DONALD TRUMP
Bude sa dlho diskutovať o dôvodoch víťazstva Donalda nad Kamalou a o príčinách získania kontroly republikánov nad oboma komorami kongresu. Dovolím si prispieť malou troškou do mlyna.
Po prvé, Donald dokázal zhromaždiť pod značkou MAGA širokú koalíciu Američanov presahujúcu ideologické, náboženské, rasové, sociálne a dokonca aj rodové rozdiely. V histórii USA nemal veľa predchodcov, ktorí dokázali to isté. Jedným bol Abraham Lincoln, druhým Franklin D. Roosevelt a tretím možno Ronald Reagan.
Po druhé, zdá sa, že Republikánska strana sa dokázala čiastočne vymaniť z ideologického chomúta neokonzervativizmu a vrátila sa k (prevažne) zdravému sedliackemu rozumu. Donald nie je spútaný ideologickými dogmami populárnymi vo Washingtone, o to lepšie rozumie duši drobného farmára v Illinois či Missouri.
Po tretie, Donaldov nekonvenčný politický štýl vzkriesil Republikánsku stranu z neokonzervatívnej kómy spôsobenej dynastiou Bushovcov a ich rozsiahleho klanu od Cheneyho, cez Rumsfelda, po Wolfowitza. Neznamená to, že medzi republikánmi už nie sú takí, čo patria k starej garde takzvaných neocons, zjavne sa však dostávajú do menšiny. Uvidíme, koľko členov snemovne reprezentantov a koľko senátorov za Republikánsku stranu bude z tvrdého jadra MAGA a koľko bude mať napríklad v zahraničnej politike bližšie k jastrabom Demokratickej strany.
Po štvrté, Donald si získal priazeň aj umiernených demokratov, pretože mal jasnú predstavu o tom, čo chce a čo nechce. Hovoril jasné nie nekontrolovanej a ilegálnej migrácii. Hovoril, že bude chrániť americké pracovné miesta, aj keby mal zaviesť na niektoré produkty clá dvesto či tristo percent. Hovoril, že bude bojovať proti inflácii a znižovať dane. Hovoril, že posilní financovanie polície a boj proti drogám. A hovoril, že ukončí vojny. Kamala bola vo všetkých kľúčových otázkach nečitateľná a pôsobila nekompetentne.
Po piate, Kamala neuspela preto, lebo Demokratická strana je už roky vnútorne znesvárený a ideologicky totálne nehomogénny spolok amerických liberálov, neokonzervatívcov (nie sú len medzi republikánmi) a extrémnych ľavicových progresívcov. To je niečo také, ako keby na Slovensku pod jednou značkou pôsobili saskári, progresívci, naďovci a kádeháci a zhodli by sa na tom, že lídrom ich kandidátky bude Lexmann alebo Jaurová. No proste guláš.
Na záver je potrebné povedať, že Donald a jeho sľuby o niekoľko mesiacov narazia na realitu a až potom sa uvidí, čo dokáže splniť. Je možné, že už pred inauguráciou absolvuje prvý telefonát s Vladimirom Putinom. Podstatné bude nielen to, čo povie Donald Voloďovi, ale aj to, čo Voloďa odpovie Donaldovi. Aj preto je namieste mierniť očakávania a neminúť príliš veľa peňazí búchaním šampanského, pretože po opici a najmä bublinkách zvykne poriadne bolieť hlava.
Napriek mierne pesimistickému záveru je vhodné dodať, že s Donaldom nepochybne existuje väčšia nádej na rozumný dialóg s Ruskom, ako keby sa v Bielom dome usadila Kamala.
P. S.: O vzťahoch USA s Čínou, krajinami Stredného východu, ale aj s Európou za druhého Donaldovho pontifikátu niekedy nabudúce.
Zdroj: Facebook Ďateľ / InfoVojna
