So záujmom som si vypočul prejav Roberta Fica na Devíne, pri príležitosti osláv príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu.
V jeho vystúpení ma zaujalo najmä jeho vyzdvihovanie úlohy kresťanstva pri obrane našej spoločnosti pred „nezmyselnými“ progresívnymi a liberálnymi ideológiami. Jeho názor, že štát sa bez cirkvi nedá riadiť, pretože štát musí mať dušu a srdce, je z môjho pohľadu otvoreným priznaním strany Smer, že sama nedisponuje ucelenou, teoreticko-praktickou predstavou pozitívneho rozvoja našej spoločnosti, ktorá by sa stala „svetskou“ dušou a srdcom slovenskej spoločnosti a bránila by ju pred „nezmyselnými“ ideológiami.
Idey slobody, spravodlivosti a demokracie, ktoré sú takpovediac štandardnou výbavou dnešných politických strán, v ich abstraktnom, t. j. nekonkrétnom či ahistorickom chápaní, sa nemôžu stať „dušou a srdcom“ spoločnosti. Pretože – tak, ako to môžeme vidieť aj u nás – rôzne časti spoločnosti ich chápu rozdielne a dokonca protikladne. Uvedené idey v ich abstraktnom ponímaní sú „dušou a srdcom“ spoločnosti, ale takou „dušou a srdcom“, ktoré spoločnosť rozdeľujú a nezjednocujú za jej pozitívnym spoločným cieľom.
Uvedené tvrdenie jasne dokladajú peripetie s našou demokraciou, keď sa opozícia a koalícia vzájomne stavajú do úlohy obrancov demokracie a súčasne sú druhou stranou považované za nepriateľov demokracie. Podobne je to aj s ideami slobody a spravodlivosti. Idea slobody v konkrétnych podmienkach vlády súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov síce umožňuje pracujúcim slobodný pohyb v rámci EÚ, ale táto sloboda sa končí na prahu súkromných podnikov, kde sa slobodný pracujúci mení na vykorisťovanú pracovnú silu či otroka záujmov kapitalistov. Idea spravodlivosti, ktorej základom je rovnosť, sa v podmienkach súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov mení na vzťah ekonomicko-sociálnej nerovnosti a podriadenosti námezdnej pracovnej sily podnikateľovi.
„Nezmyselné“ progresivistické a liberálne ideológie nie je možné zastaviť prostredníctvom kresťanstva a ani prostredníctvom ústavných zmien, pretože ich zdroj leží mimo duchovnej či ideologickej sféry; leží v materiálnej a predovšetkým v ekonomickej realite. „Nezmyselné“ ideológie sú zúfalým prejavom upadajúceho a rozkladajúceho sa kapitalizmu, ktorý chce prostredníctvom „nezmyselných“ ideológií odvrátiť pozornosť nespokojných občanov od skutočných príčin rozkladu dnešnej spoločnosti a odvrátiť ich energiu od revolučnej premeny materiálnych podmienok existencie spoločnosti na boj s veternými mlynmi.
Kresťanstvo nemôže zabrániť šíreniu „nezmyselných“ ideológií rovnako, ako nemohlo zabrániť premene rovnosti pôvodných kresťanov na nerovných kresťanov, ktorí ostali rovní už len vo vzťahu k Bohu. Vo svojom pozemskom živote sa premenili na nerovných kresťanov, kde niektorí kresťania vykorisťujú iných kresťanov a žijú z ich práce. Jednoducho povedané, dnešné kresťanstvo sa opiera o tie isté materiálne základy spoločnosti, ktoré sú dnes zdrojom „nezmyselných“ ideológií, a preto sa proti nim nemôže účinne postaviť.
Zdôrazňovanie významu kresťanstva v obrane „normálnej“ spoločnosti nebolo prezieravé ani z hľadiska politickej podpory strany Smer, veď mnoho Sloveniek a Slovákov, ktorí podporovali Smer, nie sú nábožensky veriaci, ergo, Smer s nimi v boji proti „nezmyselným“ ideológiám príliš nepočíta.
Sociálno-ekonomické a politické podmienky života našej spoločnosti sa zhoršujú a s ohľadom na celkový vývoj vo svete možno predpokladať, že sa budú zhoršovať aj naďalej. A práve v takýchto situáciách by sa mala spoločnosť zjednotiť okolo jasnej, teoreticko-praktickej idey boja za lepšiu spoločnosť, idey prezentovanej vedúcou politickou silou.
Žiaľ, naše parlamentné politické sily vrátane strany Smer nedisponujú žiadnou presvedčivou ideológiou, prostredníctvom ktorej by mohli mobilizovať občanov k prekonávaniu ťažkostí.
Tvrdenie v Ústave SR, že Slovenská republika sa neviaže na žiadnu ideológiu, sa opiera o predstavu „nadstraníckeho“ štátu, ktorý spoločnosť neorganizuje k nejakým spoločným cieľom, ale len technicky zabezpečuje jej chod. Na strane druhej, uvedená téza zjavne odporuje tomu, že „nadstranícky“ štát je riadený víťaznou politickou stranou.
Uvedená téza viedla politické strany k tomu, že sa prestali venovať jednej z prvoradých funkcií politickej strany, t. j. formovaniu vlastnej ideológie, teoreticko-praktického nástroja duchovného vedenia spoločnosti k lepšiemu životu. Ich ideologická aktivita sa redukovala na nesúrodé pragmatické riešenia nedostatkov bez potrebnej vízie rozvoja spoločnosti. Ich snaha sa zameriavala predovšetkým na získanie voličov vo voľbách s cieľom dosiahnuť politickú moc. V podmienkach relatívneho pokoja a progresu spoločnosti to postačovalo, ale v prípade krízových podmienok spoločnosti, v akých sa dnes nachádzame, tento pragmaticko-technický prístup v žiadnom prípade nestačí. R. Fico to odkazom na potrebu kresťanstva jasne demonštroval.
Ďalší vývoj našej spoločnosti, v podmienkach absencie vplyvnej politickej ideológie, je tak vo „hviezdach“, t. j. v jej náhodnom pohybe a nie v cieľavedomom a organizovanom pohybe smerujúcom k prekonaniu našej súčasnej krízy.
Autor: doc. PhDr. Vladimír Manda, CSc. - filozof a pedagóg pôsobiaci na Katedre filozofie a politológie FF UKF v Nitre
Zdroj: noveslovo.eu / InfoVojna
