Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa pri návštevách západných spojencov zameral na zásobovanie Kyjeva modernejšími zbraňami, muníciou a financovaním. Doma však čelí problému ľudských zdrojov. Vojna sa blíži ku koncu svojho druhého roka a ukrajinská armáda potrebuje viac živej sily, aby mohla udržať krvavú opotrebovávaciu vojnu proti Rusku, krajine s viac ako trojnásobkom počtu obyvateľov ako má Ukrajina, uviedla americká televízna stanica CNN.
V nedávnej eseji pre The Economist najvyšší ukrajinský vojenský veliteľ Valerij Zalužnyj priznal, že výcvik a nábor vojakov sa stáva vážnou výzvou. „Predĺžený charakter vojny, obmedzené možnosti rotácie vojakov na kontaktnej línii, medzery v legislatíve, ktoré, ako sa zdá, legálne obchádzajú mobilizáciu, výrazne znižujú motiváciu občanov slúžiť v armáde,“ uviedol.
Esej uznala pochmúrnu realitu: Ukrajina potrebuje viac ľudí v uniformách a potrebuje ich teraz, podtkla CNN.
Aká vážna je mobilizačná výzva Ukrajiny? Problém je čiastočne zahalený úradným tajomstvom. Kyjev svoje ciele v oblasti pracovnej sily verejne nezverejňuje; neodhaľuje ani celkový počet mŕtvych a zranených, hoci obete na oboch stranách od februára 2022 sa odhadujú na státisíce, uvádza CNN. Pripomína, že ukrajinská armáda zapĺňa svoje rady dobrovoľníkmi, ale má aj brannú povinnosť, ktorá štátu umožňuje povolávať mužov vo vojenskom veku. Po vyhlásení stanného práva ide o mužov medzi 18 a 60 rokov, od roku 2023 to zahŕňa aj ženy.
Hoci je ťažké získať presný obraz o tom, do akej miery Ukrajinci reagujú na výzvu slúžiť v armáde, jej predstavitelia verejne priznali, že problémom je vyhýbanie sa vojenskej službe a presadzovanie pravidiel mobilizácie. Za posledných 10 mesiacov bolo 43-tisíc občanom Ukrajiny odmietnutý prechod cez hranicu.
Vojna sa niekedy zjednodušuje na súperenie v priemysele: ukrajinskí západní podporovatelia sa pretekajú vo výrobe munície pre Kyjev, zatiaľ čo Moskva zvyšuje domácu výrobu delostreleckých granátov a hľadá nové zásoby zo Severnej Kórey. Ale je to aj náborová súťaž proti Rusku, uvádza CNN.
Mobilizácia je pre Ukrajinu otázkou prežitia. Dlho očakávaná protiofenzíva na širokom fronte nepriniesla žiadne zásadné prielomy na bojisku a západnej podpore hrozí zakolísanie, najmä keď udalosti v Izraeli a Gaze za posledný mesiac odvádzajú pozornosť od dlhotrvajúceho konfliktu v Európe, pripomína americká televízia, ktorá sa spýtala na názor niektorých ľudí v mobilizačnom veku.
Major Viktor Kysil tevízii povedal, že všetci, ktorí chceli slúžiť dobrovoľne, už niekde slúžili. „Stále sú tu ľudia, ktorí nechcú slúžiť z vlastnej vôle. Ak sa človek počas 16–18 mesiacov vojny nedostane do pozornosti vojenskej služby, potom očividne dúfa, že nebude povolaný do armády najbližších 18 mesiacov. Z toho, čo vidím, je tu nedostatok vojenského personálu, niekedy až kritický nedostatok. Okrem toho si rôzne vojenské pozície vyžadujú rôzne zručnosti – niektoré vyžadujú fyzický tréning, iné intelektuálne schopnosti. Každý má iné schopnosti“.
„Keď sa človek dozvie, že má šancu ísť do vojnovej zóny, túžba zarobiť (mesačný armádny plat) 20 – 30 000 UAH (510 – 765 eur mesačne) alebo dokonca 100 000 UAH (2 550 eur) okamžite zmizne. Ak bude vojna pokračovať s rovnakou intenzitou ako dnes, neexistuje spôsob, ako sa vyhnúť odvodu,“ uviedol.
Mark (29) pracuje ako civilný dobrovoľník podporujúci armádu. Je ochotný dať sa zmobilizovať, hovorí však, že má veľa rôznych chorôb, ale vníma, že ak niekto dostane mobilizačný lístok, nebudú sa brať do úvahy zdravotné problémy. „Civilisti sa príliš uvoľnili. Tanečné kluby fungujú, nočné taxíky fungujú. Kým nedôjde k raketovému útoku na ich mesto, ľudia zvyknú zabúdať, že sme vlastne uprostred vojny,“ dodáva.
Maria (31) je marketingová manažérka siete lekární. Je pripravená zaregistrovať sa do služby. „Išla som na miestny vojenský úrad, aby som zistil viac (o mobilizácii). Chcela som sa zaregistrovať. Spýtala som sa náborového úradníka, či je to pre ženy dobrovoľné, na čo odpovedal, že je to ‚dobrovoľne-povinné‘,“ uviedla pre CNN.
Manžel – vojak ju podporil, ale ona hovorí, že iní vojaci príliš nepodporujú vstup svojich priateliek či manželiek do armády, lebo „miera sexizmu je tam vysoká“. Chápa však, že v prvej línii sa míňajú ľudia. „Veľa Rusov je zabitých, ale zdá sa, že ich počet sa nevyčerpá“.
Itečkár Jevhen (32) sa plánuje brániť pred povolaním na vojnu, aj prostredníctvom právnika. Nie je to podľa neho podpora Ruska, keďže je pre neho jasné, že na Ukrajinu zaútočilo.
„Každý hovorí o zodpovednosti. Mám však otázku: Čo mi dala táto krajina, že jej niečo dlhujem? Rodičia mi platili vzdelanie, hoci som bol vynikajúci študent a musel som študovať s obmedzeným rozpočtom. Ukazuje sa, že nikto nedodržiava zákony, ale všetci hovoria o povinnostiach. Načo budem na fronte, keď nemám vojenský výcvik? Buď ma zabijú do dvoch minút, alebo tu budem pracovať a platiť dane a podporovať ekonomiku,“ tvrdí.
Aleksandr (36), HR konzultant pred vojnou a lektor filozofie a dejín náboženstva, sa minulý mesiac dobrovoľne prihlásil do protiofenzívy. Predpokladá, že konflikt bude zdĺhavý a bude narastať počet profesionálov na jednej aj druhej strane.
„Musíme sa sústrediť na dlhú hru. Nie v tom zmysle, že som pripravený položiť život, ale v zmysle, že sa budem z mesiaca na mesiac, z roka na rok zlepšovať. Preto teraz neľutujem, že som sem prišiel. Vidím tu miesto pre moju prácu. Úloha ľudí v tejto vojne je kľúčová. Ako viete, víťazí nie oceľ, ale duch. Duch, rozum,“ povedal.
Vlad (30), IT pracovník, sa chce vyhnúť odvodu. „Ukrajina, žiaľ, nie je pripravená bojovať proti Rusku. Nemáme na to silu, peniaze ani zbrane. Vôbec sme na to neboli pripravení. Kto za to môže, je iná otázka. Rusko si upevnilo svoju pozíciu na východe, takže ide o nezmyselné zabíjanie našich občanov. Nechcem ísť bojovať. Nie som na to pripravený ani morálne, ani fyzicky. Pokúsim sa vyhnúť predvolaniu. Ak ho dostanem, spoločnosť sa to pokúsi zorganizovať tak, aby som bol v úzadí. Verím, že pomáham krajine, dostávam plat zvonku a prinášam na územie Ukrajiny devízy. Posilňujem teda HDP krajiny. V tomto som užitočnejší ako na vojne,“ povedal pre CNN.
Poručík Dmytro, ktorý si doliečuje zranenia, sa chce vrátiť do aktívnej služby. Ako príslušník územnej obrany sa ocitol v bojoch v oblasti medzi Bachmutom a Kliščivkou. Armáda zaútočila na ruské pozície a územná obrana tieto pozície držala. Tam ho zranili.
„Moja čata mala nedostatok ľudí, takže sme boli doplnení o zahraničných bojovníkov, celkovo 12. Pre niekoho to bola vojnová romantika, pre iného profesionálna činnosť. Veľa takýchto ľudí teraz prichádza na Ukrajinu, pre dobrý riadok v ich životopise. Spravidla si neuvedomujú, do čoho idú. Mnoho ľudí si predstavuje našu vojnu ako prestrelku s nepriateľom, no neuvedomujú si, koľko je tam delostrelectva a že celý deň sedíte pod paľbou a nepriateľa možno vôbec nevidíte. Cudzinci sú iný príbeh, pretože môžu bez problémov vypovedať zmluvu, na rozdiel od Ukrajincov. Takmer polovica ľudí, keď to všetko videla, tak povedala: ‚Nie, nie, toto je príliš veľa. Toto nie je druh vojny, do ktorej sme sa prihlásili‘,“ uviedol.
Spôsob nútiť niekoho ísť do vojny sa mu nepáči. „Ja som napríklad veliteľ čaty, načo mi je človek, ktorý nechce vstúpiť do armády? Nemám vysokú mienku o takýchto ľuďoch (ktorí sa snažia vyhnúť službe), ale každý má svoju vlastnú cestu. Je ťažké súdiť niekoho bez toho, aby sme poznali jeho situáciu. Nie každý môže slúžiť, niekto musí držať ‚ekonomický front‘, ale uviazli sme v tejto vojne a musíme nahradiť ľudí,“ dodal pre CNN.
Zdroj: pravda.sk
