Ján Budaj, známa tvár Novembra '89, je skutočne príznačný symbol tzv. zamatovej revolúcie. Tak ako už dnes vieme, že v roku 1989 nešlo o žiadny spontánny proces, ktorý by odštartovali študenti, tak ani Budaj nebol žiaden idealistický disident. Podľa viacerých zdrojov ho v roku 1979 Štátna bezpečnosť (ŠtB) zaregistrovala ako agenta s krycím menom Domovník. Tajná služba na neho viedla aj ďalšie tri spisy – jeden ako preverovanú osobu a dva ako nepriateľskú osobu. Sám Budaj podpis spolupráce najprv priznal, neskôr ho však zanovito popieral: „Nevedel som o tom, že som evidovaný ako spolupracovník ŠtB v období, keď som bol predvolávaný na bývalú Februárku, vypočúvaný a prenasledovaný.“
Jeho blízky spolupracovník z novembrových aj prednovembrových čias Fedor Gál sa však k tejto kauze jednoznačne vyjadril vo svojej knihe Z prvej ruky, ktorá vyšla ešte v roku 1991: „Slovenská rada VPN poverila päticu svojich reprezentantov, aby otvorili obálku z federálneho ministerstva vnútra, obsahujúcu výsledok lustrácií, a urobila príslušné úpravy kandidátky hnutia. Bol som medzi nimi aj ja a veľmi presne sa pamätám na atmosféru, ktorá zavládla pootvorení obálky. Obsahovala mená, identifikáciu vzťahu k ŠtB (dôverník, spolupracovník), časové obdobie spolupráce a oblasť nasadenia (vnútorný nepriateľ a podobne). Vzápätí sme vyslali do Prahy Jána Langoša –mimochodom, práve on sa stal po júnových voľbách novým federálnym ministrom vnútra po Richardovi Sacherovi – aby si dal znovu objasniť procedúru lustrácií a vierohodnosť jej výsledkov. Po jeho návrate a potvrdení informácií, ktoré nám už boli známe, začali sme so zmenami v našej kandidátke...
...Zoči-voči prejavom podpory a sympatií, Budaj zabudol na to, čo povedal v Politickom klube. Keďže to vyzeralo, že problém sa jednoducho opäť neuzavrie, vystúpil som po ukončení Snemu s faktami, ktoré som považoval za dostatočnú argumentáciu toho, prečo sa Ján Budaj musí stiahnuť z politickej scény. Doslova som vtedy povedal:
– Ján Budaj vlastnou rukou napísal a podpísal súhlas spolupráce s ŠtB,
– neupozornil na túto skutočnosť ani svojich najbližších priateľov (a to ani v čase pred voľbami),
– klamal, keď na tlačovej konferencii po voľbách vyhlásil, že túto skutočnosť si mienil so sebou odniesť do hrobu a neskôr začal tvrdiť, že ju jednoducho vytesnil z pamäti,
– navádzal na klamstvo aj také autority ako sú M. Kusý a M. Šimečka st., keď im navrhoval, aby povedali, že podpísal spoluprácu s ŠtB po dohode s nimi, aby sa mu ľahšie vykonávala disidentská činnosť,
– zapríčinil, že hnutie sa touto kauzou ocitlo na pokraji rozkolu,
– nedodržal stanovisko, ktoré dva dni predtým zaujal na politickom klube.“
Napriek všetkému sa Ján Budaj od Novembra '89 zubami nechtami snaží udržať v politike na rôznych úrovniach. Za tie roky vystriedal mnoho strán a postov v komunálnej i „veľkej“ politike. Bol poslancom NR SR za SDK (Slovenská demokratická koalícia), predsedom DÚ (Demokratická únia), v parlamentných voľbách 2012 už kandidoval za svoju novú stranu Zmena zdola a v roku 2016 sa stal poslancom NR SR za stranu OĽaNO (Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti). Stále však tvrdí, že nie je kariérny politik.
Zásadovosť káže...
Ak by sme s prižmúrenými očami prijali Budajovu tézu, že naozaj nespolupracoval so Štátnou bezpečnosťou a papiere o spolupráci podpísal iba s vidinou pasu, že svojich kolegov neklamal, iba sa hanbil priznať pravdu, nemôžeme mávnuť rukou nad tým, ako vedome a účelovo klame dnes.
Na jednej strane sa pasuje za bojovníka za očistenie politiky a ako líder strany Zmena zdola predstavuje svoj protikorupčný program, na druhej strane zanovito mlčí (zase!) o korupčnej kauze člena svojej strany profesora Viliama Fischera, ktorý bol číslom 3 na Budajovej kandidátke.
Aby toho nebolo málo, Ján Budaj vlastní tri byty v bytovom dome na Moskovskej ulici v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto. Podľa týždenníka Plus 7 dní založil spoločenstvo vlastníkov bytov, v ktorom bol jeho predsedom. „Na mušku si zobral záhradu za domom, kde by rád postavil stavbu, z ktorej by mohol profitovať. Keďže s tým nájomníci nesúhlasili, spoločenstvo zaniklo. No poza chrbát susedov v máji 2005 založil ďalšie spoločenstvo a v jeho mene začal od obyvateľov požadovať aj peniaze na rekonštrukciu. Nakoniec ho zastavilo až rozhodnutie prokuratúry, ktorá potvrdila, že spoločenstvo založil protiprávne. Budaj totiž v zápisnici uviedol, že on sám disponuje dvoma hlasmi a krajský úrad následne spoločenstvo zaregistroval. Prokurátor však z listu vlastníctva zistil, že ide o klamstvo, politikovi vtedy patril iba jeden hlas. Budaj neváhal a od suseda postihnutého exekúciami, ktorý mu pomáhal nelegálne spoločenstvo založiť, kúpil v dome ďalšie dva byty. Navyše, už ako poslanec Starého Mesta požiadal o povolenie na zmenu stavby, mesto mu vyhovelo, a tak v dome disponuje štyrmi hlasmi. Je len otázkou času, kedy susedov prehlasuje a rozbehne výstavbu v záhrade pri dome.“
Ľuďom, ktorí uverili ideálom Novembra '89 a následne boli sprosto oklamaní, ktorí žijú z ruky do úst a nemôžu si dovoliť ísť ani do hlavného mesta, nieto ešte cestovať za hranice, bude Budaj ťažko vysvetľovať, že je nenapraviteľný idealista a práve preto sa stále motá v politike. V podstate je dávno „za vodou“, má aj dôchodkový vek, takže by mohol pokojne sedieť v jednom zo svojich bytov a písať už dlhé roky sľubované pravdivé pamäti. On však nechce, alebo skôr nemôže. Ani písať pravdivé pamäti, ani odísť z politiky...
Tančeky s Farizejom
A tak stále neprestáva prekvapovať. Keď sa v ostatných voľbách ako kandidát OĽaNO dostal do parlamentu, zobral si za svojho asistenta Juraja Smatanu. Toho Smatanu, ktorý sa v modrom tábore blysol zostavením zoznamu tzv. konšpiračných (čítaj politiku USA a EÚ kritizujúcich) webov. Juraj Smatana, pôvodným povolaním učiteľ, už robil okrem iného aj poradcu premiérke Ivete Radičovej. Páni sa poznajú dlhšie, spolu pretláčajú Zmenu zdola už od roku 2011, no a je tu silné podozrenie, že ich spojenie nie je náhodné a obaja plnia úlohy z jednej centrály.
A ak by to tak aj nebolo, je zarážajúce, že sa demokrat Ján Budaj (vychádzajúc z proklamovaných ideí Novembra´89 a z názvov strán, v ktorých za ostatných 27 rokov pôsobil) spojí s človekom, ktorý demokraciu svojimi skutkami uráža. To, že Smatana vo svojej proamerickej agende používa špinavé totalitné praktiky, za ktoré by sa nemusela hanbiť ani ŠtB, je zrejmé, nedá sa však s istotou dokázať, že je za svoju „prácu“ platený. Podľa bývalého agenta Slovenskej informačnej služby Martina Bavolára však Juraj Smatana spolupracuje so SIS-kou pod krycím menom Farizej.
A nežije iba z platu učiteľa. Podľa portálu NR SR mal byť ešte pred pár týždňami Smatana jediným asistentom poslanca Jána Budaja s platom 2 070 eur mesačne, no keď informáciu prevzali tzv. konšpiračné weby, veci sa veľmi rýchlo zmenili – Budaj má zrazu asistentov dvoch. Pre Budaja nič nové – kde nemôže pravda, pomôže zahmlievanie, zatajovanie, prekrúcanie, jedným slovom klamanie.
Preto sa si nedozvieme pravdu o tom, či vie poslanec Budaj o zvláštnej sexuálnej slabosti svojho asistenta. Už dlhšie sa totiž hovorí o tom, že Smatana si potrpí na dospievajúce dievčatá. Mnohé naznačuje záznam zo stretnutia spravodajského dôstojníka s matkou študentky považskobystrického gymnázia spred dvoch rokov, z ktorého vyplýva, že nejde o prvý a jediný prípad sexuálneho obťažovania zo strany Juraja Smatanu.
Podľa tohto protokolu mali byť z IP adresy Juraja Smatanu zaregistrované prístupy k internetovým stránkam s ilegálnou pedofilnou pornografiou. A čo je ešte zvláštnejšie, protokol potvrdzuje, že dnešný asistent poslanca Jána Budaja bol spolupracovníkom spravodajskej služby, no spolupráca mala byť ukončená práve pre jeho nezákonné aktivity.
Konečne je to tu! Sme svetoví! Aj u nás, po vzore USA a „vyspelej“ Európy, prenikajú do najvyššej politiky po homosexuáloch aj pedofili. No zatiaľ čo u nás sa aféra Smatanagate zamietla pod koberec, PizzaGate vo Washingtone D. C. sa prevalila s veľkým rachotom. Internetové servery v USA sú zahltené informáciami o zvrhlostiach amerických elít, o ich šialených zábavách, satanských pedofilných rituáloch, obchodoch s deťmi a scénach hraničiacich s kanibalizmom.
Hlavnou aktérkou ohavného škandálu zneužívania detí odohrávajúceho sa počas schôdzok vyberanej spoločnosti vo washingtonskej pizzérii s názvom Comet Ping Pong je srbská „moderná umelkyňa“ Marina Abramovičová. Jej spoločníkmi neboli žiadne malé ryby, ale samotný šéf volebnej kampane Hillary Clintonovej John Podesta s bratom Tonym. Majiteľom pizza reštaurácie Comet Ping Pong je istý James Alefantis, ktorého pánsky časopis Gay Queer Magazine zaradil medzi 50 najvplyvnejších ľudí vo Washingtone D. C., ktorého priateľom je David Brock. Tento Brock pôsobí v neziskovej organizácii Media Matters for America, zameriavajúcej sa na boj proti konšpiračným teóriám, nenávisti v médiách a mediálnym hoaxom.
Pán Boh má neskutočný zmysel pre čierny humor, čo poviete?
Zdroj: protiprud.sk
