Námestník generálneho prokurátora SR Jozef Kandera zastavil trestné stíhanie vo veci podozrení z manipulácie výpovedí svedkov Úradom inšpekčnej služby (ÚIS) ministerstva vnútra.

Anonymizované uznesenie o zrušení uznesenia vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry, ktorým začal trestné stíhanie, zverejnila Generálna prokuratúra (GP) SR na svojom webe.

Úplné znenie anonymizovaného uznesenia z 24. 8. 2021 námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky, z ktorého vyplývajú podrobné dôvody rozhodnutia, si môžete prečítať TU.

"Uznesenie o začatí trestného stíhania zo 16. júla 2021 bolo vydané v rozpore so zákonom, nepríslušným orgánom, bez akýchkoľvek relevantných podkladov, pričom skutkový dej je koncipovaný paušálne, nekonkrétne," uviedla GP SR. Poukázala na to, že uznesenie je súhrnom domnienok a hypotéz vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), pričom z neho nemožno zistiť, v čom konkrétnom má spočívať trestná činnosť.

"Generálna prokuratúra zdôrazňuje, že svojvoľné vymedzenie skutku a následné prispôsobovanie dokazovania v prípravnom konaní takto vymedzenej skutkovej vete je v trestnom konaní neprípustné a je v rozpore so zákazom svojvôle pri rozhodovaní štátnych orgánov," uvádza sa v stanovisku.

"Zároveň je nevyhnutné konštatovať, že vymedzenie skutku vznesení o začatí trestného stíhania je v rozpore s § 199 ods. 3 Trestného poriadku, pretože neobsahuje žiadne konkrétne skutočnosti a obsah uznesenia je len kombináciou všeobecných indícií, ktoré nie sú konkretizované, a paušálnych domnienok a hypotéz vyšetrovateľa PZ, ktoré vychádzajú z kolektívnej prezumpcie viny všetkých príslušníkov Úradu inšpekčnej služby, útvaru inšpekcie, odboru inšpekčnej služby Západ. Ak existuje podozrenie zo spáchania konkrétneho trestného činu, ale nie je jasné, ako sa mal skutok stať, nie je možné svojvoľne začať trestné stíhanie a vymýšľať si skutkové okolnosti o „bližšie nestotožnených osobách majúcich vzťah k Slovenskej informačnej službe“, „doposiaľ nestotožnených príslušníkoch Úradu inšpekčnej služby, útvaru inšpekcie, odboru inšpekčnej služby Západ“ a „iných civilných osobách“. Rovnako tak bližšie nestotožnené je aj konanie týchto osôb, a to zhromažďovanie informácií majúcich vzťah k vyšetrovaniu v rámci pracovnej skupiny „OČISTEC“, zhromažďovanie informácií zo zápisníc z rôznych trestných spisov, realizovanie úkonov trestného konania spôsobom, aby boli splnené podmienky na zadržanie členov patriacich do pracovnej skupiny „OČISTEC“, vypočutie svedkov a podobne. Bližšie nestotožnený je aj motív tejto ich činnosti, a to vopred prisľúbený finančný prospech, resp. vopred prisľúbená nenáležitá výhoda, kde ide v podstate iba o prepis znakov skutkovej podstaty trestných činov," uvádza sa v anonymizovanom uznesení Generálnej prokuratúry.

"Zároveň poukazujem na skutočnosť, že skutok je časovo vymedzený od 01.08.2020, a tak ako vyplýva z jeho návetia, smeruje proti príslušníkom Úradu inšpekčnej služby, útvaru inšpekcie, odboru inšpekčnej služby Západ zaradeným do vyšetrovacieho tímu, zriadeného za účelom vyšetrovania podozrení z ovplyvňovania svedkov členmi skupiny „OČISTEC“, pričom samotný špecializovaný vyšetrovací tím bol zriadený až 10.05.2021, teda vyše 9 mesiacov potom, ako príslušníci, ktorí sú do neho zaradení, mali podľa uznesenia o začatí trestného stíhania zo 16.07.2021, začať páchať v uznesení špecifikovanú trestnú činnosť," vysvetľuje Generálna prokuratúra absurdnosti uvedené v trestnom oznámení vyšetrovateľa NAKA.

"Zdôrazňujem, že svojvoľné vymedzenie skutku a následné prispôsobovanie dokazovania v prípravnom konaní takto vymedzenej skutkovej vete, je v trestnom konaní neprípustné a je v rozpore so zákazom svojvôle pri rozhodovaní štátnych orgánov," dodáva na záver námestník generálneho prokurátora SR Jozef Kandera.

Krajská prokuratúra v Bratislave dozoruje vyšetrovanie Úradom inšpekčnej služby (ÚIS) ministerstva vnútra ku kauze možného ovplyvňovania pravdivosti výpovedí niektorých svedkov (kajúcnikov). Šéf Krajskej prokuratúry v Bratislave Vladimír Remeta v tejto záležitosti koncom júla uviedol, že informácie o údajnom manipulovaní výpovedí (kajúcnikov) mali závažný charakter.

Remeta ďalej naznačil, že za odstavením vyšetrovateľky ÚIS Diany Santusovej by mohla byť snaha o možné ovplyvňovanie tejto kauzy dosadením „vhodnejšieho“ vyšetrovateľa. Vysvetlil, že zloženie špecializovaného tímu z príslušníkov viacerých policajných zložiek (ÚIS, NAKA) umožňuje, aby v prípade, že v priebehu vyšetrovania bude podozrenie, že sa trestnej činnosti dopustili nielen príslušníci Policajného zboru, ale aj civilné osoby, mohlo byť obvinenie vznesené aj takýmto osobám. Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) totiž nie je oprávnený vniesť obvinenie civilnej osobe, len policajtom.

Zaujímavé pritom je, že na šéfku špecializovaného tímu Santusovú sa sťažovali a podali podnety príslušníci Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Boli to aj takí príslušníci, ktorí by mohli byť vo veci vypočutí, pričom nie je možné vyhodnotiť motiváciu týchto príslušníkov, prečo na Krajskú prokuratúru v Bratislave svoje podania zaslali. Títo príslušníci neboli stranou v konaní a v podstate ani oprávnenými osobami podať námietku zaujatosti. (Ich konanie je teda veľmi zvláštne).

Ako uvádza vo svojom článku portál Fakty a Dôkazy, policajná inšpekcia začala konať na základe informácií postúpených Slovenskou informačnou službou. Pritom SIS poskytla nielen holé tvrdenia, ale aj výsledky legálnych odposluchov a iné dôkazy, ktoré si inšpekcia dokázala verifikovať. Na základe uvedených dôkazov v uznesení môžeme konštatovať, že k Petrovi Petrovovi mal pomerne blízko vrchný vyšetrovateľ NAKA a Lipšicov „kôň“ Ján Čurilla, ktorý dokonca priamo riadil a kontroloval jeho konanie!

Uznesenia Úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra o vznesení obvinenia trom osobám – Petrovi Petrovovi, Matejovi Zemanovi a Csabovi Domotorovi za zločin krivej výpovede a krivej prísahy a marenia spravodlivosti si môžete prečítať TU.

Zdroj: pravda.sk / InfoVojna