Dezinformácie rozkladajú samotnú podstatu demokracie. Ak sa nezačneme aktívnejšie brániť, prídeme o naše hodnoty aj spôsob života. Uviedol to v utorok vo Viedni minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVEZ SR) Rastislav Káčer. TASR o tom informoval komunikačný odbor MZVEZ SR.
"Dezinformácie sú jednou z najzávažnejších dlhodobých hrozieb pre našu demokraciu, pretože manipulujú verejnú mienku a bránia občanom prijímať informované rozhodnutia," povedal slovenský minister.
Dodal, že zároveň podkopávajú dôveru verejnosti k inštitúciám, sabotujú náš demokratický systém a právny štát a môžu dokonca ovplyvniť výsledky volieb.
Káčer vo Viedni vystúpil na medzinárodnej konferencii o vplyve dezinformácií v regióne strednej Európy a západného Balkánu. Podujatie, s cieľom zdieľať skúsenosti v tejto oblasti, zorganizovalo Veľvyslanectvo SR vo Viedni spolu s Inštitútom pre humanitné vedy (IWM). Išlo o aktivitu v rámci slovenského predsedníctva v Slavkovskom formáte (S3), ktorý združuje Slovensko, Česko a Rakúsko.
Budúcnosť liberálnej demokracie bude podľa Káčera závisieť od toho, či sa krajiny dokážu spoločne ubrániť pred dezinformáciami a účinne bojovať s nebezpečnou propagandou.
"Ak rezignujeme a budeme sa len nečinne prizerať, verejnú diskusiu nám unesú šíritelia dezinformácií," pokračoval minister.
Pripomenul, že väčšina dezinformácií sa šíri v digitálnom priestore, a preto Slovensko aktívne podporuje iniciatívy Európskej únie na posilnenie zodpovednosti veľkých internetových platforiem v boji proti škodlivému správaniu on-line.
Šéf slovenskej diplomacie za hlavné nástroje, s pomocou ktorých môžu krajiny minimalizovať vplyv dezinformačných kampaní, považuje silné nezávislé médiá, primeranú reguláciu sociálnych sietí, posilňovanie mediálnej gramotnosti, ako aj konzistentnú a jasnú strategickú komunikáciu založenú na hodnotách.
Dezinformácie v ponímaní Káčera a spol.
Po ruskej invázii na Ukrajinu koncom februára 2022 sa začala v našej spoločnosti šíriť masovo cenzúra a umlčiavanie iných názorov. Podobne ako počas covid-hystérie, avšak tentokrát sa vládna moc uchýlila k bezpecedentnému vydieraniu prevádzkovateľov internetových služieb, keď im nariadila bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu vypnúť na Slovensku vlastenecké weby. Išlo vtedy konkrétne o InfoVojnu, Hlavný denník, Hlavné správy a Armádny magazín.
Publicista a politický analytik Eduard Chmelár vtedy s ohľadom na cenzúru oponentov v rámci verejnej debaty v priestore elektronických médií poukázal na flagrantné porušenie Zákona o Rozhlase a televízii Slovenska, ktorý je podľa § 3 ods. b povinný zachovávať vo svojich reláciách vyvážené a pluralitné informácie na slobodné utváranie názorov, keď vo verejnoprávnom priestore tlačili ľuďom do hláv banderovskú propagandu bez účasti pohľadu opačnej strany konfliktu. Chmelár v tejto súvislosti pripomenul § 16 ods. 3 pís. a Zákona o vysielaní a retransmisii, podľa ktorého je vysielateľ povinný zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielaného programu. Korporátne médiá, mimovládky a predstavitelia režimu sa vtedy pohoršovali nad tým, že v jednej debate sa objavil bývalý slovenský predseda vlády a exminister spravodlivosti SR Ján Čarnogurský, ktorý je v súčasnosti advokátom a zároveň predsedom Slovensko-ruskej spoločnosti.
„Celý tento hon na čarodejnice som rozoberal už mnohokrát, opierajúc sa aj o stanoviská medzinárodných organizácií na ochranu slobody prejavu ako je Article 19, Reportéri bez hraníc či Európska federácia novinárov. Preto si na tomto mieste len stručne pripomeňme, že musíme trvať na zastúpení názorových oponentov a najmä na poskytnutí dôkazov pre ich tvrdenia. Je zarážajúce, keď v debatách tohto typu počúvate domnienky, špekulácie a obvinenia, ktoré sa neopierajú o žiaden relevantný dôkaz. Tento typ diskurzu je diskurzom inkvizície, cenzúry a perzekúcie, pretože neuznáva žiadnu pluralitu. Ani nevieme, ako sme sa prehupli do éry, v ktorej sa nediskutuje, ale odsudzuje. Iný názor je vyhlasovaný automaticky za propagandu. Namiesto plurality sa vyzdvihuje konsenzus. Za demokraciu sa považuje to, keď rôzne strany hovoria to isté. Všetko ostatné je vraj nepriateľská propaganda…,“ napísal Chmelár.
„Sme ešte schopní vnímať, že takéto uvažovanie je choré a nebezpečné? Je predsa nad slnko jasnejšie, že táto vládna koalícia dlhodobo zneužíva tzv. boj proti dezinformáciám na boj proti názorovým oponentom. Predseda branno-bezpečnostného výboru parlamentu Juraj Krúpa, ktorý je zbabelý ísť so mnou do diskusie (a rovnako ako minister obrany Jaro Naď si do nej vyberá ľahších súperov) chrapúnskym spôsobom podsúva verejnosti svoje fantazmagorické špekulácie, že ktovie, či „chápadlá ruskej špionážnej chobotnice“ nevedú až do radov opozície k ľuďom ako som napríklad ja a že moje postoje musia byť predmetom dôkladného vyšetrovania a dôkladnej analýzy príjmov zo zahraničia“. Nech sa páči, je to síce bezcharakterné osočovanie morálne nízkeho človeka, ale keďže som v živote nedostal zo zahraničia ani cent, môžu analyzovať, čo len chcú. V tom prípade však budem požadovať, aby sa rovnako preverili všetky príjmy ľudí ako Naď, Krúpa, Šnídl, Milo, Smatana a ostatných propagonistov proamerickej propagandy. Pretože ak sa tu naháňajú špióni a zradcovia, nech už vieme o všetkých. Poďme do toho, borci, karty na stôl!,“ dodal Eduard Chmelár.
Celý článok si môžete prečítať TU.
InfoVojna dodáva, že presne to isté platí aj pre súčasného šéfa rezortu zahraničia Rastislava Káčera, ktorý ako vojnový štváč prenasledujúci hrubým spôsobom iné názory, on samotný brutálne podkopáva demokraciu, ústavné zriadenie Slovenskej republiky a presadzuje v spoločnosti netolerovateľné totalitné praktiky. Demokracia v ponímaní pána ministra je evidentne privlastnená a zosobnená ako "naša" demokracia "vyvolených" a "osvietených" pohlavárov režimu, ktorého jedinou mantrou je mať ten správny názor ako hlása establišment a korporátne a štátne médiá. Všetky ostatné názory sú tak označené ako dezinformácie, hoaxy, ruská propaganda a protieurópsky antivaxeri.
Kto je nový šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer
Pokračujúce snahy predstaviteľov Slovenskej republiky podporovať vojenský konflikt na Ukrajine namiesto hľadania mierového riešenia majú svoj základ aj v kariérnom profile niektorých súčasných pohlavárov slovenskej garnitúry.
Nový minister zahraničný vecí Rastislav Káčer ako hlavný predstaviteľ našej diplomacie sa zapíše do našej histórie ako jedna z ústredných postáv prispievajúcich do eskalácie napätia, ktorá sa hrubým spôsobom spreneverila základnému poslaniu diplomacie, hľadať za každú cenu mierové riešenie a predchádzať vojenskému konfliktu všetkými možnými a dostupnými prostriedkami.
Káčer začínal ako politický analytik na ministerstve zahraničných vecí. Aj vďaka dobrému vzťahu k NATO, v ktorého ústredí v Bruseli pôsobil v rokoch 1994 – 1998, sa v roku 2001 stal štátnym tajomníkom ministerstva obrany (zodpovedal za proces vyjednávania a vstúpenia SR do Aliancie) a práve on spolurozhodoval o povolení preletu lietadiel NATO bombardujúcich súčasné Srbsko. Po návrate z Bruselu bol vedúcim štábu pre plánovanie politiky a generálnym riaditeľom pre bezpečnostnú politiku a mnohostranné záležitosti na ministerstve zahraničných vecí. Neskôr pôsobil päť rokov ako veľvyslanec Slovenska vo Washingtone a následne od októbra 2013 v Budapešti.
„Je to tak ďaleko, že stav v Maďarsku ohrozuje elementárne princípy fungovania Európy, resp. spochybňuje hodnotový rámec, na ktorom Európska únia funguje alebo je na ňom postavená,“ vyjadril sa v jednej z relácií Štefana Hríba. Koncom roka 2019 podala organizácia Hnutie nová jednota na Káčera trestné oznámenie pre šírenie poplašnej správy o revizionistických snahách vlády Viktora Orbána.
V júli 2008 ho zvolili za predsedu Slovenskej atlantickej komisie (člena Združenia Atlantickej zmluvy). Prezentuje sa ako odborník na transatlantické vzťahy, obranu a bezpečnosť. Káčer na Hríbovu otázku, či je rád v NATO, odpovedal cynicky aj zmienkou o bývalej Juhoslávii: „Tam sme sa chodili pozerať ako do výkladnej skrine. A závideli sme Juhoslovanom, ako sa majú. Tak choďte dneska do Bosny a Hercegoviny alebo hocikde, a teda neviem, či im je čo závidieť.“
Práve NATO však v roku 1999, ako to povedal Havel, humanitárne bombardovalo územie dnešného Srbska, kde zomrelo približne 2500 civilných obetí. Káčer bol v tom čase štátnym tajomníkom na ministerstve obrany. Jeho reakcia na túto udalosť bola maximálne cynická. Podľa neho nie sme ako Slovensko spoluvinníkmi zabíjania bratov Srbov, lebo oni nie sú naši bratia.
„Dneska ma tá demagógia, že sme umožnili bombardovať bratov Srbov, dosť vytáča. Po prvé, nepovažujem Srbov o dosť väčších bratov od Chorvátov, ani Maďarov, Rumunov, Poliakov, Čechov, Nemcov alebo Ukrajincov. Jednoducho, Srbi nám nie sú o nič väčší bratia ako ktokoľvek iný, ktorý je okolo,“ povedal Káčer s tým, že zákrok bol posledným zdvihnutým prstom, ktorý bol však prevedený citlivo.
„Bola to operácia letecká, s istou presnosťou, veľmi málo civilných obetí, rádovo menej, ako si oni spôsobili sami,“ dodal Káčer s tým, že išlo o správny zákrok, ktorý pomohol. No zároveň priznal, že konsolidačný proces v Srbsku doteraz neskončil.
Káčer je čestným predsedom slovenského inštitútu Globsec, ktorý sa venuje otázkam zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Organizuje konferencie Tatra Summit a Globsec Bratislava Forum. Obzvlášť závažné je, kto je sponzorom týchto podujatí. Výstupy z nich môžu byť ovplyvnené práve nimi. Partnerom je tretia najväčšia zbrojárska firma na svete – britská BAE Systems, a generálnym partnerom je ďalšia z obrovských zbrojoviek – americká Lockheed Martin.
Zdroj: InfoVojna / info.sk
