Akcie na Wall Street zaznamenali prudký rast po tom, ako americký prezident Donald Trump urobil opätovnú zmenu a oznámil pozastavenie platnosti väčšiny dovozných ciel. Odklad sa však nebude týkať Číny, ktorej clá nanovo zvýšil. Informovali o tom agentúry AP a AFP.
Trump oznámil, že vzhľadom na to, že mnohé krajiny neodpovedali odvetnými clami, rozhodol o tom, že platnosť ciel odkladá o 90 dní. Naopak, v prípade Číny budú clá platiť naďalej, pričom ich ešte zvýšil, a to na 125 %.
Hlavný index burzy v New Yorku Dow Jones Industrial Average zareagoval rastom o 6,6 % a širší index S&P 500 vzrástol o 7,8 %. Ešte výraznejší rast zaznamenal technologický index Nasdaq, ktorý sa posunul nahor o 9 %.
Trumpova politika zasiahla americké dlhopisy, ich výnosy rastú
Po akciách zasiahla obchodná politika amerického prezidenta Donalda Trumpa aj americký dlhopisový trh. Americké dlhopisy boli pritom roky považované za základ globálneho finančného systému. Teraz však aj tieto aktíva zasiahol výpredaj, podobne ako v minulých dňoch akcie. Navyše aj dolár, rovnako tradične považovaný za bezpečný prístav, oproti iným menám oslabil. To je ďalší dôkaz, že dôvera v najväčšiu ekonomiku sveta prudko klesla. Informovala o tom agentúra Reuters.
Výnos desaťročných amerických dlhopisov vzrástol tento týždeň o 44 bázických bodov na 4,44 %. Ak sa tento vývoj udrží, bude to znamenať najvýraznejší týždenný rast výnosov amerických dlhopisov od roku 2001.
Rast výnosov viedol k zvýšeniu nákladov na obsluhu dlhu nielen v USA, ale aj v ďalších krajinách. Výnosy japonských 30-ročných dlhopisov vzrástli na najvyššiu úroveň za 21 rokov a výnosy britských 30-ročných dlhopisov dosiahli 27-ročné maximum. Na druhej strane, nemecké desaťročné dlhopisy sú zatiaľ stabilné.
Rast nákladov na obsluhu dlhu tak zvyšuje tlak na centrálne banky a vlády, aby v úsilí ochrániť ekonomiky pred dôsledkami najvyšších amerických ciel za vyše 100 rokov urýchlene konali. Hedžové fondy sa zbavovali najmä dlhopisov s dlhšou lehotou splatnosti. Výnosy 30-ročných dlhopisov vzrástli v stredu o 20 bodov na 4,92 %. Za ostatné tri dni zaznamenali rast o 53 bázických bodov, čo predstavuje najvyšší trojdňový nárast od roku 1982. Výpredaj dlhodobých dlhopisov zároveň zvýšil rozdiel medzi výnosmi dvojročných a desaťročných dlhopisov na najvyššiu úroveň od roku 2022.
Rastúce náklady na obsluhu dlhu sa však postupne pretavia do firemných úverov a hypoték, čo znamená, že problémy na dlhopisovom trhu môžu spôsobiť škody firmám aj domácnostiam. Niektorí analytici sa domnievajú, že americká centrálna banka (Fed) zníži úrokové sadzby výraznejšie, než sa pôvodne čakalo, prípadne prijme ďalšie kroky na upokojenie trhov podobne, ako to urobila počas globálnej finančnej krízy a pandémie COVID-19. „Ak sa trhy budú naďalej správať tak ako za posledných 12 - 24 hodín, predpokladám, že centrálna banka v najbližšej dobe zareaguje,“ povedal Mark Elworthy z Bank of America.
Niektorí analytici sa však obávajú, že situácia sa tak skoro neupokojí. Ako povedal Frederik Ducrozet, šéf makroekonomického výskumu v Pictet Wealth Management, „obavy budú naďalej pretrvávať a nie je si úplne istý, či intervencia zo strany Fedu to vyrieši“.
Akcie v USA po rozhodnutí pozastaviť clá prudko vzrástli, európske akcie uzatvorili prudkým poklesom
Prekvapivý zvrat v colnej politike amerického prezidenta Donalda Trumpa podporil akciový trh v USA, ktorý v stredu (9. 4.) večer smeroval prudko nahor. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Po správe o pozastavení ciel priemyselný index Dow Jones za niekoľko minút vyrovnal hlboké straty z posledných troch obchodných dní a uzavrel so ziskom 7,87 % na úrovni 40.608,45 bodu. Širší index S&P 500 vzrástol o 9,52 % na 5456,90 bodu. Technologický index Nasdaq uzavrel na úrovni 19.145,06 bodu so ziskom 12,02 %.
Trump väčšine krajín pozastavil na 90 dní zvýšené clá, ktoré spôsobili otrasy na akciových trhoch a vyvolali obavy z recesie. Prezident oznámil, že počas tohto obdobia bude platiť znížená všeobecná colná sadzba vo výške 10 %. Pauza sa netýka Číny, ktorej Trump zvýšil clo zo 104 % až na 125 %. V reakcii na Trumpovo rozhodnutie prudko poskočili akcie „veľkej sedmičky“ najvýznamnejších amerických technologických spoločností Amazon, Meta, Nvidia, Alphabet, Microsoft, Apple a Tesla. Výrazné zisky zaznamenali aj akcie amerických leteckých alebo farmaceutických spoločností.
Európske akciové trhy ukončili stredajšie obchodovanie prudkým poklesom. Náladu na trhoch výrazne ovplyvnil vstup vyšších amerických recipročných ciel do platnosti, ktoré prezident USA Donald Trump uplatnil zhruba na 60 krajín, a následné reakcie. Informovala o tom agentúra DPA.
Najnovšie clá vrátane ciel na tovary z Európskej únie vo výške 20 % a zvýšenia ciel na čínske produkty až na 104 % začali platiť v stredu. Čína však okamžite reagovala a oznámila zvýšenie ciel na americké tovary z 34 % na 84 % s platnosťou od 10. apríla. Medzitým Európska únia podporila zavedenie prvých odvetných ciel na americké produkty v hodnote vyše 20 miliárd eur. Trump okrem toho navrhol zavedenie „výrazných“ ciel na farmaceutické produkty s tým, že je potrebné podporiť domáci farmaceutický priemysel.
Paneurópsky index Stoxx 600 klesol na záver obchodovania o 4,31 %. Hlavný index londýnskej burzy FTSE 100 ukončil obchodovanie poklesom o 3,54 %, hlavný index burzy vo Frankfurte DAX poklesom o 4,06 % a kľúčový index burzy v Paríži CAC 40 klesol na záver obchodovania o 4,04 %. O viac než 4 % klesol aj hlavný index švajčiarskej burzy SMI, konkrétne o 4,15 %. Z ďalších akciových trhov zaznamenali výrazný pokles burzy v Rakúsku, Holandsku, Česku, Poľsku, Grécku, Portugalsku, Španielsku, v škandinávskych krajinách, ako aj v Rusku a Turecku.
Prvá odveta EÚ na clá USA má hodnotu vyše 20 miliárd eur
Členské krajiny EÚ prijali v stredu prvé odvetné opatrenia proti tarifám na európsku oceľ a hliník zavedené americkým prezidentom Donaldom Trumpom ešte v marci. Odveta Bruselu vypočítaná na vyše 20 miliárd eur zasiahne sériu amerických produktov, ako sú motocykle, sója a hydina. Presný zoznam by mala čoskoro zverejniť Európska komisia.
Komisia v pondelok (7. 4.) navrhla uplatnenie ciel v rozmedzí od 10 do 25 % na dovoz amerických výrobkov do Európskej únie v reakcii na 25-percentné clá uvalené USA na európsku oceľ a hliník. O schválení návrhu eurokomisie v stredu hlasovali zástupcovia 27-člennej EÚ a súhlasili so zdanením prvého zoznamu amerických produktov v hodnote viac ako 20 miliárd eur.
Hovorkyňa EK Paula Pinhová spresnila, že exekutíva EÚ vo štvrtok pripravuje technický brífing o zavedených proticlách a spresnila, že zverejnenie príslušného právneho aktu potrvá zrejme niekoľko dní.
Podľa tlačovej agentúry AFP zoznam pripravený eurokomisiou zahŕňa poľnohospodárske produkty, ako sú sójové bôby, kukurica cukrová, hydina, ryža a niekoľko druhov ovocia. Uvažuje sa aj o colných tarifách až do výšky 25 % na drevo, motocykle, plastové výrobky, elektronické zariadenia alebo kozmetické výrobky.
Z pôvodného zoznamu protiopatrení v podobe dodatočných ciel vypadol bourbon. Viacero európskych krajín produkujúcich víno, napríklad Taliansko a Francúzsko, žiadalo výnimku pre americký bourbon po tom, čo Washington pohrozil odvetou zavedením 200 % ciel na európske vína a liehoviny.
Podľa AFP cieľom schváleného zoznamu produktov podliehajúcim clám je zacieliť sa na produkty zo štátov v USA kontrolovaných Republikánmi, čiže stranou Donalda Trumpa.
V druhom slede ako odpoveď na minulotýždňové recipročné clá Trumpa EK pripravuje ďalší, rozšírený zoznam amerických výrobkov, na ktoré by sa od 16. mája uplatňovali clá až do výšky 25 %. Komisia by tento zoznam mala predstaviť začiatkom budúceho týždňa. Sú náznaky, že druhá séria proticiel zahŕňa širokú škálu produktov - od medených minerálov a koncentrátov, cez špecifické položky používané v stavebníctve, až po sliepky - nosnice, rôzne druhy hydinového mäsa alebo kávu.
Komisia pri príprave protiopatrení musí brať ohľad aj na to, že spomedzi 27 členských štátov EÚ mnohé majú rozdielne názory na to, aká silná by mala byť reakcia Bruselu na obchodnú politiku Washingtonu.
Saková: EÚ opatreniami primerane reaguje na neodôvodnené kroky USA. Európa nechce obchodnú vojnu s Amerikou
Európa nechce obchodnú vojnu so Spojenými štátmi a nesnaží sa situáciu eskalovať. Cieľom je iba primerane reagovať na neodôvodnené kroky zo strany USA. V reakcii na zavedenie prvých odvetných opatrení Európskej únie (EÚ) voči americkým clám to vyhlásila ministerka hospodárstva SR Denisa Saková (Hlas-SD).
„Pri výbere tovarov, na ktoré uvalíme clo, sme vyberali hlavne také položky, ktoré majú na trhu alternatívu aj mimo USA, a teda dopad európskych ciel na spotrebiteľov v Európe by nemal byť zásadný,“ vysvetlila Saková.
Členské štáty EÚ schválili v stredu balík odvetných opatrení ako reakciu na rozhodnutie Spojených štátov ešte z 12. marca, ktorým USA opätovne zaviedli clá vo výške 25 % na dovoz ocele, hliníka a niektorých súvisiacich výrobkov z EÚ. Európska komisia (EK) preto predložila návrh nariadenia, ktorým sa aktivujú kompenzačné clá na viac ako 1600 položiek, ktorých celkový dovoz do Európy predstavuje takmer 21 miliárd eur. Na zozname sa nachádzajú napríklad produkty domácej spotreby, niektoré technické kovy či vybrané poľnohospodárske komodity.
Podľa dostupných údajov sa nové clá dotknú aj tovaru dovážaného na slovenský trh v hodnote približne 140 miliónov eur, vyčíslilo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR. Ide najmä o produkty ako brusnice, hracie karty, sudy a debnárske výrobky, spätné zrkadlá pre automobily, kosačky, tlačoviny a niektoré domáce spotrebiče. Tieto položky nepredstavujú strategicky významné dovozy, ministerstvo preto neočakáva výrazný vplyv opatrení na slovenské hospodárstvo ani spotrebiteľov.
„Tento balík odvetných ciel ešte nie je reakciou na clá na automobily a plošné clá na všetky produkty z Európy, ktoré sa predávajú v Amerike. O tom, ako definitívne odpovieme na tieto clá, sa ešte len bude rokovať,“ dodala Saková.
Európska únia aktuálnymi opatreniami podľa nej vysiela jasný signál o svojej pripravenosti chrániť záujmy členských štátov, pričom sa zároveň usiluje o deeskaláciu a pokračovanie konštruktívneho dialógu s USA. Cieľom je dosiahnuť udržateľné a spravodlivé riešenie obchodných sporov.
Trump vyzval firmy z celého sveta, aby sa presunuli do USA
Americký prezident Donald Trump v jednom z prvých verejných vyjadrení po nadobudnutí účinnosti nových ciel vyzval spoločnosti z celého sveta, aby presunuli svoje aktivity do Spojených štátov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
„Toto je skvelý čas na to, aby ste presunuli svoje podniky do Spojených štátov amerických, ako to robí spoločnosť Apple a mnohé ďalšie v rekordnom počte,“ uviedol v stredu Trump na sociálnej sieti Truth Social.
V USA platia nulové clá a spoločnosti sa nemusia obávať zdržaní v dôsledku environmentálnych predpisov, dodal. „Nečakajte, urobte to teraz!“, zdôraznil Trump v príspevku napísanom veľkými písmenami.
V stredu vstúpili do platnosti nové osobitné clá voči mnohým krajinám, ktoré obchodujú s USA. V prípade Európskej únie ich Washington stanovil na úrovni 20 %. Spojené štáty tiež s účinnosťou od 5. apríla zaviedli plošné clá vo výške 10 % na dovoz prakticky všetkých tovarov do Spojených štátov. Okrem toho začalo v USA 3. apríla platiť clo vo výške 25 % na dovážané automobily.
Čína začala uplatňovať odvetné clá na dovoz z USA
Čína vo štvrtok oficiálne zaviedla plánované odvetné opatrenia a uložila dodatočné clo vo výške 84 % na dovoz z USA. Tento krok prišiel po tom, ako Washington vystupňoval svoj obchodný tlak a prezident Donald Trump v stredu (9. 4.) oznámil, že Spojené štáty zvýšia clá na čínsky dovoz na 125 %. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Trump zároveň v stredu oznámil, že Spojené štáty väčšine krajín na 90 dní s okamžitou platnosťou znižujú clá na 10 %. Predtým zavedené tzv. recipročné clá, ktoré platili len niekoľko hodín, boli výrazne vyššie a v prípade Európskej únie (EÚ) dosiahli 20 %. Peking na najnovšie opatrenia Washingtonu zatiaľ nereagoval. Čínski predstavitelia odmietli postup USA, obvinili Washington z vydierania a prisľúbili, že v obchodnom spore budú odolávať tlaku. Trump Čínu obvinil, že odmieta rešpektovať globálne trhy.
S rastúcim napätím vo vzťahoch s USA sa Čína obracia na iných partnerov. V utorok (8. 4.) čínsky minister obchodu Wang Wen-tchao telefonoval s európskym komisárom pre obchod Marošom Šefčovičom, aby prediskutovali rôzne otázky vrátane posilnenia hospodárskych väzieb medzi Čínou a EÚ. Podľa vyhlásenia čínskej strany Wang kritizoval colnú stratégiu USA ako škodlivú pre svetový obchod a vyzval na spoluprácu s cieľom zachovať multilaterálny systém založený na pravidlách. Dodal, že Čína a Únia sa dohodli na začatí rozhovorov o prístupe na trh a zlepšení podnikateľského prostredia pre spoločnosti.
Čína zostáva jedným z najdôležitejších obchodných partnerov EÚ. V roku 2024 bola treťou najväčšou vývoznou destináciou bloku a jeho hlavným zdrojom dovozu. EÚ naďalej vykazuje výrazný obchodný deficit s Čínou, ktorý v minulom roku predstavoval približne 300 miliárd eur.
Zdroj: hnonline.sk / trend.sk / bleskovky (1), (2) / openiazoch.sk (1), (2) / koktejl.azet.sk / InfoVojna
