Tvrdo presadzovaná zelená politika EÚ sa okrem rekordne vysokej inflácie dotkne peňaženky každého. Zdražie bývanie, energie, kúrenie, doprava, potraviny, teda prakticky všetko.
„Nerobte nič hystericky, ale racionálne“, vyzývajú často europoslanci, ktorí v úsporných riešeniach sami nejdú príkladom. Dopady ich návrhov pociťujú vo svojich peňaženkách najmä bežné domácnosti. Zelená politika však začína dostávať isté trhliny, ktoré si jasne uvedomuje najmä Nemecko či Rakúsko, ktoré dočasne ohlásili návrat k uhoľnej politike.
Európsky parlament pritom tlačí členské štáty a Európsku komisiu (EK) do ešte radikálnejších postupov, z čoho majú obavy mnohí Európania, vrátane Slovákov. Zlacňovanie či návrat k cenám energií pár rokov dozadu je nezmysel, ba priam idealizmus.
„Drahé energie a najmä plyn vôbec nie sú iba dôsledkom vojny na Ukrajine. Skôr sa dá povedať, že vojna bola už len tou poslednou kvapkou, ktorá prišla v najhoršej možnej chvíli,“ uviedla pre denik.cz. ekonómka Markéta Šichtařová.
Ale aj keby vojny nebolo, energie vrátane plynu by v tejto chvíli boli abnormálne drahé. „A z toho plynie jediné: cena energií sa na úrovne, ktoré sme poznali napríklad pred dvoma rokmi, nevrátia ani po vyriešení vojny na Ukrajine. Zelená politika totiž nemá s Ukrajinou veľa spoločného, pritom práve ona sa na vysokých cenách podieľa ohromnou mierou,“ spresnila M. Šichtařová.
„Ceny plynu a elektriny zostanú ešte niekoľko rokov na vysokej úrovni“, spresnil v rozhovore pre Süddeutsche Zeitung šéf nemeckého energetického koncernu RWE Markus Krebber.
Zdražovanie energie, ku ktorému prispieva vojna na Ukrajine, je teraz hlavným motorom rastu inflácie v Nemecku i ďalších krajinách.
„Pravdepodobne to bude trvať tri až päť rokov,“ povedal M. Krebber k terajším problémom okolo dodávok energie. „Určitú dobu totiž potrvá, kým sa vytvoria nové kapacity a kým budú môcť ďalšie štáty dodávať dodatočnú energiu,“ upozornil. Z toho vyplýva, že ľudí budú trápiť nielen vysoké ceny energií, ale aj ich nedostatok.
Drahá a nelogická zelená politika
„Za drahými energiami pritom v rozhodujúcej miere, špeciálne v Európe, stojí uponáhľaná a nelogická zelená energetická politika,“ podotýka pre TREND analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Obavy z prerušenia dodávok ruských energetických nosičov hrajú podľa neho skôr druhé husle, hoci aktuálne prispievajú k vyšším cenám energií.
„Tie však rástli už pred ruskou inváziou na Ukrajinu a rástli by aj bez vojny. Dopyt po energiách vo svete a aj na Západe bude v najbližšej dekáde predbiehať ponuku rádovo o 20 percent a bez investícií do fosílnych zdrojov, ktoré sú v Európe stále viac odmietané, hrozí ďalší rast cien energií,“ podotýka analytik.
Obnoviteľné zdroje v dohľadnej dobe nemôžu v plnej miere nahradiť fosílne palivá. „Ak sa budú napriek tomu bezhlavo presadzovať, hrozí deštrukcia ekonomiky, výrazné zdražovanie a strata jej konkurencieschopnosti. Je potrebné jasne deklarovať, že z krátkodobého a aj strednodobého hľadiska je viac ako problematické obnoviteľnými bezemisnými zdrojmi nahradiť plyn či ropu,“ dodáva S. Pánis.
Brusel vo svojej zelenej politike napriek kríze na energetickom trhu ešte pritvrdzuje. Pred pár dňami európsky parlament schválil návrh, ktorý by mal od roku 2035 zakázať predaj nových osobných áut a ľahkých úžitkových vozidiel so spaľovacími motormi.
Dvojica kľúčových výborov Európskeho parlamentu ešte 14. júna 2022 odmietla dočasné označenie jadra a plynu za ekologicky čisté zdroje energie. Konečné slovo bude mať júlové plénum EP, kde bude pre odmietnutie návrhu potrebná väčšina europoslancov.
Unijná exekutíva tým vyšla v ústrety požiadavkám veľkej skupiny členských krajín vrátane Francúzska, Poľska alebo Česka, ktoré chcú využívať jeden či oba zdroje ako náhradu za uhlie alebo ropu. Slovensko nežiadalo nič.
Najmä zelení a socialisti sa snažia presvedčiť kolegov z ostatných skupín, že podpora plynu a do istej miery aj jadra bude pre životné prostredie škodlivá a neprispeje k splneniu klimatických cieľov únie.
Firmy dusia povolenky, Brusel neustúpi
Problémom najmä pre firemný sektor sú pre zmenu emisné povolenky. Tie vymyslela Európska únia, najväčších znečisťovateľov to vôbec netrápi. Za teplý vzduch vláda vybrala od firiem miliardy eur, ďalšie má v pláne. Kritizoval to už pred dvomi mesiacmi minister hospodárstva Richard Sulík.
R. Sulík navrhol kolegom na mimoriadnom rokovaní Rady ministrov pre energetiku v Bruseli dočasne pozastaviť emisné povolenky. „To je teplý vzduch, skrátka nejaká vymyslená umelá mena, ktorá veľmi predražuje energie,“ dodal minister.
Treba si podľa neho povedať, čo vlastne únia či Slovensko chce. „Nie je možné chcieť všetko naraz. Keby EÚ teraz pozastavila emisné povolenky na päť rokov alebo na tri, výrazne by to vnieslo upokojenie na rozkolísanom cenovom trhu,“ spresnil neskôr minister hospodárstva.
Dnes je jasné, že Brusel v tejto otázke skôr pritvrdí, než by zo svojich zámerov upustil.
Európsky parlament 22. júna odsúhlasil koniec bezplatných emisných kvót. Nová povinnosť platiť za emisie z vykurovania budov by sa mala vzťahovať iba na komerčné budovy a nie na všetky stavby, ako pôvodne navrhovala Európska komisia.
Do roku 2030 by mala podľa poslancov EÚ odbúrať 63 percent emisií, ktoré produkovali sektory pokryté emisným systémom v roku 2005. Súčasťou schváleného textu je aj možnosť, aby Brusel účinnejšie zasahoval do fungovania emisného trhu.
Podľa správy EÚ z roku 2020 patrí k desiatim najväčším znečisťovateľom Čína (29,3 % všetkých emisií), USA (13,7 %), India (6,6 %), Rusko (4,8 %), Japonsko (3,6 %), Nemecko (2,2 %), Južná Kórea a Irán (1,8 %) a Saudská Arábia (1,7 %). EÚ ako celok sa na emisiách podieľa 9,6 percentami, uviedla agentúra ČTK.
Peniaze budú, Slovensko chudobe nepomôže
Aké má teda EK najbližšie ciele? Rýchlejší prechod na obnoviteľné zdroje energie, zvýšenie energetickej účinnosti a úspory či spoločné nákupy plynu od nových dodávateľov.
Počíta s tým, že tento prechod bude do roku 2030 vyžadovať investície vo výške takmer 300 miliárd eur. Časť chce členským krajinám poskytnúť v rámci mimoriadneho fondu obnovy, ďalšiu časť získať napríklad navýšením predaja emisných kvót. Celkom 225 miliárd by mali tvoriť úvery, zvyšok priame dotácie.
Slovenskí politici, ktorí spravujú verejné zdroje a mali by prichádzať s pozitívnymi opatreniami pre najviac ohrozené skupiny. To, čo navrhli, možno chápať ako najslabšiu pomoc v rámci EÚ, iné krajiny sú výrazne popredu.
Vo februári 2022 rozhodla Hegerova vláda o stanovení stropu pre ceny elektriny do roku 2024. Ceny zemného plynu od Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) pre domácnosti podľa ministra hospodárstva R. Sulíka vzrastú od začiatku budúceho roka o 34 až 59 percent.
Nižšiu sumu si priplatia odberatelia, ktorí od augusta do konca roka uzatvoria s SPP štvorročnú zmluvu, a vyšší nárast platí pre domácnosti, ktoré budú mať jednoročný kontrakt.
Na program príde aj návrh koncepcie na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby, ktorý bude na jeseň predložený vláde. Kým však iné krajiny majú túto otázku už dávno vyriešenú, Slovensko má svojich občanov opäť na chvoste priorít.
Nehovoriac o tom, že o pomoci firmám sa na slovenskej pôde nehovorí vôbec.
Aké protiinflačné opatrenia na pomoc s energiami zaviedli rôzne krajiny EÚ?
Česko
Od júna do konca septembra 2022 platí v Česku nižšia spotrebná daň na benzín a naftu. Kabinet tiež dávnejšie schválil aj zrušenie cestnej dane pre autá do dvanástich ton a ukončenie primiešavania biozložky do pohonných hmôt.
Do konca septembra budú Česi pokračovať v kontrole marží u predajcov. Chystajú aj úspornú tarifu na energie. Podľa vládneho návrhu domácnosti o príspevok nebudú musieť žiadať, bude im automaticky odpočítaný od poplatkov alebo záloh na faktúre. Fungovať má od októbra 2022 do konca budúceho roka a vláda naň vyčlení 66 miliárd korún.
Poľsko
Poľská vláda spustila „protiinflačný“ štít už pred pár mesiacmi. Od februára 2022 znížila DPH na plyn z 23 na 8 percent a na elektrinu z 23 na 5 percent. Domácnosti dostali aj finančnú podporu vo forme platieb, ktorá závisela od ich príjmu.
Znížila sa DPH z pohonných hmôt z 23 na 8 percent, čo zlacnilo motorové palivá v prepočte o 15 centov na liter. Pôvodne mali nižšie dane platiť do konca júla, ale napokon poľská vláda rozhodla o ich predĺžení do 31. októbra 2022.
Rakúsko
Rakúska vláda 14. júna 2022 predstavila balík opatrení na pomoc v čase inflácie. Zahŕňajú okrem iného jednorazový príspevok 500 eur pre každú dospelú osobu a 250 eur pre každé dieťa.
Kabinet uviedol, že tieto opatrenia v tomto roku budú stáť zhruba šesť miliárd eur.
Nezamestnaní a dôchodcovia s nízkou penziou dostanú navyše ďalších 300 eur. Rodiny získajú jednorazový príspevok 130 eur na dieťa. Podniky budú mať nárok na kompenzácie za vysoké ceny elektriny.
Maďarsko
Od 15. novembra 2021 platí v Maďarsku horná hranica ceny nafty a benzínu na úrovni 480 forintov (1,26 eura) za liter. Pôvodne platila tri mesiace, vláda však toto opatrenie predĺžila do 15. mája 2022.
Neskôr maďarský premiér Viktor Orbán oznámil ďalšie predĺženie regulácie cien palív, a to zatiaľ do 1. júla. Do rovnakého termínu sa predlžuje aj regulácia cien vybraných potravín.
Nemecko
Ešte v marci 2022 Nemci zaviedli jednorazové daňové zvýhodnenie 300 eur a na tri mesiace znížiť cenu palív. Tiež prispeli na vysoké ceny energií ľuďom s najnižšími príjmami, čo sa podľa ministerstva financií týka asi 2,1 milióna obyvateľov.
Príjemcovia pomoci na bývanie, ktorí žijú sami, dostali jednorazovo 270 eur, dvojčlenné domácnosti 350 eur.
Nemecko od júna znížilo spotrebnú daň na benzín na minimum povolené v EÚ na tri mesiace. Okrem toho vláda zaviedla celoštátny mesačný cestovný lístok vo verejnej doprave v hodnote iba deviatich eur.
Celý článok TU.
Autor: Zuzana Kullová
Zdroj: trend.sk
