Elon Musk, známy svojimi vizionárskymi názormi na autonómne technológie, nedávno namieril kritiku na jednu z najvýznamnejších zložiek amerického obranného priemyslu – flotilu stíhačiek F-35. Zosmiešňoval ich nákladnosť a otáznu efektivitu, čím rozprúdil diskusiu, ktorá v obranných kruhoch rezonuje už roky.

Na sociálnej sieti X napísal: „Niektoré americké zbraňové systémy sú dobré, aj keď predražené, ale prosím, v mene všetkého svätého, zastavme najhorší pomer ceny a výkonu v histórii, ktorým je program F-35!“

Some US weapons systems are good, albeit overpriced, but please, in the name of all that is holy, let us stop the worst military value for money in history that is the F-35 program!

— Elon Musk (@elonmusk) November 25, 2024

Kritikou došiel až k možným fatálnym následkom použitia F-35. Napísal, že dizajn F-35 bol chybný už na úrovni požiadaviek, pretože mal spĺňať príliš veľa funkcií pre príliš veľa rôznych používateľov. To z neho spravilo drahého a komplexného odborníka na všetky odbory, ale zároveň majstra v žiadnom.

Podľa Muska sú pilotované stíhačky v ére dronov zastarané. „Len zbytočne zabijú mnohých pilotov“.

The F-35 design was broken at the requirements level, because it was required to be too many things to too many people.

This made it an expensive & complex jack of all trades, master of none. Success was never in the set of possible outcomes.

And manned fighter jets are… https://t.co/t6EYLWNegI

— Elon Musk (@elonmusk) November 25, 2024

Hejt zo strany Elona Muska, keď vývojárov F-35 nazval „idiotmi“ a tvrdil, že nimi vyrobené lietadlá sa stali zastaranými, viedla k výraznému poklesu akcií spoločnosti Lockheed Martin.

Po jeho výrokoch zdieľaných na sociálnych sieťach klesli akcie spoločnosti v nasledujúci deň o štyri percentá, čo malo za následok stratu trhovej hodnoty spoločnosti vo výške takmer päť miliárd dolárov.

Otázkou je, či armády naďalej potrebujú drahé pilotované stíhačky, keď bezpilotné lietadlá a umelá inteligencia preukazujú čoraz väčšiu účinnosť vo vojenských operáciách, napríklad na Ukrajine. S obmedzenými rozpočtami a rastúcim tlakom na efektivitu sa začína intenzívne uvažovať o tom, či by budúcnosťou vojenského letectva nemohli byť lacnejšie a autonómne systémy.

Lorenz Meier, výkonný riaditeľ spoločnosti Auterion, prirovnal situáciu k technologickému vývoju v IT sektore: „Rovnako ako mainframe počítače nahradili osobné počítače a smartfóny, môžu byť pilotované stíhačky nahradené bezpilotnými systémami, ktoré sú lacnejšie a opotrebovateľné“.

Spoločnosť Auterion, ktorá vyvíja softvér pre koordináciu autonómnych dronov, nevolá po okamžitom vyradení pilotovaných lietadiel, ale zdôrazňuje potrebu strategického prehodnotenia ich budúcej úlohy v obranných silách.

Americké vzdušné sily nedávno odložili rozhodnutie o víťazovi programu NGAD (Next Generation Air Dominance), ktorý má definovať novú generáciu bojových lietadiel. Rozhodnutie sa posúva až na obdobie budúcej americkej administratívy. Lockheed Martin, výrobca F-35, oznámil pripravenosť spolupracovať s budúcou vládou.

Podobné dilemy riešia aj ďalšie veľké programy ako britsko-taliansko-japonský Global Combat Air Programme (GCAP) a francúzsko-nemecko-španielsky Future Combat Air System (FCAS). Obe iniciatívy boli navrhnuté pred konfliktom na Ukrajine, ktorý zásadne urýchlil vývoj bezpilotných systémov.

V programe GCAP sa počíta s kombináciou pilotovaných a bezpilotných lietadiel, pričom prvé stíhačky by mali byť nasadené už v roku 2035. Odborníci predpokladajú, že centrálne lietadlo bude pilotované. FCAS, ktorý má byť uvedený do prevádzky okolo roku 2040, však môže mať väčší priestor na implementáciu pokročilej autonómnej technológie.

Michael Schoellhorn, výkonný riaditeľ Airbus Defence & Space, nedávno zdôraznil, že geopolitické napätie a hrozba zo strany Ruska nútia urýchliť vývoj autonómnych systémov. „Niektoré schopnosti, najmä v oblasti dronov, musíme mať pripravené už začiatkom 30. rokov,“ uviedol pre Financial Times.

Úplné vyradenie pilotovaných stíhačiek by malo vážne dôsledky pre armády aj priemysel. Výrobcovia by stratili významný zdroj príjmov zo servisu a údržby lietadiel. Navyše, stíhacie programy udržiavajú vysokokvalifikované priemyselné zázemie, ktoré má strategický význam pre mnohé krajiny.

Z operačného hľadiska sú pilotované stíhačky stále schopnejšie ako súčasné drony, ktoré majú limitovaný dolet, nižšiu schopnosť prežitia a sú zraniteľné voči elektronickému boju. Ako zdôraznil Byron Callan z Capital Alpha Partners, ak by boli drony univerzálnym riešením, krajiny ako Čína by neinvestovali do výroby moderných pilotovaných lietadiel, ako je J-20, alebo tankov a vojenských lodí.

Mark Gunzinger, riaditeľ Mitchellovho inštitútu pre letecké a kozmické štúdie, upozorňuje, že budúca vojenská stratégia by mala spočívať v rovnováhe systémov s posádkou a bez posádky. Pilotované stíhačky podľa neho ponúkajú nenahraditeľné schopnosti v oblasti riadenia bojiska, prenikania senzorov a elektronického boja.

„Umelá inteligencia bude dôležitým nástrojom, ale nenahradí to, čo do boja prinášajú ľudia,“ dodal. Kombinácia pilotovaných a bezpilotných systémov podľa odborníkov umožní armádam získať rozhodujúcu výhodu na bojisku v nasledujúcich desaťročiach.

Zdroj: trend.sk