Dnešný prvý jesenný deň bol svedkom aj prvého otvoreného konfliktu medzi SNS a Hlasom. Presnejšie: medzi Andrejom Dankom a Hlasom. To, že vrcholovým politikom druhej najsilnejšej koaličnej strany (konkrétne Matúšovi Šutajovi Eštokovi, Zuzane Dolinkovej, Richardovi Rašimu a Erikovi Tomášovi) došla trpezlivosť, nie je vôbec prekvapujúce.
Prekvapujúce je skôr to, prečo si tak dlho nechali skákať po hlave a prečo sa nechali ponižovať od najmenšieho partnera, ktorý by sa už podľa dlhodobých preferencií ocitol mimo parlamentu. Hlas-SD je zraniteľný o to viac, že doteraz nenašiel svoju vlastnú agendu a hodnotový smer, ktorý by ho nielen odlišoval od jeho hlavného konkurenta, ale predovšetkým by potvrdzoval opodstatnenosť jeho prežitia a existencie na politickej scéne.
Ešte nepochopiteľnejšia je úloha premiéra v tomto konflikte, ktorý sa pri vyčínaní Dankových nominantov a jeho čoraz nenásytnejších požiadavkách stavia vždy na stranu predsedu SNS. V kuloároch sa to vysvetľuje tým, že exkotlebovci sa vyhrážajú, že ak budú odvolaní z funkcií, odídu z koalície. To je však smiešne. Kam by odišli? Ešte keď som bol poradcom premiéra, snažil som sa vysvetliť, že je to iba trápne vydieranie, že títo ľudia nemajú kam odísť, nikto by ich nezobral, ich odchod z koalície by znamenal ich koniec v politike. Zato práve útoky na Dolinkovú a Druckera sa môžu skončiť tým, že títo ľudia odídu nielen z vlády, ale aj z koalície a o ich dva poslanecké mandáty s radosťou prejaví záujem Progresívne Slovensko. Napokon, boli to práve Zuzana Dolinková a Tomáš Drucker, ktorí po voľbách hlasovali v predsedníctve Hlasu-SD za vytvorenie koalície s PS, ale boli prehlasovaní.
Prečo Robert Fico podstupuje toto riziko? Je smiešne, ak niekto obviňuje z destabilizácie koalície Chmelára, ale nevidí, že skutočnou mínou vo vnútri vládneho zoskupenia je nevyspytateľný a neuspokojiteľný Andrej Danko. Ten neustále útočí na koaličných partnerov a vyhľadáva ich najslabšie miesta na získavanie politických bodov (čo je obzvlášť podlé), pričom je však sám precitlivený na akúkoľvek kritiku. Namiesto toho, aby sa Smer opieral o Hlas a vytvorili aspoň formálne sociálnodemokratické jadro vlády, opiera sa o marginálnu SNS, presnejšie o bývalých poslancov ĽSNS. A práve tí určujú charakter a program vlády, ktorý nie je ani v náznakoch sociálnodemokratický, ale nacionalistický. Takáto rezignácia na skutočnú moc nedáva zmysel.
Aby čitateľ neupadol do omylu. Vôbec sa nezastávam ministerky zdravotníctva Dolinkovej. Skôr ma desí, že práve táto vláda súhlasila so zmenou nemocníc na akciové spoločnosti, ktorá povedie k ich skrytej privatizácii. Pripomeňme si v tejto chvíli zistenia Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý robí pod vedením Ľubomíra Andrassyho perfektnú profesionálnu prácu. V nepovšimnutej správe z apríla tohto roka sa píše, že odkedy záujmové skupiny pochopili, že segment zdravotníctva je veľmi lukratívny, dokázali si postrážiť aj politických reprezentantov, ktorí v mene verejného záujmu obhajujú záujmy súkromných skupín. Po viacerých kontrolách NKÚ dospel k záveru, že štát rezignoval na kľúčovú verejnú zdravotnícku politiku a pravidlá tejto politiky diktuje niekto iný ako štát. V správe sa nepíše, kto konkrétne to je, ale odpoveď na túto otázku je hádam všetkým jasná: finančná skupina Penta.
Hoci som už na tento dokument upozorňoval, šokovalo ma to mediálne mlčanie okolo neho, hoci ide podľa mňa o jednu z najdôležitejších správ tohto roka. Táto situácia dokazuje, že Penta neovládla časť médií iba s cieľom poistiť si ich ako "jadrové kufríky", ale aj s cieľom určovať, o čom sa bude na Slovensku písať a hovoriť. Preto je dôležité všimnúť si, kto vo vládnej koalícii obhajoval prechod nemocníc na akciové spoločnosti: okrem ministerky Dolinkovej je to aj minister Taraba. A naopak, kto bol kategoricky proti: je to zdravotnícky expert Smeru-SD, prednosta II. Urologickej kliniky Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici a poslanec NR SR Vladimír Baláž. Otázkou teda je, prečo práve Robert Fico, kedysi hlavný oponent Zajacovej zdravotníckej reformy ("Nikto nemá záujem robiť z nemocníc akciové spoločnosti. Akonáhle to urobíte, pripravujete ich na privatizáciu, a to my principiálne odmietame," vyhlásil ešte v roku 2016), prečo práve on ustupuje svojim koaličným partnerom v takejto zásadnej veci a nepodrží svojho experta. A dodajme k tomu varovanie predsedu Lekárskeho odborového združenia Petra Visolajského, ktorý na tlačovej konferencii v piatok povedal: "Nezostali sme na Slovensku preto, aby sme plnili vrecká finančným skupinám, ani preto, aby sme robili v obchodných spoločnostiach..."
Opakujem, že nerozumiem takémuto správaniu premiéra. Poviem len to, že keby som chcel vyvolať predčasné voľby, nesprával by som sa inak. V tejto krajine je nepekným zvykom prehadzovať si zodpovednosť. Pred svojou poslednou tlačovou konferenciou 11. marca 2020 pošepol vtedajší premiér Pellegrini vtedajšej ministerke vnútra Sakovej v súvislosti s opatreniami proti koronavírusu, že to bude drahé. Denisa Saková cynicky odvrkla: "No a čo. Veď oni na to budú hľadať peniaze." Niečo podobné povedal Igor Matovič o sekere, ktorú nám tu všetkým zanechal. Chcem veriť, že Robert Fico je stále bojovník a nevyvlečie sa z čisto mocenského kalkulu zo zodpovednosti. Inak tento štát nikdy nepostavíme na nohy.
Zdroj: Facebook Eduard Chmelár / InfoVojna
