Európsky parlament (EP) vo štvrtok opäť vyzval členské štáty Európskej únie (EÚ) na urýchlenú ratifikáciu Istanbulského dohovoru, ktorého cieľom je boj proti násiliu na ženách.
Za nelegislatívne uznesenie hlasovalo 500 poslancov, 91 bolo proti a 50 sa zdržalo hlasovania. Poslanci 751-členného parlamentu vyzvali Radu EÚ (ministrov členských krajín), aby táto inštitúcia v mene celej EÚ urýchlene dokončila ratifikáciu Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor).
Poslanci EP v tejto súvislosti požiadali sedem členských štátov EÚ, ktoré dohovor podpísali, ale neratifikovali, aby tak urobili čo najskôr. Ide o Bulharsko, Českú republiku, Litvu, Lotyšsko, Maďarsko, Slovensko a Spojené kráľovstvo. Európski zákonodarcovia zároveň odsúdili útoky a kampane proti Istanbulskému dohovoru, ktoré sú založené na zámerne skreslenom výklade a nepravdivej prezentácii jeho obsahu verejnosti.
Europarlament požiadal Európsku komisiu, aby boj proti rodovo motivovanému násiliu zaradila ako prioritu do budúcej európskej stratégie pre rodovú rovnosť. Nová exekutíva EÚ by sa právne mala zaoberať aj všetkými formami rodovo motivovaného násilia vrátane obťažovania v online priestore a kybernetického násilia a mala by zaradiť násilie páchané na ženách do zoznamu trestných činov na úrovni celej EÚ.
Schválené uznesenie vyzýva členské štáty EÚ, aby zabezpečili riadne vykonávanie a uplatňovanie Istanbulského dohovoru a pridelili primerané finančné a ľudské zdroje na prevenciu a boj proti rodovo motivovanému násiliu. Podľa europoslancov je veľmi dôležitá odborná príprava osôb, ktoré sa zaoberajú problematikou násilia na ženách, napríklad sudcov, lekárov či policajtov.
Parlament opätovne potvrdil svoj súhlas s vyčlenením sumy 193,6 milióna eur, ktorá by sa v rokoch 2021-2027 mala využiť na opatrenia zamerané na prevenciu a boj proti všetkým formám rodovo motivovaného násilia.
Istanbulský dohovor, ktorý platí od roku 2014, je prvým medzinárodným nástrojom, ktorý prináša komplexný rámec opatrení a právne záväzných štandardov zameraných na predchádzanie rodovo motivovanému násiliu, podporu obetí a potrestanie páchateľov.
Podľa prieskumu Agentúry EÚ pre základné práva z roku 2014 sa tretina žien v Európe stala od veku 15 rokov aspoň raz obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia. Až 55 percent žien sa stretlo s jednou alebo viacerými formami sexuálneho obťažovania, 11 percent žien zažilo kybernetické obťažovanie, jedna z dvadsiatich žien bola znásilnená.
Články súvisiace s tematikou:
Poslanci europarlamentu odhlasovali vyhlásenie stavu klimatickej núdze
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok v Štrasburgu veľkou väčšinou odhlasovali vyhlásenie stavu klimatickej núdze v Európe.
Poslanci 751-členného europarlamentu počtom hlasov 429 za a 225 proti (19 sa zdržali) prijali návrh predstavený liberálnou frakciou Obnovme Európu (RE) na vyhlásenie stavu klimatickej núdze v Európe, ktorý v mene tejto frakcie pomáhal presadiť aj slovenský europoslanec EP Martin Hojsík (Progresívne Slovensko).
Liberáli z RE len pred týždňom (21.11.) presvedčili Konferenciu predsedov politických skupín EP, aby akceptovala a presadila ich návrh do programu novembrového plenárneho zasadnutia zákonodarného z zboru EÚ.
Liberálno-centristická frakcia upozorňuje, že za situácie, keď celosvetovo stúpajú teploty, emisie skleníkových plynov dosahujú nové rekordy a extrémne formy počasia zasahujú rôzne časti Európy, pristúpili viaceré štáty EÚ k vyhláseniu stavu klimatickej núdze na národnej úrovni - je však potrebné túto situáciu riešiť v širšom európskom a celosvetovom meradle.
Prijaté uznesenie vyzýva Európsku komisiu a členské štáty EÚ, aby adekvátne reagovali na krízovú situáciu a iniciovali celospoločenskú mobilizáciu. Návrh je v súlade s návrhom budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ (2021-2027), ktorý presadzuje navýšenie finančných zdrojov na boj s klimatickou krízou a podporu zelených inovácií, ktoré vytvoria nové ekonomické príležitosti pre všetkých Európanov.
