vtedy som si totiž uvedomil, že môže robiť karuselové podvody.

Privatbanka požičala Kočnerovi peniaze aj na výstavbu hotela Residence na Donovaloch. Asistovala mu tiež pri prevode bytov v Bonaparte. V oboch prípadoch to zrejme zneužil pri vymáhaní vratiek DPH. Kočnerov bývalý zať bol zároveň konateľom jednej penťáckej firmy na Malte. Zdá sa, že ste mali ku Kočnerovi dosť dlho pomerne veľkú dôveru.

Kočnerov zať je čistá náhoda. Myslím, že v čase, keď sme tú firmu zakladali, ešte s jeho dcérou ani nechodil. Čo sa týka financovania Kočnerových projektov, je pravda, že Privatbanka sa podieľala na viacerých z nich. Išlo však o štandardné financovanie výstavby, či nákupu nehnuteľností.

Niektoré veci sa vám však rozležia v hlave až postupne. To znamená, že nerobíte zásadné rozhodnutia okamžite po prečítaní prvého článku v novinách. V prípade Kočnera bol povestnou poslednou kvapkou spomínaný Technopol.

O zmenkách a Markíze

 

Povedali ste, že ste s ním diskutovali aj o zmenkách a Markíze. V akom zmysle?

V určitej chvíli prišiel za mnou a povedal mi, že našiel nejaké zmenky, ktoré boli ešte súčasťou jeho dohôd s Paľom Ruskom. A že si v novinách prečítal, že Penta ide kúpiť americkú spoločnosť CME, ktorá vlastnila Markízu.

Kedy vám to hovoril?

V prvej polovici roku 2017. To bol ďalší zlomový bod, kedy som o ňom začal vážne pochybovať. O zmenkách a Markíze sme spolu hovorili asi tri alebo štyrikrát.

To ste zrejme boli jedným z prvých ľudí, s ktorými o tom hovoril. A zrejme aj veľmi blízkym človekom, keď to chcel s vami prediskutovať.

Kontaktoval ma preto, že sa dozvedel, že chceme kúpiť CME. Začali sme na tom pracovať v roku 2016 a trvalo to asi rok a pol.

Mali sme už podpísané memorandum, schválené v New Yorku. Absolvovali sme veľa stretnutí, boli sme dohodnutí aj na cene. Nakoniec z toho nič nebolo.

Špekulovalo sa, že Kočner vyrukoval so zmenkami aj preto, že to robil vo váš prospech – aby stlačil cenu Markízy.

Nešpekulovalo. Len váš kolega Dag Daniš bol o tom presvedčený.

Vyzeralo to logicky.

Možno vyzeralo, ale teraz fakty. Kočner sa dozvedel, že chceme kúpiť CME, takže prišiel za mnou, že má nejaké zmenky. Vravel mi, že z toho bude spor a spýtal sa ma, ako sa na to pozerám.

So CME sme však mali dohodu, že zaplatíme plnú sumu – a v prípade, že by Markíza spor prehrala, dôjde k nášmu odškodneniu.

Spor s Kočnerom tak nikdy nebol pri našom vyjednávaní používaný ako argument na zníženie kúpnej ceny za akcie Markízy, respektíve CME. To si môžete overiť aj priamo u ľudí z vedenia CME, či Time Warner. 

Verili ste Kočnerovi, že zmenky sú pravé?

Nie, neveril. Nevidel som síce vyšetrovací spis, ale nemal som z toho dobrý pocit. Vnímal som totiž aj kontext jeho podnikania. Navyše sa mi zdalo nelogické, aby neboli zmenky zachytené v účtovníctve Markízy. Povedal som mu, nech to nerobí.

Prečo?

Pretože som bol presvedčený, že ide za hranu a podceňuje spôsob, akým sa bude Markíza brániť. Uviedol som aj konkrétny príklad – spoločnosť U. S. Steel, ktorá sa súdila kvôli starým záväzkom po mečiarovskom manažmente VSŽ Košice.

Povedal som mu, že americká administratíva je v takých prípadoch veľmi efektívna. To znamená, že americký veľvyslanec bude kontaktovať naše štátne orgány – ministerstvo spravodlivosti a podobne – a že vyvinú veľký tlak.

Čo vám na to povedal Kočner?

Že ich má v p..i.

O nahrávkach Gorily

 

Polícia našla u Kočnera záznam jeho rozhovoru s bývalým generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom. Kočner mu vyčíta, že bol za vami s nahrávkou Gorily. Kedy ste sa v tejto veci stretli s Trnkom? Je pravda, že vás tou nahrávkou vydieral?

Nikto ma nikdy nevydieral nahrávkou Gorily. Ani mi ju nikto nikdy neponúkal. Ani Arpáš, ktorý ju nikdy nemal.

V spise Gorila sa píše, že Arpáš ju mal s vami a bývalým ministrom hospodárstva Jirkom Malchárkom zobchodovať za šesť miliónov korún (takmer 200-tisíc eur, prepočítané konverzným kurzom).

Ja tvrdím, že ju nikdy nemal.

To si myslíte, alebo to viete?

Viem.

Keď však Arpáš v roku 2006 odišiel zo SIS, okamžite ste s ním uzavreli zmluvu o spolupráci. A vyplatili mu zhruba rovnakú sumu: šesť miliónov korún (takmer 200-tisíc eur).

Ja som nahrávku Gorily nepočul, ani som ju nevidel. Ale viem, že Arpáš ju nemal, respektíve, že nám ju nikdy neponúkal na predaj. Myslím si, že s ňou neobchodoval ani smerom k iným osobám, pretože k nej nemal prístup.

To, že sme ho zamestnali, malo svoje dôvody, ktoré sme už komentovali. U Arpáša sa našlo kadečo, ale nahrávka Gorily tam nebola.

Pretože ju dal vám.

Keby nám ju dal, zrejme by si nechal kópiu. Ale vráťme sa k nahrávke Kočner – Trnka. Ani jeden, ani druhý, ani nikto z ich okolia – mňa ani nikoho z Penty – nahrávkou Gorily nevydieral v tom zmysle, aby sme im zaplatili alebo poskytli inú výhodu, aby ju nezverejnili. Ani nám ju neponúkli na predaj.

Prečo potom Kočner Trnkovi hovorí, že ste naňho nahnevaný, keďže ste už raz za nahrávku Gorily zaplatili, pričom Kočner vám sľúbil, že originál zničí?

Neviem, čo hovorí Kočner Trnkovi na nahrávke, ktorú spomínate. Ja som ju nepočul, ani som pri ich rozhovore nebol.

Ak som mal byť obeťou nejakého vydierania, predpokladám, že budem predvolaný na výsluch a budem vypovedať pred vyšetrovateľom. Preto by som nechcel ísť do nejakých hypotéz.

Čiže pripúšťate, že ste boli vydieraný?

Nepripúšťam. To isté, čo teraz hovorím vám, poviem aj pred vyšetrovateľom. Opakujem, Kočner ani Trnka ma nahrávkou Gorily nevydierali. Ani mi ju nikdy neponúkli na predaj, ani som za to nikdy nič neplatil.

Kočner mal tiež Trnkovi vyčítať, že ste mu kvôli spomínanému podrazu s nahrávkou Gorily stopli nejaký biznis. O čo išlo?

Netuším. Môžem len znovu zopakovať, že nikto ma nahrávkou Gorily nevydieral. Kočnerovi sme zastavili len financovanie Technopolu, čo bolo zrejme oveľa neskôr, ako vznikla nahrávka Kočner – Trnka.

Ohľadom nahrávok Gorily tu však boli všelijakí obchodníci, ktorí s tým pobehovali a snažili sa niečo predávať.

Takže vás niekto v tejto veci kontaktoval?

Priamo s nahrávkou? Marí sa mi, že áno.

Kto?

Musel by som si spomenúť, ale nie je to relevantné.

Bol to niekto z prostredia tajnej služby, biznisu?

Bolo to skôr cez rôznych sprostredkovateľov.

A ponúkali vám nahrávku Gorily?

Tvárili sa, že majú nejakú nahrávku.

Stretli ste sa s nimi?

Nie. Boli to len odkazy. Neviem, či nejaké nahrávky naozaj existujú.

Pred chvíľou ste povedali, že vám ich niekto ponúkal.

Chodili všelijakí obchodníci, ktorí sa tvárili, že majú nejaké nahrávky. Podobne chodili aj so spisom Gorila.

Skúste byť trochu konkrétnejší. Kto a kedy vám ponúkal nahrávku Gorily?

Nechcem tých ľudí zaradiť do žiadnej oblasti. Niektoré mená si už nepamätám, iné nechcem povedať, aby som ich verejne nediskreditoval.

Koľko chceli za tú nahrávku?

Nepamätám sa.

Milióny korún?

Netlačte ma do odpovede, vymýšľal by som si.

Penta chce dosiahnuť, aby boli nahrávky z Gorily zničené. Odvolávate sa na nález Ústavného súdu, podľa ktorého bolo odpočúvanie v tejto kauze nelegálne. Nie je to však zároveň dôkaz, že sa máte čoho obávať?

V spise Gorila je popísaných štrnásť transakcií. Tri sa týkajú priamo Penty v tom zmysle, že na jednej strane sme boli my a na druhej štát. Náš pohľad sme opísali na 130 stranách textu, kde sme tie transakcie detailne vysvetlili.

Kauza sa vyšetruje osem rokov, pričom musím uznať, že to robia profesionáli, ktorí tým transakciám rozumejú. Napriek tomu je výsledok taký, aký je.

To, že zatiaľ nebol nikto postavený pred súd, je aj vďaka špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi, ktorý urobil množstvo obštrukcií v prospech Penty.

Čo máte konkrétne na mysli? Ja o žiadnych obštrukciách neviem.

Napríklad brzdil žiadosti o právnu pomoc na Cyprus, kde chcel tím Gorila preveriť transakcie a bankové účty firiem, spájaných s Jirkom Malchárkom a Zoltánom Vargom, ktorý pracoval pre Pentu. Kováčik dlho nechcel vypočuť ani autora spisu Gorila Petra Holúbeka, respektíve bývalého premiéra Roberta Fica.

Viem, že sa o tom veľa písalo. Deväťdesiat percent vecí by som však vedel bod po bode vyvrátiť. Vnímam to ako legendy podobné tej, že bývalý policajný prezident Tibor Gašpar nezákonne skartoval dôkaz z Gorily.

Aj Gašpar a exminister vnútra Robert Kaliňák mali robiť obštrukcie pri vyšetrovaní Gorily. Podľa bývalého šéfa tímu Gorila Mareka Gajdoša sa to týkalo aj podozrenia, že Arpáš mal Pente predať spomínané nahrávky.

Budem rád, keď sa raz po uzavretí vyšetrovania zverejnia všetky vyšetrovacie spisy ku Gorile, aby si mohla aj široká verejnosť prečítať príslušné dokumenty a stovky výpovedí svedkov, ktorí boli v tejto veci vypočutí. Inak sa nikdy neočistím.

Aký je váš vzťah s Dušanom Kováčikom?

Žiadny. Nikdy sme sa nestretli, nebol na žiadnom mojom výsluchu. Ani nám v prípade našich podaní nikdy nevyšiel v ústrety. S našimi právnikmi sa zhoduje len v tom, že ak existujú nahrávky Gorily, vznikli nelegálne, takže majú byť zničené.

Naozaj ste si istý, že ste sa s Kováčikom nikdy nestretli? Napríklad v prítomnosti Tibora Gašpara v nitrianskom hoteli Zlatý Kľúčik?

Nikdy som sa s Dušanom Kováčikom nestretol v hoteli Zlatý Kľúčik v prítomnosti Tibora Gašpara.

Milan Krajniak napísal, že Kováčika prezývate Arabelin čarovný prsteň.

To som nezachytil, ale je to úplný blud. Nikdy som sa tak nevyjadril, také frázy ani nepoužívam.

Čo uškodilo vašej reputácii viac: kauza Gorila alebo komunikácia s Kočnerom o „od..baní čuráka“?

Gorila bola veľká z hľadiska objemu. V priebehu roka o nás vyšlo asi 9-tisíc negatívnych správ. Tak často a kriticky sa zrejme píše len o Ficovi a Kaliňákovi.

Uškodila vám Gorila aj ekonomicky?

Vôbec. Všetci, ktorí s nami spolupracovali pred Gorilou, s nami spolupracujú aj dnes. Gorila mi však berie obrovské množstvo času. Keby nebolo tejto kauzy, asi by bola Penta o kus úspešnejšia a bohatšia.

Nemám problém priznať, že v podnikaní existuje aj tzv. šedá zóna. Vražda Jána Kuciaka je však úplne bezprecedentná vec. Radšej budem žiť s povesťou korupčníka a mať goriliu hlavu, ako byť spájaný s vraždou.

Prečo toto všetko hovoríte až rok po vražde? S Kočnerom, ktorý bol od začiatku jedným z podozrivých, ste mali evidentne nadštandardný vzťah. Aj k výpovedi Zsuzsovej, že ste mohli byť objednávateľom vraždy, ste sa vyjadrili len stručne. Vyzerá to tak, že ste sa spamätali až po medializácii Kočnerovej esemesky, keď vám začalo poriadne tiecť do topánok.

Je to presne, ako hovoríte. Asi pred pol rokom sme mali veľa žiadostí o rozhovor, aby som komentoval Kočnera. Poskytli sme stanovisko, ale nechcel som ísť viac do hĺbky.

Prečo?

Každý rozhovor by sa tak či tak zvrtol na kauzu Gorila. A ja som nechcel dávať rozhovory skôr, než vyšetrovatelia zverejnia aspoň nejaké oficiálne závery. Mal som k tomu svoje dôvody. Zsuzsovú považujem za bláznivú babu.

Medzičasom vyšlo najavo aj to, že u Kočnera zaistili nahrávky Gorily, aj jeho rozhovor s Trnkom. A vy stále nič.

Nahrávka Kočner – Trnka je o Gorile, nemá to nič spoločné s vraždou. To znamená, či som bol alebo nebol vydieraný, či som kúpil alebo nekúpil nahrávku Gorily, a či som za ňu zaplatil alebo nezaplatil milión eur.

Za nahrávku Gorily ste mali zaplatiť milión eur?

Neviem, koľko som mal zaplatiť. Vy ste povedali…

… my sme nič nepovedali. Nepreriekli ste sa?

Ježišmária... Na nahrávke sa hovorí o milióne?

To nevieme.

Tak si to pozrite. Možno tam je milión, možno dva. Spúšťačom, prečo som sa rozhodol poskytnúť tento rozhovor, bola až Kočnerova esemeska. Väčší problém skrátka vytesnil menší problém.

Po tých rokoch, čo som konfrontovaný s Gorilou, je mi už skoro jedno, či som vnímaný ako človek, ktorý korumpoval alebo nekorumpoval politikov, ktorý kúpil alebo nekúpil nejakú nahrávku.

Vražda je však hrana, za ktorú sa nedá ísť. Nemôžem ani na sekundu pripustiť, že by som s ňou mal byť spájaný.   

Peter Tóth sa dištancoval od Kočnera a začal spolupracovať s políciou osem mesiacov po vražde – po razii proti jej vykonávateľom. Vy ste to čiastočne urobili až v tomto rozhovore. Prečo ste sa od Kočnera neodstrihli skôr? Vo väzbe je od júna 2018 – pre podozrenie z ekonomickej trestnej činnosti.

Nemal som s Kočnerom taký vzťah, aký s ním mal Peter Tóth, ktorý s ním trávil aj dovolenky. Ja som s ním nechodil ani na obedy či večere. No zároveň som sa nikdy netváril, že sa s Kočnerom nepoznám. Náš vzťah sa nestal omylom.

Neobávate sa, že vo väzbe sa zlomí a začne rozprávať? Nemáte strach z jeho archívov, prípadne z pomsty, lebo ste mu nepomohli?

Neobávam sa žiadnych nahrávok ani diskreditačných materiálov, lebo neverím, že niečo také existuje. Nebojím sa toho, keď bude hovoriť pravdu. Obávam sa toho, že si môže začať vymýšľať.

Neľutujete s odstupom, že ste s Kočnerom roky udržiavali taký blízky vzťah?

Z dnešného pohľadu to jednoznačne vnímam ako chybu.

Zdroj: aktuality.sk