Európska únia má v úmysle kompenzovať výpadok platieb Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj (USAID) len za určitých podmienok a len vo vybraných prípadoch. Uviedla to šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Kaja Kallasová v rozhovore pre Európsku redakciu (ENR) zverejnenom vo štvrtok.
"Dohodli sme sa, že automaticky nezaplníme prázdne miesto európskymi peniazmi," povedala Kallasová s tým, že EÚ jednoducho takéto prostriedky nemá. Okrem toho má v budúcnosti pomoc Únie slúžiť aj na rozširovanie geopolitického vplyvu a takéto finančné príspevky by podľa Kallasovej mohli byť spojené s tým, že príjemcovia budú potom otvorene a jasne komunikovať, že ich podporuje EÚ.
Šéfka európskej diplomacie ďalej poukázala na to, že EÚ aj v súčasnosti podporuje mnohé organizácie značnými finančnými prostriedkami, no napriek tomu je málo viditeľná. Súčasnú situáciu označila za príležitosť na zviditeľnenie takejto podpory.
Ako príklad v tomto smere uviedla Agentúru OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRWA). "Sme (jej) najväčšími podporovateľmi a nikto o tom nevie," povedala bývalá estónska premiérka. "Dostávame veľa kritiky za to, že málo podporujeme Palestínu, hoci sme to práve my, kto ju podporuje: Nie sú to arabské krajiny, ale my, pokiaľ ide o financovanie," dodala.
Kallasová zdôraznila, že ak sa má finančná pomoc poskytovať aj v budúcnosti, musí teda byť viditeľnejšia. Krajiny, do ktorých bude smerovať, ale aj občania EÚ musia vedieť, že Európska únia je spoľahlivý a predvídateľný medzinárodný partner.
Americký miliardár Elon Musk na začiatku februára vyhlásil, že spolu s prezidentom Donaldom Trumpom plánujú zrušiť USAID. Trump následne 20. januára, v deň svojej inaugurácie, podpísal dekrét, ktorým na 90 dní pozastavil všetku zahraničnú pomoc poskytovanú USAID, hoci udelil niekoľko výnimiek.
Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová po spoločnom rokovaní ministrov zahraničných vecí krajín tzv. Weimarského trojuholníka teda Francúzska, Nemecka a Poľska, vyhlásila, že nezávislosť a územná celistvosť Ukrajiny je bezpodmienečná a Európa musí hrať kľúčovú úlohu pri budúcich rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou. K rokovaniam sa v stredu pridali aj Británia, Španielsko a Taliansko.
V spoločnom vyhlásení šéfovia diplomacií EÚ a šiestich európskych štátov uviedli, že ich "spoločným cieľom je podporovať Ukrajinu až do uzavretia spravodlivého, komplexného a trvalého mieru" a "tešia sa že spolu s americkými spojencami prerokujú cestu vpred."
Ukraine's independence and territorial integrity are unconditional.
— Kaja Kallas (@kajakallas) February 12, 2025
Our priority must now be strengthening Ukraine and providing robust security guarantees.
In any negotiation, Europe must have a central role.
Our Weimar+ statement ↓ pic.twitter.com/PfdvQ4UND1
Predstavitelia ďalej vyhlásili, že spoločným cieľom by malo byť "dostať Ukrajinu do pozície sily" a garantovať jej silné bezpečnostné záruky. Zdôraznili tiež, že Ukrajina a Európa musia byť súčasťou všetkých budúcich mierových rokovaní.
"Žiadna dohoda za našimi chrbtami nebude fungovať, akákoľvek dohoda bude vyžadovať účasť Ukrajiny aj Európy," povedala Kallasová novinárom po príchode do sídla NATO. Európa bude podľa nej pokračovať v podpore Ukrajiny, akákoľvek rýchlo uzavretá dohoda "nezastaví zabíjanie", dodala.
Americký minister obrany Pete Hegseth v stredu povedal, že nepovažuje za reálny návrat Ukrajiny do hraníc pred rokom 2014 a že v rámci mierového plánu si Ukrajinu ani nevie predstaviť v NATO.
Na tieto slová reagoval okrem iného nemecký minister obrany Boris Pistorius, ktorý kritizoval, že Spojené štáty ponúkajú Rusku ústupky ešte pred začiatkom rokovaní o mieri na Ukrajine.
Podobne sa vyjadrila aj Kallasová. Podľa nej nie je dobrou taktikou ustupovať požiadavkám Ruska ešte pred začiatkom rokovaní. "Politika appeasementu nebude fungovať," uviedla šéfka únijnej diplomacie s odvolaním sa na politiku ústupkov či zmierenia.
Kallasová sa pred rokovaním ministrov obrany krajín Severoatlantickej aliancie stretla s ukrajinským ministrom obrany Rustemom Umerovom.
This morning, I met with Minister of Defence of Ukraine, @rustem_umerov.
— Kaja Kallas (@kajakallas) February 13, 2025
Minister Umerov assured me that Ukrainians are standing firm and will not give up their freedom and territory.
Europe will stand firm too and continue supporting Ukraine in their fight. pic.twitter.com/p7kPmrEbsi
„Podpora Bruselu v pokračovaní vojny na Ukrajine je morálne a politicky neprijateľná,“ vyhlásil maďarský premiér Viktor Orbán v reakcii na tieto aktivity poskokov Deep state a Sorosovej zločineckej siete.
Scholz chce, aby konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom pokračoval
Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz vo štvrtok v reakcii na telefonát prezidentov Ruska a USA odmietol myšlienku mieru, ktorý by bol Ukrajine nanútený.
Ako informovala agentúra Reuters, Scholz v rozhovore pre pre Politico zverejnenom vo štvrtok uviedol, že Ukrajine nesmie byť mier nanútený a že akékoľvek riešenie vojnového konfliktu na Ukrajine musí zahŕňať aj Spojené štáty.
Reuters poznamenal, že bezprostredne nie je jasné, či sa rozhovor novinárov magazínu Politico so Scholzom uskutočnil pred rozhovorom ruského prezidenta Vladimira Putina so staronovým prezidentom USA Donaldom Trumpom alebo po ňom. O ich telefonáte médiá informovali v stredu podvečer. Prezidenti sa v ňom zhodli na okamžitom začatí rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine.
Trump zároveň vyhlásil, že bezodkladne zavolá aj ukrajinskej hlave štátu Volodymyrovi Zelenskému a oboznámi ho s obsahom rozhovoru.
V následnom rozhovore sa Trump podelil so Zelenským o detaily telefonátu s Putinom. Zelenskyj s Trumpom hovoril aj o príprave nového dokumentu o bezpečnosti, hospodárskej spolupráci a partnerstve v oblasti zdrojov, o ktorom ukrajinský prezident predtým rokoval s ministrom financií USA Scottom Bessenton.
Neskôr v stredu sa objavila informácia, že Trump sa s Putin stretne v Saudskej Arábii.
Na pozadí správ o rokovaniach Putina s Trumpom sa vo štvrtok v Bruseli koná schôdzka ministrov obrany členských štátov NATO.
Britský minister obrany John Healey pre novinárov odmietol odpovedať na otázky týkajúce sa rozhovoru medzi ruským a americkým prezidentom, odvolal sa na to, že sa o ňom dozvedel len z médií.
Podľa britskej stanice BBC však Healey zdôraznil, že "chceme vidieť trvalý mier", a prízvukoval, že "bez Ukrajiny nemôžu byť žiadne rokovania o osude Ukrajiny". Dodal, že úlohou NATO zostáva postaviť Ukrajinu do čo najlepšej pozície pred možnými rokovaniami.
Ministri obrany Estónska a Litvy Hanno Pevkur a Dovilé Šakaliené zase zdôraznili, že na rokovaniach o osude Ukrajiny by sa mala zúčastniť aj Európa, keďže ide o spoločnú bezpečnosť.
Aj ministri zahraničných vecí Francúzska, Nemecka a Španielska v stredu na svojom stretnutí v Paríži zdôraznili, že akúkoľvek mierovú dohodu na U
NATO testuje nový model nasadenia vojakov Severoatlantickej aliancie bez účasti USA
Bez účasti armády Spojených štátov sa v Bulharsku, Rumunsku a Grécku začalo šesťtýždňové vojenské cvičenie Steadfast Dart 2025, informovala vo štvrtok agentúra AP, píše TASR.
Týmto cvičením NATO testuje svoju schopnosť rýchleho nasadenia vo východnej Európe, pričom sa zameriava na scenáre rýchleho nasadenia a viacúlohové operácie vo vzduchu, na zemi, na mori a v špeciálnych jednotkách.
Zúčastňuje sa na ňom približne 10.000 vojakov z deviatich krajín: Bulharska, Francúzska, Talianska, Rumunska, Slovinska, Španielska, Spojeného kráľovstva, ako aj regionálnych rivalov Grécka a Turecka, čím toto cvičenie predstavuje najväčšiu operáciu NATO plánovanú na tento rok.
Do nácvikov bude zapojených 17 plavidiel, viac ako 20 lietadiel a vyše 1500 vojenských vozidiel. Všetkým pozemným silám počas cvičenia velí Británia, ktorá na cvičenie vyslala 2600 vojakov a 730 kusov techniky.
Prvé plnohodnotné operačné nasadenie nových spojeneckých síl NATO sa odohralo vo štvrtok v podobe obojživelného útoku neďaleko mesta Volos v strednej časti Grécka. Zapojili sa doň vojaci a technika gréckej a španielskej námornej pechoty.
AP doplnila, že spomenuté nové jednotky vznikli v júli minulého roka a predstavujú najnovší strategický vývoj NATO, navrhnutý na nasadenie vo veľkom meradle do desiatich dní a kombinujúci konvenčné sily s kybernetickými a vesmírnymi technológiami.
Začiatkom tohto týždňa sa v blízkosti výcvikovej oblasti v strednom Grécku za účasti malého počtu účastníkov konali protesty proti zapojeniu gréckych vojakov do vojenských operácií v zámorí.
Západní vojenskí predstavitelia – v očakávaní pretrvávajúceho napätia s Ruskom a jeho prezidentom Vladimirom Putinom, možno aj mimo ukrajinského konfliktu – argumentujú, že nové schopnosti NATO sú čoraz dôležitejšie na posilnenie jeho východného krídla.
AP vo svojej správe konštatuje, že tieto manévre bez účasti USA sa konajú v situácii, keď nová administratíva vo Washingtone mení svoj prístup k európskej obrane a vojne na Ukrajine. Potvrdilo to aj vyjadrenie ministra obrany USA Petea Hegsetha, ktorý v stredu po stretnutí s kolegami z NATO v Bruseli zopakoval, že európske štáty by mali dramaticky zvýšiť svoje výdavky na obranu a prevziať "prevažnú časť" financovania pomoci pre Ukrajinu.
Zdroj: bleskovky.sk (1), (2) / hnonline.sk / sme.sk / pravda.sk / InfoVojna
