Slovensko by mohlo v krátkom čase patriť ku krajinám, ktoré zavedú štvordňový pracovný týždeň. Povedal to v stredu na zasadnutí Svetového ekonomického fóra (WEF) v Davose slovenský premiér Robert Fico (Smer-SSD) s tým, že na začiatok by išlo iba o experiment.
Predseda vlády poukázal na postupnú zmenu postoja podnikov, ktoré ešte pred pandémiou nového koronavírusu možnosť skrátenia pracovného týždňa odmietali. V dôsledku covidu, ktorý spôsobil, že veľký počet ľudí začal pracovať z domu, sú mnohé firmy v tomto smere podľa Fica omnoho flexibilnejšie.
„Myslím si, že Slovensko by vo veľmi krátkom čase mohlo patriť ku krajinám, ktoré zavedú 4-dňový pracovný týždeň ako experiment, samozrejme,“ povedal Fico. Tému skracovania pracovného času otvorila vlani Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR. Jej predsedníčka Monika Uhlerová si myslí, že otázka už nestojí tak, či skracovať pracovný čas, ale vyvstáva otázka, ako k skráteniu pristúpiť a akú formu zvoliť.
„Tých možností je niekoľko. My sa snažíme docieliť stav, aby raz bol pracovný týždeň štvordňový a víkend trojdňový. Diskutujeme aj o všetkých iných možnostiach a formách skracovania, aj o skúsenostiach zo zahraničia,“ informovala v novembri na konferencii KOZ o budúcnosti práce v 21. storočí.
Smer-SSD prišiel s návrhom štvordňového pracovného týždňa už začiatkom júna 2021. Mala by ísť o možnosť dohody odborárov so zamestnávateľom. Skrátenie pracovného týždňa chcela Ficova strana navrhnúť v rámci novelizácie Zákonníka práce tam, kde to podmienky umožňujú.
Podľa Fica by možno ľudia boli ochotní v rámci štyroch dní odpracovať o hodinu viac. "Stále by to bolo dohromady menej, ak by bol piatok voľný, ako je dnes päť pracovných dní," vysvetlil Fico v júni roku 2021.
"Slovensko je krajina, kde ľudia absolvujú prakticky najviac nadčasov v Európskej únii. Sme krajina s najvyšším podielom nočnej práce. Pandémia ukázala, že existujú aj iné formy práce, ako byť od rána do večera na prevádzke. Veľmi sa osvedčili formy práce z domu (home office), ale sú aj krajiny, ktoré otvárajú tému skrátenia pracovného času a pracovného týždňa. Toto je téma, o ktorej hovoria aj ministri práce Európske únie a Slovensko by sa malo touto témou tiež zaoberať. Táto iniciatíva nachádza aj medzi ľuďmi veľmi zaujímavú odozvu. Ľudia rozumejú, že to nie je všade možné, ale tam kde to je možné, chceme navrhnúť, aby sa mali odborári možnosť dohodnúť sa so zamestnávateľom na tom, že celková dĺžka pracovného týždňa, ktorá by sa mala skrátiť, by sa mohla rozdeliť na štyri dni. Čiže pokiaľ by takáto dohoda vznikla a ľudia by boli ochotní odpracovať za tie štyri dni o hodinu viac, stále by to bolo menej, keby bol piatok voľný," priblížil.
Štvordňový pracovný týždeň: Blížime sa k spravodlivejšiemu ekonomickému modelu?
Príklady, ako je Lucasov plán vo Veľkej Británii, ukazujú, že ak sa pracovníci rozhodnú, čo a ako budú vyrábať, výsledkom budú skôr technológie, ktoré sú zlučiteľnejšie s blahobytom a s priaznivejšími pracovnými podmienkami.
V júni 1930 bol britský ekonóm John Maynard Keynes v Madride na konferencii s názvom „Ekonomické možnosti našich vnukov“. Keynes potom predpovedal, že za približne 100 rokov dosiahnu Európania úroveň technologického rozvoja, ktorá by uľahčila skrátenie pracovného týždňa na iba 15 hodín. Uplynulo takmer 100 rokov a Keynesovo proroctvo sa ešte stále nenaplnilo.
Podobné predpovede sa robili aj v povojnovom období, najmä v priebehu 60-tych a 70-tych rokov. „Zrušenie práce je proces, ktorý už prebieha... spôsoby riadenia tohto procesu budú tvoriť najdôležitejšiu politickú diskusiu nasledujúcich desaťročí,“ napísal začiatkom osemdesiatych rokov filozof André Gorz. V roku 1919, po štrajku v továrni La Canadiense v Barcelone, bolo Španielsko prvou krajinou, ktorá schválila 8-hodinový pracovný deň. V roku 2021 španielska vláda začala pilotný plán podporovaný z európskych fondov na testovanie 4-dňového pracovného týždňa.
Väčšina priemyselných krajín podstatne nezmenila 40-hodinový pracovný týždeň, ktorý sa dosiahol počas odborárskych bojov v 70-tych rokoch. Podľa údajov OECD sa pracovalo v roku 2019 na Slovensku v priemere 1 695 hodín, čo je podstatne menej ako 2 137 hodín v Mexiku, ale takmer o 300 hodín viac ako v Dánsku.
Prečo má náš pracovný deň prakticky rovnakú dĺžku ako ho mali aj naši starí rodičia? Dozviete sa v článku TU.
Zdroj: openiazoch.zoznam.sk / InfoVojna
