V zmysle návrhu , ktorý bol predložený na prerokovanie a schválenie v Národnej rade, sa zásadným spôsobom menia všetky kompetencie, ktoré doteraz vykonával úrad špeciálnej prokuratúry. Tieto kompetencie prejdú na generálnu prokuratúru a krajské prokuratúry podľa príslušnosti súdov, zastupovanie kauz Najvyššom súde ,na Špecializovanom trestnom súde budú vykonávať prokurátory Generálnej prokuratúry a prokurátori príslušných Krajských prokuratúr. Informuje o tom vo svojom článku na Eurorešpekte Gabriel Teleki.

V zmysle návrhu Špeciálna prokuratúra do 31. marca 2024 odovzdá kompletnú spisovú agendu ukončených  súdnych konaní Generálnej prokuratúre a aktívne konania podľa príslušnosti súdov, alebo povahe veci Krajským prokuratúram.

Podľa avizovaných informácii že tento návrh bol premiérom Ficom bol skonsolidovaný a odkonzultovaný aj s Bruselom, môžeme z obsahu návrhu dedukovať, že pojmy špeciálny prokurátor a špeciálna prokuratúra zmiznú zo všetkých právnych predpisov , kde boli spomenuté a inštitút špeciálnej prokuratúry ako takej jednoducho zanikne ako nástroj dvojprávnosti a rozkolnosti v systéme prokuratúry, lebo negoval a vyvolával rozkol vo výkone právomocí orgánov činných trestných konaní, negoval zásady vecnej a miestnej príslušnosti a stal sa nástrojom výkonu politickej vôle.

V zmysle predloženého návrhu sa rušia viaceré paragrafové znenia nielen zákona o prokuratúre ale aj trestných kódexov a iných vykonávacích a legislatívnych noriem, kde sa inštitut špeciálnej prokuratúry rokmi penetroval a budoval si tak skoro neohrozitelnú a nekontrolovatelnú pozíciu v oblasti výkonu spravodlivosti.

Podaný návrh pritom vychádza nielen z inventúry rozporných právomocí a možnosti kontroly výkonu spravodlivosti, ale aj z nálezov Ústavného súdu a potreby aktualizovať a inovovať samotnú kontrolu prokuratúry, Generálnej prokuratúry, navrhovania a odvolania Generálneho prokurátora.

Podaný návrh je výrazným posilnením jednotnosti a nedelitelnosti prokurátorskej funkcie v trestnom konaní , lebo zásadne a principiálne určuje vecnú a miestnu príslušnosť prokurátorov nielen pred súdy, ale aj vo veci dozorovania trestných konaní v prípravnom štádiu konania. Mala by byť zárukou odstránenia a prerušenia úzkych, prepojených a účelovo vykonávaných  trestných konaní , kde orgány činné trestného konania  ako vyšetrovateľ a špeciálny prokurátor prestali byť vyváženým výkonom spravodlivosti, kde prokurátor nevykonával dozor nad vyšetrovaní, ale v úzkej spolupráci ho menežoval a riadil s vybranými vyšetrovatelmi , pričom títo pochádzali vo väčšine prípadov z NAKA.

Tieto okolnosti  boli konštatované nielen Generálnou prokuraúrou pri množstve prípadov poukazujúcich na nezákonný postuppolície, kde práve špeciálni prokurátori zlyhávali, ale aj v nálezoch ÚStavného súdu, ktoré tieto zneužitia kompetencii pri výkone spravodlivosti potvrdili .

Pri tejto kombinácii a v napojení na niektoré senáty Špecializovaného trestného súdu sa vytvorila virtuálna kolonia moci a spravodlivosti.

„Zbohom elita, zbohom ÚŠP,  zbohom škandály a elitárska korupcia. Vítajte v realite,“ konštatuje Teleki nádejne v závere svojho článku.



Rozvracači právneho štát v opozícii, ktori likvidovali uplynulé takmer 4 roky demokraciu na Slovensku, podráždene reagujú

Hnutie Progresívne Slovensko načrtlo, že kabinet sa chystá ŠTS oslabiť okrem iného tak, že dá právomoci generálnemu prokurátorovi, ktorý bude môcť zabezpečiť pridelenie vecí, ktoré spadajú pod ŠTS, ním určenému podriadenému prokurátorovi. Vláda chce podľa neho presadiť aj zníženie trestných sadzieb pre prakticky všetky majetkové trestné činy. „Zároveň chcú zaviesť možnosť, aby boli prehodnotené spätne aj prípady, ktoré boli odsúdené,“ uviedla poslankyňa Národnej rady SR Lucia Plaváková.

PS to považuje za demontáž právneho štátu. Hnutie vyzvalo premiéra, aby pripravovaný návrh predložil. „Ide o dramatické zmeny a v demokracii sa patrí, aby sa to riešilo pred zrakmi verejnosti, aby mohla prebehnúť odborná a politická diskusia,“ doplnil predseda PS a podpredseda parlamentu Michal Šimečka. Hnutie tiež žiada, aby v diskusii nevynechali Benátsku komisiu. Odmieta možné skrátené legislatívne konane. Chce tiež iniciovať rokovanie s predstaviteľmi Európskej komisie.

So zmenami vo fungovaní ÚŠP nesúhlasí ani hnutie Slovensko. Odmieta tiež možné skrátené legislatívne konanie. „Potrebujú si zaručiť beztrestnosť a chcú urobiť zo Slovenska krajinu, kde sa korumpovať a kradnúť opäť oplatí,“ povedal poslanec NR SR Gábor Grendel. Hnutie sa v tejto veci plánuje obrátiť aj na Európsku komisiu. Demokratické Slovensko podľa poslanca parlamentu a lídra hnutia Slovensko Igora Matoviča od nej potrebuje, aby mu podržala chrbát.

Zámer kritizuje tiež poslankyňa parlamentu a predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová. Spôsoby súčasného kabinetu sú podľa nej neakceptovateľné a pripomínajú totalitné maniere. „Obraciam sa preto na predsedníčku Európskej komisie a eurokomisára pre spravodlivosť so žiadosťou o dôsledné preskúmanie krokov, ktoré sa Ficova vláda pri demontáži spravodlivosti chystá urobiť,“ dodala.

Aj mimoparlamentná strana Demokrati so zámerom nesúhlasí. „Ide o brutálny útok na právny štát. Všetky vyšetrovania budú stopnuté a sudcovia budú preradení,“ podotkol člen strany Juraj Šeliga. Hrozí podľa neho koniec spravodlivosti na Slovensku. Avizuje, že tiež kontaktujú Európsku komisiu.

Zmeny v štádiu príprav

Rezort spravodlivosti SR potvrdil, že vedie diskusiu s odborníkmi, ktorej cieľom je riešenie systémovej zaujatosti špecializovaných inštitúcií. Stále podľa neho existuje viacero alternatív.

„Táto otázka je súčasťou programového vyhlásenia vlády SR a akonáhle bude existovať zhoda, predložíme návrh, o ktorom budeme informovať,“ uviedli z tlačového oddelenia ministerstva. Vyjadrenia, že cieľom pripravovaného riešenia je zastavovanie trestných stíhaní, sú podľa nich účelové a nepravdivé.

Aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok pripustil zmeny týkajúce sa špeciálnej prokuratúry. Presné znenie však podľa svojich slov nepozná. Zmeny boli podľa neho odkonzultované aj na pôde Európskej komisie. Odmieta obavy z ohrozenia právneho štátu aj politickú pomstu.

„Nikto sa nejde nikomu mstiť, ale ak niečo nefunguje, tak to musíte opraviť,“ skonštatoval. Ubezpečil, že nikto nejde skartovať spisy. Ako dodal, robia len to, čo avizovali pred voľbami. Finálny návrh očakáva v pondelok.

Zdroj: eurorespekt.sk / trend.sk / InfoVojna