Prax úniku navrhovaných diplomatických plánov je v západnej politickej kultúre štandardná, preto nedávne zverejnenie údajného rámca pre riešenie konfliktu na Ukrajine - ktorého autorom je údajne Keith Kellogg, kandidát novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa na post osobitného vyslanca pre Ukrajinu - neprekvapuje. Takéto kroky často slúžia na testovanie možných reakcií kľúčových aktérov pred začatím formálnych rozhovorov.
Z reálnej politickej perspektívy by dávalo zmysel, keby Trump po svojej inaugurácii zavolal ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a navrhol vyslať Kellogga - alebo iného vysokopostaveného predstaviteľa - na rokovania do Moskvy. Hoci presný obsah Trumpovho budúceho návrhu zostáva nejasný, jeho všeobecná téma - „mier z pozície sily“ - sa zdá byť zrejmá.
Ak Trump podnikne tento krok, je pravdepodobné, že Putin bude súhlasiť s prijatím vyslanca a poverí stretnutím vysokého ruského predstaviteľa. Úspech akýchkoľvek rokovaní však bude úplne závisieť od obsahu návrhu Washingtonu. Súdiac podľa toho, čo doteraz kolovalo v médiách, sú predkladané podmienky pre Moskvu jednoznačne neprijateľné.
Rusko má svoju vlastnú, jasne definovanú víziu riešenia konfliktu na Ukrajine, ktorá sa zameriava na riešenie základných príčin konfliktu, a nie len na zvládanie jeho symptómov. Podmienky rokovaní s Ukrajinou boli už verejne prezentované a ruskí predstavitelia ich opakovane potvrdili. Pre USA by prvým krokom k zmysluplným rokovaniam malo byť úplné ukončenie ich účasti vo vojne.
Akékoľvek hypotetické rokovania medzi Ruskom aSpojenými štátmi by sa nesústredili na Ukrajinu, ale na širšiu vojenskú a politickú stabilitu v Európe a mimo nej. Ak je Trump pripravený presadzovať tento program, môže byť možný zmysluplný pokrok. Ak nie, bude pravdepodobne stáť pred voľbou: eskalovať čoraz nebezpečnejšiu vojnu alebo preniesť zodpovednosť v podpore Ukrajiny na európskych spojencov v NATO.
Ani jedna z týchto možností nie je ideálna. Nemeckého kancelára Olafa Scholza čakajú vo februári ťažké voľby, pričom prieskumy pre neho nevyzerajú dobre. Britský premiér Keir Starmer medzitým túži prezentovať ambície „globálnej Británie“ v zahraničí. Francúzsky prezident Emmanuel Macron je zase v súčasnosti chromá kačica a nemá ani funkčnú vládu. Všetci budú mať problém udržať angažovanosť západnej Európy vo vojne bez pevnej ruky USA.
Trumpovi budú hodiny tikať od momentu, keď nastúpi do Bieleho domu. Telefonát do Moskvy môže byť nevyhnutným prvým krokom - už len preto, aby zistil, koľko priestoru zostáva pre diplomaciu vo svete, ktorý sa čoraz viac presadzuje silou.
Autor: Dmitrij Vitaljevič Trenin - Vedúci výskumný pracovník a profesor na Vysokej škole ekonomickej v Moskve. Je členom Rady pre zahraničnú a obrannú politiku Ruska. Bol riaditeľom ruského think-tanku, ktorý sa zameriava na domácu a zahraničnú politiku. Bývalý plukovník ruskej vojenskej rozviedky Trenin slúžil 21 rokov v sovietskej armáde a ruských pozemných silách, kým v roku 1994 nastúpil do Carnegie.
Zdroj: rt.com / Rossijskaja Gazeta / InfoVojna
