Peter Kovařík podľa tvrdení riaditeľov zakázal nasadenie pohotovostných policajných útvarov pre potreby Úradu inšpekčnej služby bez jeho výslovného súhlasu, čo potvrdili samotní riaditelia. „Konkrétne Aurel Gonščák, Ivan Piliar, Matej Polaček, Viliam Adamec a Patrik Kupec. Ide o krajských policajných šéfov zo Žiliny, Banskej Bystrice, Nitry, Bratislava a Trnavy. Tiež uviedli, že dňa 20. júla 2021 im policajný prezident zakázal nasadenie pohotovostných policajných útvarov pre potreby Úradu inšpekčnej služby bez jeho výslovného súhlasu,“ píšu v svojom článku Hospodárske noviny.

Výpovede riaditeľov sú v rozpore s tvrdeniami policajného prezidenta Petra Kovaříka. Podľa denníka HN Kovařík na tlačovej besede 11. augusta informoval novinárov, že v žiadnom prípade nezakazuje a zodpovednosť za nasadenie pohotovostných policajných útvarov je v rukách krajských riaditeľov. Tiež informoval o tom, že nevydal žiadny pokyn, aby nezasahovali. Alebo že by mali akýmkoľvek spôsobom brániť v zásahu.

Kovařík informoval, že pokyn na prerušenie akcie vydal z dôvodu, že šéfka tímu Diana Santusová porušila interné predpisy, zákon a tiež vraj oklamala svojich nadriadených. Bolo to z dôvodu, že schválenie zásahu Mobilnej zásahovej jednotky Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance podpísala neoprávnená osoba. A keby postupovala šéfka tímu tak, ako mala, k uvedenej situácii vôbec nemuselo dôjsť.

Krajskí riaditelia, ale aj vedúci predstavitelia hraničnej a cudzineckej polície uvádzajú opak toho, čo tvrdí Kovařík. „Riaditeľ úradu zo Sobraniec Marcel Gliganič napríklad uviedol, že tvrdenia o porušení interných predpisov zo strany vyšetrovateľky Santusovej sú nezmysel. Keďže podľa tohto vyjadrenia interné predpisy porušili všetci, ktorí túto jednotku žiadali o nasadenie v minulosti,” uvádzajú Hospodárske noviny.

Podľa HN mal Gliganič tiež vysloviť názor, že vydať pokyn na zastavenie akcie počas jej priebehu je vysoko netaktické a neprofesionálne.

Riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície Robert Gucký vo svojej výpovedi podľa HN povedal, že žiadosť o využitie zásahovej jednotky zo Sobraniec bola v poriadku. Ináč by jej nasadenie zakázal. Zároveň priznal, že deň po akcii dostal od policajného prezidenta zadanie, aby prepracoval dovtedy platný predpis týkajúci sa nasadzovania zásahovej jednotky. Nová norma mala posilniť právomoci prezidenta.

Z Uznesenia podľa HN vyplýva, že Kovařík od 16. júla do 19. júla, v čase čerpania dovolenky zisťoval informácie z úkonov bez akéhokoľvek relevantného služobného dôvodu s cieľom vyzradenia tejto informácie nepovolaným osobám, ktorým by tak umožnil vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.

Kovařík, podľa denníka HN, ako to vyplýva z Uznesenia Krajskej prokuratúry, nemohol zasiahnuť do prebiehajúceho procesného úkonu, pretože v čase spáchania skutku nebol nadriadeným vyšetrovateľa špecializovaného tímu.

„Pokiaľ mal pochybnosti o legálnosti žiadosti o nasadenie jednotky zo Sobraniec, správny postup bol ten, ak by nariadil kontrolu po skončení úkonov trestného konania. A nie zastavil činnosti jednotky, čo mali za následok zmarenie zadržania obvinených osôb.“ vyplýva z Uznesenia podľa HN.

Krajská prokuratúra v Bratislave podľa HN považuje mediálne prezentované argumenty Petra Kovaříka za účelové, s cieľom vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.

Uznesenie Krajskej prokuratúry v Bratislave o obvinení policajného prezidenta Kovaříka:

Zdroj: InfoVojna / hnonline.sk / hlavnydennik.sk