Tieto prípady vysvetľujú, prečo sa vláda SR koncom roka 2023 rozhodla iniciovať zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ÚŠP), zvýšenie transparentnosti spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva a spolupracujúcimi obvinenými a ďalšie systémové zmeny v trestnej politike štátu. Vláda je aj na základe týchto konkrétnych prípadov presvedčená, že ÚŠP, ktorý mal dohliadať nad zákonnosťou prípravného konania v rámci trestného konania, nie je možné zreformovať. Zlyhania ÚŠP sú natoľko vážne, že prerástli do systémových zlyhaní a jediným riešením je zrušenie tohto útvaru. Výsledkom potom bude, že sa prokurátori ÚŠP vrátia na miesta, na ktorých ich činnosť bude podliehať účinnej kontrole nadriadenými nezávislými prokurátormi (v súčasnosti kontrole nepodlieha, ako bude ďalej vysvetlené).
Viaceré príklady v tomto dokumente tiež ilustrujú aj motívy pre ďalšie potrebné systémové zmeny. Tieto zmeny sú obsiahnuté vo vládou navrhovaných novelách Trestného poriadku a Trestného zákona (napr. dovolanie v prípade právoplatných dohôd o vine a treste, zostavovanie zoznamov benefitov spolupracujúcich obvinených, zefektívnenie prokurátorského dohľadu nad vyšetrovateľmi a pod.).
Úpadok trestného práva na Slovensku neprišiel zo dňa na deň. Je dôsledkom viac než tridsiatich rokov nevypočutého dopytu verejnosti po nastolení spravodlivosti. Už po roku 1989 verejnosť prirodzene očakávala vyrovnanie sa s komunistickou minulosťou krajiny. To sa však úplne nepodarilo. Nástup kapitalizmu prirodzene vyprodukoval ďalšie kauzy. Voľby v roku 1998 tak neboli iba o geopolitickom zakotvení krajiny v severoatlantických a európskych štruktúrach, ale aj o dopyte voličov po vyrovnaní sa s podozreniami spájanými s obdobím takzvanej divokej privatizácie v 90. rokoch minulého storočia. Aj ten však bol vypočutý iba sčasti. Vlastnými veľkými ekonomickými kauzami boli poznačené aj vlády rokov 1998 až 2006 (ide o vlády M. Dzurindu). V predvolebnej kampani pred voľbami roku 2006 sa tak opäť objavuje aj dopyt po očiste spoločnosti, ktorý bol zhmotnený aj v snahe predsedu Smeru Roberta Fica o prijatie funkčného zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Ústavný súd však neskôr tento zákon zrušil a jeho neskoršie sfunkčnenie bolo politicky nepriechodné vzhľadom na koaličný formát vládnutia alebo jednoducho nepatrilo k politickým prioritám vlád, pretože museli v konkrétnom období riešiť témy s vážnejším a bezprostredným dopadom na každodenné hospodárenie domácností. Volanie spoločnosti po očiste a nastolení spravodlivosti tak ostalo naďalej nevypočuté.
V roku 2018 došlo k bezprecedentnej udalosti – úkladnej vražde novinára a jeho snúbenice, ktorá viedla k nekontrolovateľnému uvoľneniu za vyše dvadsať rokov naakumulovaného dopytu po očiste spoločnosti. Pravidlá zrazu išli bokom. Občianska spoločnosť a médiá prestali byť pozorné na porušenie pravidiel trestných konaní a sami začali volať po radikálnej očiste spoločnosti za akúkoľvek cenu. Vyšetrovatelia, prokurátori a súdy tak nečelili žiadnej verejnej kritike, ak ich postupy boli spochybnené najvyššími súdnymi autoritami alebo odbornou verejnosťou. Naopak, vnímali, že musia verejnosti doručovať výsledky v podobe trestných stíhaní konkrétnych vopred pomenovaných osôb. Dialo sa to v atmosfére odplaty, ktorú vytvárali najmä politici niekdajšej vládnej koalície OĽaNO, Za ľudí a SaS. Predstavitelia politickej strany Za ľudí vytvárali zoznamy osôb, ktoré mali byť trestne stíhané – a tak stíhané aj boli. Účel začal svätiť prostriedky a cieľ bol dôležitejší než cesta, ktorou sa dosiahne. Vláda SR tento prístup odmieta.
Nebolo by úprimné tvrdiť, že v minulosti sa trestné konania vždy viedli zákonným spôsobom. Neviedli. Ukazujú to aj početné rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré súvisia s porušením práv odsúdených v takzvaných mafiánskych kauzách z konca 90. rokov minulého storočia a začiatku nultých rokov 21. storočia. Týkajú sa nekritického hodnotenia výpovedí spolupracujúcich svedkov, nezákonných benefitov či jednostranne vedeného vyšetrovania. Po udalostiach v roku 2018 však začalo dochádzať k replikovaniu týchto chýb, ale kritické otázky, či je takéto vedenie trestných stíhaní v poriadku, boli systematicky podceňované. Dôležité boli výsledky, počty podnikateľov a niekdajších verejných funkcionárov vo vyšetrovacej väzbe a okázalé policajné zásahy. Na pravidlá sa nehľadelo. Prípady, ktoré sú v tomto dokumente opísané, to jednoznačne potvrdzujú.
Dokument si môžete stiahnuť TU.
Tlačovú konferenciu k tejto téme si môžete pozrieť v článku TU.
Zdroj: strana-smer.sk / InfoVojna
