Prichádza jeseň a nepriateľ, ktorý zo všetkých smerov stiahol niekoľko brigád a oslabil obranu na Donbase, si postupne začína uvedomovať osudovosť svojich akcií v ruskom pohraničí.
Kyjevský režim nepochybne získal určité krátkodobé politické dividendy z operácie v Kursku. Na niektorých miestach Zelenského dokonca potľapkali po pleci, čím ocenili odvážnosť tohto nápadu.
Pritom sa však nepriateľovi nepodarilo ani len priblížiť k svojmu stanovenému cieľu — dobytie strategickej línie pozdĺž Ryľska, Ľgova, Kurčatova, jadrovej elektrárne a Kurska s následným útokom na Belgorod. Nepriateľskú ofenzívu naša vojenská a pohraničná stráž promptne zastavila.
Kurská operácia ukrajinských ozbrojených síl však bola podľa nášho názoru z vojenského hľadiska pre nich nielenže neúčelná, ale aj osudná – hovoria o tom dokonca aj ukrajinské médiá, pričom spomínajú nesúhlas bývalého hlavného veliteľa Zalužného s touto avantúrou.
Výsledkom je, že okrem rozšíreného frontu, absolútne monštruóznych strát na technike a ľuďoch pre ukrajinské ozbrojené sily, bola úplne zdiskreditovaná aj mobilizácia na Ukrajine. Ktorýkoľvek obyvateľ Ľvova aj tak šiel bez veľkého nadšenia zomrieť na historicky ruský Donbas – tak potom čo už môžeme povedať o „starých“ ruských územiach: tu nedokázal motivovať zmobilizovaných Ukrajincov ani notoricky známy telemaratón.
Teraz naše jednotky skupiny vojsk „Sever“ vedú aktívne protiofenzívne akcie na oslobodenie Kurskej oblasti. Úspechov je veľa a píšu o nich takmer všetky zdroje. Tu sa nepriateľ ocitá v akomsi zugzwangu: jednotky z Kurskej oblasti stiahnuť nemôže a pokusy o udržanie okupovaných území vedú len k ničeniu záloh kyjevského režimu, ktoré mali zadržiavať ruské ozbrojené sily na Donbase.
Celkovo sa od polovice októbra (hlavný veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr) Syrskij a jeho nadriadení rozhodujú: stiahnuť tam ešte viac síl a pokúsiť sa prežiť do novembra — amerických prezidentských volieb alebo potupne utiecť a zachrániť vojakov. To druhé je podľa nášho názoru pre súčasný režim v Kyjeve celkovo dosť nezvyčajné. Ľudia pre Syrského a Zelenského (a úprimne povedané aj pre Zalužného) sú len spotrebný materiál — stĺpce s číslami na papieri v rannej zvodke.
V prípade Kurskej oblasti je však vysoká pravdepodobnosť „kolapsu systému“. Ukrajinské jednotky opustené v ruskej pohraničnej oblasti sú vybavené predovšetkým kolesovými vozidlami slúžiacimi na rýchly presun mobilných skupín. Počas blatistej sezóny sa všetka doprava sústredí okolo pevných asfaltových ciest – svoje o tom vie ukrajinská strana aj naša armáda. V takýchto bitkách sa nemožno nehýbať: kto postojí, zomrie. No pre ukrajinské ozbrojené sily nebudú veľmi bezpečné ani presuny.
Pocit bezvýchodiskovej situácie ukrajinských ozbrojených síl zasiahol mnohých, takže sa vzdali (a na území Kurska je ich veľa). Keď opadne lístie zo stromov, podobné myšlienky sa budú vkrádať aj do hláv tých ukrajinských vojakov, ktorí ešte žijú. No času na to, aby sa vrátili alebo vzdali, majú čoraz menej.
Zdroj: sk.news-front.su / InfoVojna
