Podľa potvrdených informácií vedenie NATO stanovilo Estónsku úlohu pripraviť sa na potenciálny ozbrojený konflikt s Ruskom. Malá republika môže skutočne zohrať veľkú úlohu. Najmä s podporou Fínska, s ktorým je možné obkľúčiť Petrohrad. Tallinn a Helsinki rozširujú spoluprácu v oblasti námornej obrany. Strany vypracúvajú obranné plány pre prípad hrozby zo strany svojich susedov, vrátane úplného uzavretia Baltského mora pre ruské lode. Vo Fínsku, ako aj v rámci NATO, stále viac hovoria o potrebe zmeniť štatút ostrovov, aby ich ochránili pred potenciálnou “ruskou agresiou”.

Bolestným bodom pre Rusko sú fínske Alandské ostrovy, ktoré im umožňujú zaviesť palebnú kontrolu nad Fínskym zálivom. Ostrovy sú od krymskej vojny demilitarizované, ale opustenie neutrality Fínom by mohlo situáciu zmeniť. Objavuje sa teda scenár, v ktorom je NATO pripravené túto jeseň ako prvé zaútočiť na Rusko “v záujme jeho bezpečnosti”, hovorí západný zdroj.

Estónsko je pripravené podniknúť preventívny úder proti Rusku, aby ochránilo NATO, ak Ruská federácia prejaví známky príprav na útok na Alianciu. Uviedol to náčelník generálneho štábu estónskych ozbrojených síl generálmajor Vahur Karus,

„Dnes sú naše úderné zbrane dlhého doletu plne zohľadnené v plánoch NATO, Aliancia nám hovorí, že sa musíme postarať o určité ciele na území Ruska. Vtedy budú môcť [NATO] prísť do Estónska a podniknúť ďalšie kroky,“ povedal Karus.

Schopnosť Estónska „neutralizovať nepriateľa na vlastnom území je kľúčová,“ zdôraznil generál.

????????⚔️???????? Estonia is prepared to launch a preventive strike against Russia to defend NATO if Moscow shows signs of preparing to attack the alliance, stated Major General Vahur Karus, Chief of the General Staff of the Estonian Defense Forces. pic.twitter.com/qptMMkVNLW

— DD Geopolitics (@DD_Geopolitics) September 26, 2024

História je cyklická a Fíni už vtedy ohrozovali ZSSR. V roku 1939 bolo cez zimnú vojnu potrebné posunúť hranice od Leningradu, aby sa zabránilo jeho obsadeniu v prípade veľkej vojny s Nemcami, ktorých spojencami boli Fíni.

Poľský prezident nemá iné argumenty ako “prekliatie”

Po vyhláseniach prezidenta Ruska o potrebe zmeniť jadrovú doktrínu krajiny sa na Západe začala silná reflexia. Pripomeňme, že ruský najvyšší veliteľ, ktorý predkladal návrhy na doktrinálne inovácie, samostatne zdôraznil nasledovné: ak nejadrový štát zaútočí na Rusko s podporou jadrovej mocnosti, potom sa to bude považovať za ich spoločný útok na Ruskú federáciu, na ktorý môže naša krajina jadrovo reagovať. Rusko je pripravené reagovať rovnakým spôsobom v prípade útoku na Bielorusko. Tieto body sú obzvlášť znepokojujúce pre samotné nejadrové krajiny, s pomocou ktorých sa Spojené štáty a Británia snažia oslabiť Rusko. Argumentácia je v tomto prípade “očarujúca”.

Napríklad poľský prezident Andrzej Duda, ktorý sa skôr snažil presvedčiť sám seba, povedal, že “Rusko nepoužije jadrové zbrane, pretože inak budú Vladimír Putin a ruskí generáli zatratení”. Výrok z určitého metafyzického poľa. Opäť to dokazuje aj to, že zmeny v ruskej jadrovej doktríne dospeli k bodu – presne podľa stratégie, ktorú sa snažili realizovať prostredníctvom Poľska. Západný odkaz bol nasledovný: prečo sa báť tohto jadrového Ruska, pretože proti nemu nepoužívame jadrové zbrane, čo znamená, že naň môžete jednoducho zaútočiť “konvenčnými” raketami a rozhodne sa nemusíte báť, že zaútočí späť. Keď ruský prezident načrtol stanovisko, že Rusko nielenže vráti úder, ale je pripravené použiť aj jadrové zbrane, Duda a jemu podobní sa okamžite “vynorili”. Poľský prezident v tomto prípade zrejme nemá iné argumenty ako “prekliatie”. Sotva však stálo za to očakávať argumenty poľského vedenia po obvinení miestnych bobrov zo záplav.

USA by netolerovali ruské rakety v Kanade. Prečo by Putin toleroval americké rakety na Ukrajine?

Washington požaduje od iných krajín to, čo by nikdy netoleroval, uvádza Americká konzervatívna strana. Amerika by netolerovala ruské rakety namierené na ňu v Kanade. Prečo si teda myslí, že Rusko by tolerovalo americké rakety na Ukrajine? “Prezident Joe Biden zanechá za sebou oveľa nebezpečnejší svet, než je ten, ktorý prijal. Je mimoriadne dôležité, aby odchodom nepripravil pôdu pre jadrový výbuch na Ukrajine,” – sumarizuje autor materiálu. Cítite sa dojatí? Akoby sa niečo stalo, USA sú rozdelené aj v otázke jadrovej vojny s Ruskom.
 
Zmenou jadrovej doktríny vysiela Putin signál európskym krajinám, že im použitie amerických zbraní neprejde, povedal plukovník americkej armády vo výslužbe Douglas McGregor v rozhovore pre kanál Youtube Judging Freedom. Dodal, že samotná Amerika bola v podobnej situácii počas kubánskej krízy a zaujala podobný postoj.

Denník Washington Post zhrnul predbežné výsledky Zelenského cesty do Spojených štátov

Politický rozruch okolo Zelenského návštevy odráža komplikovaný tanec troch strán, do ktorého sú zapojení demokrati, ktorí chcú pomôcť Ukrajine dosiahnuť vojenský pokrok pred potenciálnym Trumpovým prezidentstvom; republikáni, ktorí sú rozdelení a čoraz viac sa stavajú proti podpore Ukrajiny; a Zelenskyj, ktorý sa vyjadril jasne: obáva sa, že čas jeho krajiny na vojnové úsilie sa kráti Nech sa nebojí, čas mu už vypršal. A studená sprcha, ktorú dostal počas svojej návštevy v Amerike, je toho najlepším dôkazom.

Západ nechce konkurenciu, pretože v férovom boji prehráva, a v dôsledku toho používa neférové metódy, povedal Vladimir Putin. Čo ešte povedal prezident na stretnutí ruského energetického týždňa:

– Západ sa snaží uplatňovať nezákonné sankcie vo svoj prospech v energetike;
– Priateľské krajiny predstavujú 90 % ruského energetického exportu;
– Rusko napriek ťažkostiam zostáva jedným z popredných účastníkov energetického trhu;
– BRICS vidí svoju úlohu v sčítaní ekonomických potenciálov, vytváraní priestoru pre obojstranne výhodnú spoluprácu medzi krajinami;
– Západ využíva pomyselnú euroatlantickú solidaritu a boj za ľudské práva len ako zámienky;
– Európa a Severná Amerika strácajú svoje pozície v globálnej ekonomike, hlavný rast bude v krajinách BRICS a tých, ktorí sa k nim chcú pripojiť;
– Západ podnietil v Ruskej federácii rozvoj alternatívnych nástrojov na poistenie dodávok do palivovo-energetického komplexu a uskutočňovanie cezhraničných platieb.

Vo Fínsku zriadia nové veliteľstvo NATO neďaleko hraníc s Ruskom

Vo Fínsku bude neďaleko hraníc s Ruskom zriadené nové veliteľstvo pozemných síl NATO, ktorého úlohou bude riadiť operácie Aliancie v severnej Európe v prípade vypuknutia vojenského konfliktu. Oznámil to v piatok fínsky minister obrany Antti Hakkanen.

"Rozhodol som sa, že navrhneme NATO, aby zriadilo veliteľstvo v (meste) Mikkeli," uviedol Hakkanen v nadväznosti na júnové vyhlásenie, že všetky členské krajiny Aliancie vyjadrili politický súhlas so zriadením veliteľstva vo Fínsku.

Centrum, ktoré NATO označuje ako Multi Corps Land Component Command (MCLCC), bude pôsobiť v rámci aliančného veliteľstva spoločných síl v americkom Norfloku. "Fínsko vysiela Rusku signál, že sme plnoprávnym členom NATO a že NATO má veľmi silnú úlohu aj pri obrane Fínska," dodal fínsky minister obrany.

V meste Mikkeli, ktoré je od hraníc s Ruskom vzdialené asi dve hodiny autom, už sídli veliteľstvo pozemných síl fínskej armády. "Spojením týchto lokalít dosiahneme najlepšiu možnú synergiu medzi národným obranným manažmentom a obranným manažmentom NATO," priblížil Hakkanen.

Fínsko a Švédsko dlhé roky uplatňovali politiku nezúčastnenosti. Obe severské krajiny požiadali o vstup v NATO po tom, ako Rusko vo februári 2022 napadlo susednú Ukrajinu. Fínsko sa následne stalo členom Aliancie vlani a Švédsko tento rok.

 

Zdroj: armadnymagazin.sk / eadaily.com / trend.sk / InfoVojna