Po týždňoch strávených rozmýšľaním nad tým, čo by sa stalo, keby Rusko rozdrvilo Ukrajinu, sú teraz európski lídri znepokojení tým, čo by sa mohlo stať, ak Ukrajina vyhrá, píše Matthew Karnitschnig, redaktor portálu Politico.
Ukrajine sa nedávno podarilo vytlačiť ruských vojakov z niektorých svojich okupovaných území a lídri z Francúzska, Nemecka a Talianska dospeli k záveru, že jedného času nepredstaviteľné víťazstvo Ukrajiny v súčasnosti nie je možné vylúčiť.
Aj keď európski lídri verejne súcitia s Ukrajinou a v niektorých prípadoch dokonca vynaložili veľké úsilie, aby krajinu podporili, takisto sa boja toho, čo francúzsky prezident Emmanuel Macron minulý týždeň nazval „ponížením“ Ruska, keďže by mohlo spôsobiť nový rad problémov, vyjadrili sa západní predstavitelia.
Volajú po prímerí
Jednou obavou je, že víťazstvo Ukrajiny by mohlo destabilizovať Rusko, pričom by sa stalo ešte nepredvídateľnejším, a normalizácia vzťahov v oblasti energie by bola ešte viac mimo dosah. Karnitschnig vysvetľuje, že to je dôvod, prečo niektoré európske hlavné mestá uprednostňujú vyriešenie konfliktu, v ktorom si Rusko zachová svoju tvár aj keby to malo Ukrajinu stáť nejaké jej územia.
Pripomenul, že aj keď Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz opakovane vyhlasovali, že je na Ukrajine, aby určila podmienky ukončenia konfliktu, nedávno zdôraznili potrebu prímeria, ktoré by malo podľa ich slov prísť radšej skôr ako neskôr.
Macron takisto vyhlásil, že po dosiahnutí mieru bude Európa musieť vybudovať novú rovnováhu v oblasti bezpečnosti. Podľa Karnitschniga táto fráza spustila v krajinách strednej a východnej Európy alarm, pretože značí o tom, že ruský prezident Vladimir Putin bude za odmenu môcť hovoriť do toho, čo sa stane na ich území.
Olaf Scholz sa v piatok počas dlhého telefonického rozhovoru s Putinom vyjadril v podobnom duchu. Po rozhovore Scholz prostredníctvom Twitteru oznámil, že sa u Putina snažil presadiť tri body, pričom prvým bolo čo najskôr na Ukrajine vyhlásiť prímerie. Karnitschnig dodal, že okamžitý ústup Ruska a stiahnutie všetkých jeho síl z územia Ukrajiny sa medzi spomenutými tromi bodmi nenachádzali.
Taliansky premiér Mario Draghi sa po stretnutí s americkým prezidentom Joe Bidenom, ktoré sa uskutočnilo minulý týždeň vo Washingtone, vyjadril, že je čas začať uvažovať o mierovej dohode.
Ukrajina by nerada urobila ústupky
Karnitschnig konštatuje, že aj keď lídri troch najväčších krajín EÚ zdôrazňujú svoju podporu Ukrajine, skutočnosť, že v oblasti mierových vyjednávaní presadzujú rovnaké myšlienky, naznačuje, že trojica lídrov sa snaží pritlačiť ukrajinských lídrov k rokovaniam.
No ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nechce zatiaľ o ničom takom ani počuť.
„Chceme, aby ruská armáda opustila našu zem – my nie sme na ruskej pôde,“ povedal vo štvrtok Zelenskyj v rozhovore pre taliansku stanicu RAI. „Nepomôžeme Putinovi zachrániť si tvár tým, že zaplatíme naším územím. Bolo by to nespravodlivé,“ uzavrel Zelenskyj.
Predstavitelia Ukrajiny argumentujú, že akýkoľvek ústupok Moskve v oblasti území – vrátane Krymu – by otvoril dvere budúcim vpádom Ruska na územie Ukrajiny.
Odlišné tóny
Európski lídri vyzývajú na rozhovory s Ruskom, čo je v protiklade s politikou USA. Americký minister obrany Lloyd Austin sa koncom apríla po návšteve Kyjeva vyjadril, že Washington verí, že Ukrajina môže vyhrať.
Karnitschnig pripomína, že Washington sa zatiaľ neobáva toho, že by európska podpora koalície podporujúcej Ukrajinu, na čele ktorej je USA, slabla. Vysokopostavený americký predstaviteľ zdôraznil, že takéto európske diskusie nie sú ničím novým a že stále existuje celkové zjednotenie zámerov, pričom poukázal na pripravenosť krajín, akými sú Slovensko či Nemecko, poskytnúť Ukrajine zbrane.
Rozdelenia medzi najväčšími európskymi krajinami, východnými členmi EÚ a USA sú nápadné, no preniesli sa aj mimo politickú triedu.
Z nedávneho prieskumu v 27 západných krajinách vyplynulo, že podpora pretrvávajúcej diplomatickej angažovanosti s Ruskom bola výrazne silnejšia v Taliansku, Nemecku a Francúzsku než v USA alebo Poľsku. Podobný trend sa zaznamenal v otázke pomáhania Ukrajine zbraňami, kde bola podpora vo veľkých západných európskych krajinách slabšia.
Zdroj: trend.sk
