Podľa vyhlásenia, ktoré začiatkom týždňa zverejnilo ministerstvo zahraničných vecí, Egypt plánuje rokovať o prechode od amerického dolára k národným menám pri obchodovaní s ostatnými štátmi BRICS.

Používanie národných mien zmierni rastúce náklady na používanie zahraničných mien v dôsledku vysokej globálnej inflácie, uviedlo egyptský rezort diplomacie s odvolaním sa na Ragyho El Etrebyho, novovymenovaného veľvyslanca krajiny pri BRICS, ktorý zároveň pôsobí ako asistent ministra zahraničných vecí pre medzinárodné a regionálne ekonomické záležitosti.

Oznámenie predstavuje ďalší krok smerom k de-dolarizácii, o ktorú sa usiluje BRICS, skupina rozvíjajúcich sa ekonomík, ktorú predtým tvorili Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika, ale začiatkom tohto roka sa rozšírila o päť nových členov vrátane Egypta.

Z údajov z rokov 2022 a 2023 vyplýva, že obchodný obrat Egypta s členmi BRICS - zakladajúcimi aj novými - dosiahol 46,673 miliardy amerických dolárov, čo predstavuje viac ako tretinu celkového zahraničného obchodu krajiny.

Celosvetový trend používania národných mien v obchode namiesto amerického dolára nabral výraznú dynamiku po tom, ako bolo Rusko v roku 2022 odrezané od západného finančného systému a jeho devízové rezervy boli zmrazené.

Zoskupenie BRICS má päť nových členov. Vstúpili doň krajiny z Afriky a Blízkeho východu

Zoskupenie rozvíjajúcich sa krajín BRICS sa od Nového roka rozrastá o päť nových členských štátov z Afriky a Blízkeho východu. Počet členov skupiny sa tak zdvojnásobí na desať štátov. Popri súčasných členoch Indie, Číny, Juhoafrickej republiky, Ruska a Brazílie začínajú v BRICS pôsobiť aj Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Irán, Egypt a Etiópia.

Pätica nových členov dostala pozvánku do skupiny BRICS po augustovom summite. Podľa vyhlásenia vyslanca Južnej Afriky pri BRICS Anila Sooklala z konca decembra sa zástupcovia všetkých piatich krajín už zapojili do diplomatických rokovaní skupiny. To podľa diplomata ukazuje, že s členstvom v BRICS skutočne počítajú.

Argentína, ktorá pozvánku do zoskupenia rovnako po augustovom summite dostala, napokon vstup odmietla. Bolo to jedno z prvých rozhodnutí nového ultraliberálneho prezidenta Javiera Mileia, ktorý sa chce viac orientovať na Spojené štáty. Milei niektorých členov BRICS, napríklad Čínu či Rusko, kritizoval za to, že nerešpektujú práva jednotlivcov.

O vstup do zoskupenia BRICS má mať záujem až 30 krajín. Povedal to na konci decembra ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. Práve Rusko, ktoré sa po svojom útoku na Ukrajinu a následných západných sankciách snaží vo svete znižovať vplyv západných krajín, preberá predsedníctvo skupiny po Južnej Afrike a usporiada tento rok každoročný summit BRICS.

Rozšírením o päť štátov vplyv zoskupenia podľa nemeckej stanice Deutsche Welle stúpne. Skupina vznikla v roku 2009 a niektorí analytici v nej videli združenie štátov takzvaného globálneho juhu. Niektoré krajiny ju vnímajú ako alternatívu zavedeným medzinárodným inštitúciám, kde majú silné slovo západné štáty. Pred rozšírením skupina združovala štáty, v ktorých žije na 40 percent svetového obyvateľstva. V krajinách, o ktoré sa združenie rozšírilo, žije zhruba 360 miliónov ľudí.

Krajiny BRICS aktívne podporujú používanie národných mien vo vzájomnom obchode a dokonca naznačili možnosť zavedenia novej jednotnej obchodnej meny. Hoci je takáto mena ešte len v štádiu vývoja, niektorí západní predstavitelia pripustili, že novo rozšírená skupina BRICS má silu zvrhnúť dominanciu amerického dolára aj bez vlastnej meny.

Zdroj: rt.com / InfoVojna / trend.sk