Americký prezident Donald Trump v noci na štvrtok podpísal výkonné nariadenie, ktorým prikázal zreformovať diplomatickú službu Spojených štátov. Podľa agentúry AFP, na ktorú sa odvoláva TASR, nariadením prezident obmedzuje akékoľvek prejavy nesúhlasu s jeho zahraničnou politikou.
Trump poveril ministra zahraničných vecí Marca Rubia "reformou diplomatickej služby a správy zahraničných vzťahov s cieľom zabezpečiť spoľahlivé a účinné vykonávanie prezidentovho zahraničnopolitického programu."
Prezident upozornil, že všetci zamestnanci ministerstva zahraničných vecí, ktorí sa podieľajú na tvorbe a výkone zahraničnej politiky USA "túto činnosť robia pod vedením a z poverenia prezidenta."
V nariadení nazvanom "Jeden hlas amerických zahraničných vzťahov" sa píše, že "neschopnosť verne vykonávať prezidentovu politiku je dôvodom na disciplinárne konanie s možnosťou prepustenia."
Trump tiež ministerstvo zahraničných vecí vyzval, aby "zrevidovalo alebo nahradilo smernicu ministerstva" a nariadil podriadeným agentúram, aby "odstránili, upravili alebo nahradili všetky smernice, postupy alebo usmernenia, ktoré nie sú v súlade s politikou prezidenta."
AFP pripomína, že nediplomatický personál ministerstva je tradične nestranný a prácu vykonáva bez ohľadu na svoje vlastné presvedčenie.
O zmenách v rezorte zahraničných vecí Trump informoval aj v stredu. V snahe znížiť výdavky Trumpova administratíva zvažuje zatvorenie viacerých konzulárnych úradov po celom svete. Podľa NBC News by mohli byť zatvorené konzuláty v Kanade, Mexiku, na tichomorských ostrovoch a tiež v Európe.
Združenie amerických diplomatov AFSA vo svojom vyhlásení uviedlo, že príkaz a jeho dopady preskúmava. „Naši členovia realizujú zahraničnopolitické iniciatívy prezidenta bez ohľadu na stranu. Dúfame, že akákoľvek administratíva ocení odbornosť a znalosti zahraničnej služby vrátane jej schopnosti poskytovať poradenstvo v otázkach zahraničnej politiky,“ píše sa vo vyhlásení.
Príkaz prichádza v čase, keď Trump zavádza zmeny, ktoré majú zabezpečiť, aby bola americká zahraničná politika v súlade s jeho heslom „America First“ (Amerika na prvom mieste), poznamenala agentúra Reuters. Nasleduje tiež po otrasoch v americkej agentúre pre medzinárodný rozvoj USAID, ktorá je zásadná pre humanitárnu pomoc v mnohých krajinách sveta.
Trefená hus slúžiaca v diplomatickj službe USA záujmom Deep state zagágala
Bývalý americký veľvyslanec v Moskve Michael McFaul kritizuje prístup novej administratívy prezidenta Donalda Trumpa v súvislosti s urovnaním vojny na Ukrajine. V rozhovore pre nemecký magazín Stern, ktorý zverejnili vo štvrtok, povedal, že Trumpov tím už začal rokovať verejne a robí "veľké ústupky" ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi pred samotnými mierovými rozhovormi.
McFaul zjavne narážal na výroky amerického ministra obrany Petea Hegsetha, ktorý v stredu v Bruseli vyhlásil, že návrat Ukrajiny do hraníc spred roka 2014 je nereálny cieľ, rovnako ako aj jej ambícia vstúpiť do Severoatlantickej aliancie (NATO). Hegseth podľa DPA zároveň povedal, že Spojené štáty nebudú garantovať bezpečnosť Ukrajiny.
"Nepovažujem za múdru stratégiu dať Putinovi všetko, čo chce, ešte pred tým, ako si sadne za rokovací stôl - najmä s Ukrajincami," povedal McFaul, ktorý bol veľvyslancom v Moskve za administratívy prezidenta Baracka Obamu. Je autorom viacerých kníh o Rusku a pôsobí ako profesor politických vied na Stanfordovej univerzite.
Na základe vlastnej skúsenosti hovorí, že Putin je veľmi vytrvalý vyjednávač, ktorý všetko považuje za akýsi obchod. V tom si je podľa McFaula podobný s Trumpom. Je preto mimoriadne prekvapený, prečo vyjednávači šéfa Bieleho domu dali Putinovi ústupky ešte pred začiatkom samotných mierových rokovaní.
"Takto sa nevyjednáva - najmä nie s Rusmi," poznamenal McFaul. To, že USA nepošlú na Ukrajinu svojich vojakov, by malo byť súčasťou dohody a Washington by mal za to niečo dostať, domnieva sa. Takisto však označil za absurdné, že si Trump myslí, že môže vyjednávať s Putinom a až potom informovať ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. "Takto to nebude fungovať," skonštatoval.
Stredajší telefonát Trumpa a Putina, ktorí sa dohodli okamžite začať rokovania o ukončení vojny na Ukrajine, podľa McFaula vyvolal dojem, že lídri môžu rokovať bez účasti Ukrajincov, čo označil za veľmi zlý začiatok. Tvrdí, že je v záujme Západu, aby pri rokovacom stole sedeli nielen Spojené štáty, Rusko a Ukrajina, ale aj európski predstavitelia. "Koniec koncov, Európa má po Ukrajine najviac čo stratiť," dodal.
Na druhej strane si myslí, že Trumpova iniciatíva má aspoň jeden pozitívny aspekt - to, že americký prezident presadzuje rozhovory o urovnaní konfliktu, je lepšie, ako keby sa vôbec neangažoval.
Súd dal zelenú Trumpovmu plánu dať federálnym pracovníkom odstupné, ak rezignujú z funkcie
Federálny sudca zrušil rozhodnutie súdu nižšej inštancie, ktorý pozastavil plán amerického prezidenta Donalda Trumpa ponúkať federálnym zamestnancom vysoké odstupné výmenou za ich výpoveď. Trump preto môže vo svojich plánoch znižovania stavov vo federálnych inštitúciách pokračovať. Informuje o tom TASR podľa agentúry AP.
Trump sa krátko po nástupe do úradu pokúša vyplatením niekoľkomesačného odstupného povzbudiť federálnych zamestnancov k odchodu. Podľa Bieleho domu už desaťtisíce z nich využili ponuku Trumpovej administratívy.
S programom takzvanej odloženej výpovede prišiel Elon Musk, miliardár a podnikateľ, ktorý pôsobí na čele komisie pre efektívnosť vlády (DOGE). Cieľom podľa neho je ušetriť peniaze daňových poplatníkov.
Plán amerického prezidenta však na súde napadli odborové organizácie, podľa ktorých je takéto konanie nezákonné. Federálny súd požiadali, aby Trumpovej iniciatíve zabránil a program pozastavil. Argumentovali okrem iného tým, že vláda príde o ľudí s odbornými znalosťami a voľné pozície budú spolitizované.
Bostonský sudca George O’Toole Jr. však rozhodol, že odbory nemajú právnu spôsobilosť napadnúť program Bieleho domu na súde a zrušil rozhodnutie nižšieho súdu, ktorý Trumpove plány pozastavil.
Podľa AP ide o významné víťazstvo republikánskeho prezidenta, ktorému od nástupu do úradu súdy zablokovali viacero iniciatív.
„(Súdne rozhodnutie) dokazuje, že využitie právnych prostriedkov na dosiahnutie politických cieľov nakoniec nezvíťazí nad vôľou 77 miliónov Američanov, ktorí podporili prezidenta Trumpa a jeho priority,“ uviedla v reakcii hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.
Zdroj: bleskovky.sk / pravda.sk / hnonline.sk / InfoVojna