Svet stojí na prahu obrovskej katastrofy s nezvratnými následkami
Už nie je dôvod dávať si servítku pred ústa: svet sa nachádza na pokraji smrteľného nebezpečenstva a vedú ho nezodpovední šialenci bez akýchkoľvek znalostí medzinárodného prostredia, ktorí si ani neuvedomujú, do čoho nás ženú. Diskutujeme o úplných hlúpostiach, ktoré patria do oblasti politického folklóru, a nie sme schopní porozumieť podstate toho, čo sa okolo nás odohráva. Naozaj nikoho neznepokojuje, koľko konfliktov odrazu vypuklo takmer súbežne? Ukrajina, Rusko, Izrael, Palestína, Libanon, Irán, Taiwan, Čína, Jemen, Saudská Arábia, Sudán, Arménsko, Azerbajdžan... Ten enormný nárast konfliktov má svoju jasnú príčinu: nachádzame sa uprostred rozpadu medzinárodného poriadku. Presnejšie: svetový poriadok sa už rozpadol, Spojené štáty stratili svoju vedúcu úlohu vo svete, sú čoraz slabšie a v úlohe globálnej autority ich nikto nenahradil.
Varoval som pred tým už vo svojej knihe Rozprava o zjednotení ľudstva z roku 2001, varoval som pred tým vo svojich početných mediálnych vystúpeniach uplynulé dve desaťročia a ten okamih je tu. Jednoznačným vinníkom tejto situácie sú USA, ktoré početnými porušeniami Charty OSN a nelegálnymi vojenskými agresiami (bombardovanie Juhoslávie, invázia do Iraku atď.) spochybnili medzinárodné právo do takej miery, že prestalo byť záväzné aj pre ďalších významných hráčov na svetovej scéne. A toto, čo zažívame, sú dôsledky. Napriek tomu sú rozhodnutia vo Washingtone stále dôležité, vlastne sa nepamätám, kedy boli prezidentské voľby v USA také kľúčové ako tie, ktoré sa uskutočnia o dva týždne. Na ich výsledky čakajú v podstate všetci svetoví lídri a akonáhle bude všetkým jasné, čo sa tu vlastne deje, spustí sa lavína dôležitých rozhodnutí aj z ich strany.
Je tu však jedna vec, ktorá sa tak ľahko nezmení bez ohľadu na to, kto prevezme opraty v Bielom dome, a to je znepokojujúco narastajúca neúcta k ľudskému životu, ktorú pozorujeme vo všetkých prebiehajúcich vojnách. Ešte pred niekoľkými rokmi sa lídri jednotlivých krajín navzájom utešovali, že žijeme v jednom z najmierumilovnejších období dejín ľudstva. Už dávno to nie je pravda a vlastne ani nikdy nebola, to len vrcholoví politici neboli dosť prezieraví, aby dokázali nazrieť pod povrch udalostí, pod ktorým to vrelo. Dnes dochádza k priam kolosálnemu prehliadaniu civilných obetí, ktoré by mali byť vo fungujúcom medzinárodnom spoločenstve mobilizačným faktorom. Ale nie sú.
Významný kanadský lekár židovského pôvodu (jeho starí rodičia, ktorí pochádzali z Košíc, zahynuli v Osvienčime) Gábor Maté v jednom z rozhovorov opísal, ako po návšteve Gazy plakal dva týždne každý deň. „Je to akoby ste pozerali Osvienčim na Tiktoku,“ povedal. „Vidieť ľudí horieť zaživa (po izraelských náletoch na palestínske utečenecké stany – pozn. E. Ch.) je viac ako strašné, je to mimo chápania.“ Maté prirovnal Gazu k varšavskému getu počas nacistickej okupácie a dodal k tomu: „Na rozdiel od Izraela Palestínčania nemajú helikoptéry Apache, riadené drony, prúdové stíhačky s bombami a laserom navádzané delostrelectvo.“
Nie je to ojedinelý prípad, keď židovské osobnosti so svedomím prirovnávajú vyčíňanie izraelskej armády k nacistickým zverstvám. IDF pred niekoľkými dňami bez milosti zrovnala so zemou aj starobylú libanonskú dedinu Mhaibib, pričom vyhodila do vzduchu svätyňu proroka Benjamina, syna Jakuba. Zvláštny koordinátor OSN pre blízkovýchodný mierový proces Tom Wennesland zasa nazval to, čo sa odohráva v Gaze, „stupňujúcou sa nočnou morou“. Zároveň upozornil, že „v Gaze už niet miesta, ktoré by bolo pre civilistov bezpečné“. Ako sa na toto môže svet mlčky prizerať? Ako môžu byť naši politici „zdržanliví“ pri takomto beštiálnom vyvražďovaní palestínskeho obyvateľstva a ešte aj obchodovať so zbraňami s krvavým Netanjahuovým režimom? Čo je to za pokrytectvo, keď našej pozornosti neujde každá obeť (aj vedľajšia) ruských náletov na ukrajinské objekty, a zároveň prehliadame, že v Gaze každú noc (každý jeden deň!) zavraždia izraelské útoky 100 – 120 ľudí?
Namiesto toho, aby svetové spoločenstvo uvrhlo zločinný Netanjahuov režim do medzinárodnej izolácie, ešte sa necháva aj ponižujúco vydierať. Izrael zverejnil podmienku, za akých okolností je ochotný pristúpiť k prímeriu, po ktorom už volá celý civilizovaný svet: požaduje trvalé právo operovať v libanonskom vzdušnom i pozemnom priestore. Nikto voči tejto neskutočnej arogancii nenamietal, že je to nielen flagrantné porušenie suverenity štátu, ale aj porušenie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1701, ktorá bola jednomyseľne schválená 11. augusta 2006. Táto rezolúcia nariadila stiahnutie izraelských vojsk z južného Libanonu a vytvorenie nárazníkového pásma, ktoré bude kontrolovať výlučne libanonská armáda a mierové jednotky OSN. Práve táto rezolúcia ukončila vojnu medzi Izraelom a Hizballáhom v roku 2006. Túto rezolúciu schválila izraelská vláda 13. augusta 2006 pomerom 24 za, 1 sa zdržal a zaviazala sa k jej plneniu. Obe strany však rezolúciu sporadicky porušovali. Izrael sa nikdy nestiahol z libanonských dedín Ghajar a Kfarchouba, a z fariem Shebaa (pás zeme na libanonsko-sýrskej hranici okupovaný židovským štátom).
Svetu však uniká skutočný zámer Izraela v tejto vojne. Tým nie je zabíjanie bojovníkov Hamásu a Hizballáhu – to sú, cynicky povedané, iba vedľajšie škody. Izrael sa chce v prvom rade zbaviť Palestínčanov „od rieky k moru“ a vytvoriť nárazníkovú zónu v južnom Libanone pre izraelských osadníkov. Za týmto účelom prebieha na severe Gazy systematické vyvražďovanie palestínskeho obyvateľstva. Cieľom tzv. Generálneho plánu, ktorý požaduje evakuáciu všetkých civilistov severne od koridoru Netzarim, je „vyčistiť“ sever od palestínskeho živlu. Tí, ktorí ostanú, budú nemilosrdne vyhladení, či už priamo vojensky alebo blokádou (hlad, smäd, nedostatok energií). A svet stále mlčí. Ozval sa len inak konformný francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý vyzval na okamžité zastavenie dodávok zbraní pre Izrael. Ale jeho zúfalý hlas zanikol v mori ľahostajnosti.
Niekto by mohol povedať, že svetové mocnosti sú zamestnané riešením konfliktu na Ukrajine. Ale ani tam nepredkladajú rozumné riešenia. Rozum mi neberie, prečo sme už dávno neposlali Zelenského aj s jeho šialenými návrhmi s prepáčením do čerta. Prečo sa stále tvárime, že jeho choré nápady sú „zaujímavé“, keď všetci vedia, že je to totálna hlúposť. Odhliadnuc od toho, že od rovnako nereálneho „mierového plánu“ prešiel akosi nekoordinovane k „víťaznému (teda vojnovému) plánu“, to, čo predložil, nie je nijaký plán (lebo plán má vždy konkrétne riešenia), ale zbožné želania, ktoré sa zrodili v čejsi prefetovanej hlave. Úplne rozumiem maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi, ktorý po prečítaní Zelenského blúznení otvorene povedal, že je zdesený. Okamžité prijatie do NATO? Nech mu študent druhého semestra medzinárodného práva vysvetlí, že Severoatlantická aliancia nemôže prijímať za členov štáty, ktoré majú nevysporiadané hraničné spory so susedmi. Nahradenie amerických vojakov v Európe ukrajinskými? Viete si to predstaviť? Pax Ucraina alebo Kyjev ako svetová veľmoc? No a posledná žiadosť kyjevského vládcu ma úplne položila: vraj máme (rozumej vojská NATO) nahradiť ukrajinských vojakov, lebo sú už vyčerpaní. Vážení, toto nie je ani víťazný, ani mierový plán, toto je návrh totálneho psychopata na tretiu svetovú vojnu. Ako to, že mu na tieto nehoráznosti nevie nikto do očí povedať, že je úplne mimo a namiesto toho mu lichotia ako pacientovi a potľapkávajú ho ako v Andersenovej rozprávke o cisárových nových šatách?
Mám vážne obavy, kam smeruje tento vývoj. Nikto vám nepovedal, ako blízko bol nedávno svet k tretej svetovej vojne, keď spolu americký prezident a britský premiér rokovali vo Washingtone o povolení páliť raketami dlhého doletu na ruské územie. Je zjavné, že už na tom boli dohodnutí, keď zdroj z Kremľa (podľa New York Times) odovzdal Bidenovi a Starmerovi odkaz, že ak to urobia, Moskva bude vojensky reagovať. Nemyslím si, že sa tohto plánu vzdali, len ho oddialili, aby získali moment prekvapenia. Ak pozorne sledujete tento vývoj, musí vám behať mráz po chrbte z toho, ako títo ľudia nedokážu predvídavo premýšľať, ako nevedia uvažovať o dôsledkoch a v súvislostiach. A práve týmto panákom sme zverili osud tejto planéty.
Naše médiá už dávno stratili schopnosť analyzovať, robia len rešerše propagandistických blábolov bez toho, že by sa aspoň zamysleli nad tým, či im dávajú zmysel. Napríklad už dlhodobo sa straší tým, že Putin zmenil jadrovú doktrínu a že sa vyhráža nukleárnou vojnou. Rusko síce naozaj znížilo prah pre odpálenie jadrových zbraní, no ešte stále je formálne vyšší ako u Američanov, Britov alebo Francúzov. Od čias Brežneva totiž platí záväzok, že Moskva nepoužije jadrové zbrane ako prvá. NATO sa k niečomu podobnému odmietlo zaviazať. Netreba za tým hľadať ani tak morálne ako strategické dôvody. V osemdesiatych rokoch mal sovietsky blok odstrašujúcu prevahu v konvenčných zbraniach (len o tisícoch česko-slovenských tankov sa hovorilo, že by prevalcovali Európu až po Atlantik), preto si veril, že dokáže udržať rovnováhu síl aj bez taktického jadrového úderu. Ale keď v deväťdesiatych rokoch v dôsledku zrútenia sovietskeho impéria Rusko túto prevahu stratilo, Západ nepovažoval za potrebné sa akokoľvek obmedzovať. Preto USA v roku 1999 odmietli nemecký návrh, aby sa Severoatlantická aliancia zaviazala, že neudrie jadrovými zbraňami ako prvá. Práve naopak, v doktríne prijatej na summite NATO v apríli 1999 vo Washingtone počas nelegálneho bombardovania Juhoslávie si v rozpore s medzinárodným právom vyhradila právo zasiahnuť kdekoľvek, kedykoľvek a akýmikoľvek prostriedkami.
Tí, ktorí podporujú zasielanie rakiet dlhého doletu nevyspytateľnej kyjevskej junte pre jej plánované útoky na ruské územie si neuvedomujú, že tieto údery by nijako neovplyvnili situáciu na ukrajinskom bojisku, ktorá je kľúčová. A rovnako neberú do úvahy, že takéto údery by podľa zmenenej ruskej jadrovej doktríny legitimizovali odvetu nukleárnymi zbraňami. Svet stojí na prahu obrovskej katastrofy s nedozernými a nezvrátiteľnými následkami, preto musí urýchlene prehodnotiť svoj doterajší postup. Globálny konflikt môže prepuknúť v tejto chvíli kdekoľvek – na Ukrajine, na Blízkom východe, v Juhočínskom mori – sú na to vytvorené všetky predpoklady. Som presvedčený, že ľudstvo je dnes múdrejšie ako jeho terajší vodcovia, preto musí bezodkladne a bezpodmienečne požadovať radikálnu zmenu v medzinárodných vzťahoch. Všetky tieto problémy, na ktoré sme si zamiesili, sa už totiž nevyriešia ani prímerím, ani dvojstranným rokovaním, ale jedine vytvorením nového medzinárodného bezpečnostného systému, do ktorého budú zahrnutí a v ktorom budú zohľadnení všetci. Lebo bezpečnosť je buď globálna alebo žiadna.
Zdroj: Facebook Eduard Chmelár / InfoVojna
