Slovensko a Slovákov už pourážali viacerí politici, umelci či novinári, ktorí sa tvárili ako „národovci“, pri tom im ale toto slovo bolo na míle vzdialené. Teraz sa takto v plnej nahote prejavila aj europoslankyňa a šéfka strany Jablko Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá nazvala niektorých ľudí – hejSlováci.
O histórii a DNA Slovákoch si nikdy nerobila ilúzie
Od Lucie Ďuriš Nicholsonovej po tom, čo smerom k Slovensku a jeho ľuďom napáchala a nahovorila v europarlamente, zrejme nečakal nikto nič pronárodné, ale nazvať ľudí hejSlovákmi je predsa len silná káva.
Europoslankyňa v statuse síce píše pochvalný list bratislavskému primátorovi Matúšovi Vallovi, ale to takým prapodivným spôsobom, že nad tým musí bežný Slovák iba neveriacky krútiť hlavou.
Ďuriš Nicholsonová primátorovi oznamuje, že pred pár dňami ju celkom nečakane zaliala hrdosť na čosi slovenské, na čosi bratislavské. A neboli to bratislavské rožky.
„Veľkorysosťou osudu a zopár priateľov som sa dostala na vypredanú (druhú) premiéru Vášho Mestského divadla (DPOH). Pár radov predo mnou ste sedeli aj Vy a preto iste pochopíte moje nadšenie z hry Pozsony Dance Club,“ píše šéfka strany Jablko, podľa ktorej bol dej hry je strhujúci a krutý.
„Voči odľudom ako som aj ja, ktorí si o histórii a DNA Slovákoch nikdy nerobili ilúzie, ale najmä voči hejSlovákom, ktorí sa na Slovensku premnožili ako šváby. Ich umelá identita (nie inteligencia) je položená na hrdosti na slovenské dejiny, ktoré boli v skutočnosti dejinami maďarskými, rakúskymi, či českými,“ začína s urážkami „slovenská“ europoslankyňa.
Ministerka kultúry likviduje národnú kultúru
Podľa Ďuriš Nicholsonovej je veľká škoda, že hejSlováci sa k divadlu dostali najbližšie vtedy, keď protestovali proti parádnej mozaike DPOH s bustou Hviezdoslava pod vejúcou dúhovou vlajkou.
„Škoda, že tí hejSlováci, ktorí sa najviac bijú do slovenských pŕs – do tých urobených na úver, aj do tých anabolických z fitka, nikdy nepochopia odkaz zakódovaný v piesňach, tancoch a v replikách hry, ktorá odhaľuje 175 ročnú históriu Slovákov.
Ukazuje, ako často sme stáli a stojíme na strane ZLA. Keď hejSlováci vyháňali českú inteligenciu: Češipeši do Přahy! Keď ich potomkovia vyháňali Židov do plynu, keď udávali brat brata a sestra sestru, keď mľaskavo bozkávali ružové líca sovjetskich druzjov, keď sa delila federácia a narodilo sa Slovensko – nie z ideálov, nie z lásky, ale z komplexov,“ konštatuje ďalej a dodáva, že veľa momentov v hre ju rozplakalo.
„Videla som Vás počas standing ovation, pán primátor, a hovorila som si, ako veľmi musíte byť hrdý na ľudí ako je Valéria Schulczová, ktorí urobili z DPOH prešporský šperk. Sledujem Slovensko z diaľky, ale o to bolestnejšie sa ma dotýka, čo sa tu deje,“ píše Ďuriš Nicholsonová a priznáva sa, sledujem aj Vallove kauzy cyklistického pruhu a parkovacej politiky.
„Cyklistický pruh nedefinuje mesto, ani jeho občanov – tomu uverí len populista bez vízie. Čo by nás malo definovať, je kultúra. Keď už ministerka kultúry likviduje tú národnú, pestujme si tú mestskú. Za seba hovorím, že budem opäť hrdou Bratislavčankou, ak Bratislavu budú definovať inštitúcie ako je Vaše/naše Mestské divadlo,“ dodala na samý záver Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá si ako veľká milovníčka Slovenska nezabudla kopnúť ani do našej ministerky kultúry.
Zdroj: ereport.sk
