Kandidátom Slovenskej republiky na člena Európskej komisie (EK) na funkčné obdobie 2024 až 2029 je Maroš Šefčovič. Nomináciu v stredu schválila vláda.
Šefčovič by mohol začať svoj štvrtý plný mandát v exekutíve Európskej únie (EÚ). V poslednom období bol zodpovedný za implementáciu Európskej zelenej dohody, viedol pobrexitové rokovania so Spojeným kráľovstvom a doťahoval rokovania o nových asociačných zmluvách s Andorrou, Islandom, Lichtenštajnskom, Monakom, Nórskom, San Marínom a Švajčiarskom. Bol tiež podpredsedom Energetickej platformy EÚ, ktorá zaisťuje spoločné nákupy zemného plynu, a jeho meno sa spája aj s Európskou alianciou pre batérie.
Prezident SR Peter Pellegrini minulý týždeň pred mimoriadnym zasadnutím Európskej rady v Bruseli uviedol, že Slovensko sa pokúsi vyrokovať pre Šefčoviča silné portfólio v budúcej EK. Podľa Pellegriniho ide o jedného z najskúsenejších a najdlhšie slúžiacich členov exekutívy EÚ, pričom uviedol, že by sa chcel pre neho pokúsiť zachovať funkciu podpredsedu EK.
Šefčovič po minulotýždňovom zasadnutí Európskej rady poukázal na to, že proces nominácií do budúcej EK sa teraz len začína a zdôraznil, že hlavné slovo týkajúce sa rozdeľovania portfólií v budúcej exekutíve EÚ bude mať nový šéf alebo šéfka eurokomisie a následne Európsky parlament.
Vo štvrtok (27. 6.) sa v Bruseli opäť začne dvojdňové zasadnutie Európskej rady, na ktorom by mali lídri EÚ definitívne rozhodnúť o tom, kto bude šéfovať inštitúciám Európskej únie nasledujúcich päť rokov. Slovensko bude na ňom zastupovať prezident Peter Pellegrini. Ten svoju podporu Šefčovičovi vyjadril koncom januára 2024.
Ševčovičova kariéra medzi bruselskou elitou
Ak bude nominácia Ficovej vlády úspešná, pôjde už o Šefčovičov štvrtý plný mandát v exekutíve EÚ. Post eurokomisára pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež zastával iba tri mesiace, keď nahradil vo funkcii slovenského eurokomisára a bývalého šéfa KDH Jána Figeľa.
Počas druhého mandátu Josého Manuela Barrosa bol zodpovedný za administratívu a medziinštitucionálne vzťahy. V eurokomisii vedenej Jeanom-Claudom Junckerom bol ako podpredseda poverený budovaním energetickej únie.
Podpredsednícke kreslo si zachoval aj počas mandátu Ursuly von der Leyenovej, kde mal pôvodne na starosti strategický výhľad a medziinštitucionálne vzťahy, postupne však jeho pracovná agenda narastala.
Teraz je zodpovedný za implementáciu Európskej zelenej dohody, vedie pobrexitové rokovania so Spojeným kráľovstvom a doťahuje rokovania o nových asociačných zmluvách s Andorrou, Islandom, Lichtenštajnskom, Monakom, Nórskom, San Marínom a Švajčiarskom. Je podpredsedom Energetickej platformy EÚ, ktorá zaisťuje spoločné nákupy zemného plynu, a jeho meno sa spája aj s Európskou alianciou pre batérie.
V rebríčku najvplyvnejších Európanov týždenníka Politico pre rok 2024, zverejnenom vlani v novembri, sa umiestnil na šiestej priečke.
Šefčovič vehemente počas covidizmu obhajoval nielen testovanie, ale aj pichanie smrteľných vakcín. Taktiež bol hlasom tých, čo sa snažili umlčať ľudí s inými názormi na pandémiu, vakcíny a témy súvisiace s ochorením Covid-19.
Viac v článku TU.
Šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová vlani poverila Šefčoviča implementáciou zelenej agendy. "Teraz, keď legislatívny rámec Európskej zelenej dohody je do značnej miery zavedený a bolo zabezpečené bezprecedentné množstvo finančných prostriedkov na dekarbonizáciu, nastal čas posunúť Európsku zelenú dohodu na ďalšiu úroveň a zavádzať jej pravidlá do praxe," uviedla.
Maroš Šefčovič sa stal členom Európskej komisie v roku 2009, keď na niekoľko mesiacov prebral agendu pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež po prvom slovenskom eurokomisárovi Jánovi Figeľovi. V rokoch 2010-14 bol podpredsedom EK pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívne záležitosti, ďalších päť rokov (2014-19) pôsobil ako podpredseda EK zodpovedný za budovanie energetickej únie, pričom dohliadal na energetické dohody medzi Ruskom, Ukrajinou a EÚ.
SNS v roku 2019 kritizovala Šefčoviča za podporu svojho podriadeného v Európskej komisii, ktorý má so svojím manželom dieťa vďaka náhradnej matke. SNS prostredníctvom Jaroslava Pašku dôrazne odmietla Bruselom, aj komisárom Šefčovičom tolerované hazardovanie s prirodzenou, biologickou podstatou rodu.
„Zverejnenie prípadu obstarania si detí homosexuálnym zamestnancom eurokomisára Maroša Šefčoviča poukázalo na otvorené možnosti zneužitia vedy, súčasných medicínskych poznatkov, i postupov a rôznorodých legislatívnych úprav registrovaného partnerstva v EÚ k získaniu detí homosexuálnymi pármi,” uviedla SNS s tým, že „Slovensko má v Ústave jasne definovanú ochranu rodiny a preto by slovenský zástupca v Európskej komisii nemal priamo, ani nepriamo participovať na eticky pochybných pokusoch obstarávania si detí homosexuálmi.”
„Som rád, že aj na dnešnom zasadnutí Európskej komisie som mohol informovať o celoplošnom testovaní, s ktorým Slovensko ako prvá krajina začala už počas minulého víkendu,” povedal Šefčovič v októbri roku 2020 v reakcii na realizáciu šialeného návrhu vtedajšieho predsedu vlády SR Igora Matoviča.
„Požiadali sme členské krajiny aj o to, aby pripravili vakcinačné stratégie. Doteraz Európska komisia zainvestovala viac ako 2,5 miliardy eur na predkupné práva získať vakcíny, aby každý občan EÚ mohol mať k nim prístup,” dodal Šefčovič.
Šefčovič o nových usmerneniach EÚ pre spoločný boj proti koronavírusu:
Uviedol tiež, že v Európe sa s očkovaním spája množstvo dezinformácií, hlavne na sociálnych sieťach, aj preto EK navrhla efektívnu komunikačnú stratégiu, ktorá má objasniť všetky aspekty šírenia nákazy COVID-19 a vysvetliť občanom dôležitosť očkovania a nevyhnutnosť preočkovať čo najväčšie množstvo Európanov, lebo bez toho nebude možné vybudovať kolektívnu imunitu proti tejto chorobe.
Šefčovič v marci 2021 uviedol, že rozhodnutie eurokomisie o COVID pase je kľúčové pre otváranie ekonomiky, a spomenul, že intenzívne rokovania s výrobcami vakcín majú splniť cieľ zaočkovať 70 percent európskej dospelej populácie do konca letauvedeného roku.
„Nemôžeme nechať Rusko vyhrať túto vojnu, pretože by to ohrozilo aj naše životy, prosperitu, hodnoty a budúcnosť,“ vyhlásil Šefčovič v roku 2022 po spustení špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. Sankcie Únie voči ruským politikom, oligarchom a firmám označil za bezprecedentné. Eurokomisár sa vtedy pochválil, že EÚ zmrazuje "majetok Putinových dôverníkov" a uvaľuje ropné embargo.
Za tieto výroky si vyslúžil tvrdú kritiku od vtedajšieho šéfa parlamentného výboru za Smer. „Sme veľmi závislí od ruskej ropy a plynu, takže sa nestotožňujem s jeho slovami. Pripadá mi to nenáležité a skôr odráža nálady bruselských elít,“ vyhlásil Marián Kéry.
Zdroj: trend.sk / InfoVojna
