Členské štáty EÚ sa v pondelok dohodli na predĺžení platnosti sankcií proti Rusku za jeho vojnu na Ukrajine, potvrdila na sociálnej sieti X vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová. Platnosť doterajších sankcií mala vypršať 31. januára. S jej predĺžením po mesiacoch prieťahov napokon súhlasilo aj Maďarsko.

"Ministri zahraničných vecí EÚ sa práve dohodli na opätovnom predĺžení platnosti sankcií voči Rusku. To bude Moskvu ďalej pripravovať o príjmy na financovanie jej vojny," uviedla Kallasová.

Europe delivers: EU Foreign Ministers just agreed to extend again the sanctions on Russia.

This will continue to deprive Moscow of revenues to finance its war.

Russia needs to pay for the damage they are causing.

— Kaja Kallas (@kajakallas) January 27, 2025

Sankcie sa musia predlžovať každých šesť mesiacov, vyžaduje si to však jednomyseľné hlasovanie 27 členských štátov EÚ. Tento balík sankcií zahŕňa zákaz obchodovania vo všetkých sektoroch, ako aj opatrenia, ktorými sa blokujú aktíva ruskej centrálnej banky.

Maďarsko na rokovaní ministrov zahraničných vecí členských štátov Európskej únie v pondelok v Bruseli nezablokovalo predĺženie platnosti sankcií voči Rusku. Maďarská vláda sa uspokojila so symbolickou formuláciou, že Európska komisia bude naďalej monitorovať energetickú situáciu týkajúcu sa Maďarska.

Maďarsko s predĺžením ešte v piatok na úrovni stáleho predstaviteľa nesúhlasilo. Premiér Viktor Orbán takisto naznačoval, že Budapešť bude predĺženie sankcií vetovať, ak Ukrajina neobnoví tranzit ruského plynu cez svoje územie. Za to isté lobovalo aj Slovensko.

Maďarsko napokon podľa diplomatických zdrojov od svojich požiadaviek ustúpilo a od predstaviteľov EÚ na výmenu získalo nezáväzné vyhlásenie o význame ukrajinskej energetickej infraštruktúry. V ňom sa podľa AFP uvádza, že Európska komisia je ochotná zapojiť Maďarsko i SR do rokovaní s Kyjevom o dodávkach plynu do Európy.

Hoci sa Orbán verejne postavil proti sankciám, ktoré podľa neho poškodzujú hospodárstvo EÚ, účastníci rokovaní v Bruseli to podľa magazínu Politico označili za blamáž - a to predovšetkým po návrate Donalda Trumpa do úradu amerického prezidenta, ktorý minulý týždeň pohrozil Rusku ďalšími sankciami, ak nebude uzavretá dohoda o ukončení vojny na Ukrajine.

Dôrazný postoj Slovenska a Maďarska, ale aj meniaca sa geopolitická situácia po nástupe Donalda Trumpa do úradu amerického prezidenta spôsobila, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas víkendu náhle otočil keď pripustil, že Ukrajina nakoniec bude dodávať plyn do Európy. Nezabudol však zdôrazniť, že to nebude plyn ruský, ale azerbajdžanský.

Pomoc v tejto súvislosti ponúklo aj Turecko, ktoré je ochotné zvýšiť tranzit cez takzvaný južný koridor.

Sankcie musia byť obnovené každých šesť mesiacov, a to jednomyseľným rozhodnutím členských štátov. Tie aktuálne mali platiť do 31. januára a ak by ich účinnosť dovtedy členské štáty nestihli predĺžiť, zanikli by.

Okrem iného by to znamenalo, že Rusko by mohlo opäť získať prístup k zmrazeným 210 miliardám eur. Maďarská vláda rozhodnutie o sankciách odkladala už od vlaňajšieho decembra. Orbán vtedy lídrom EÚ povedal, že chce počkať na inauguráciu amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Pre maďarský odpor sa na predĺžení sankcií nevedeli dohodnúť ani minulý piatok veľvyslanci členských krajín EÚ, preto sa rozhodnutie odložilo na pondelkové zasadnutie Rady ministrov zahraničných vecí EÚ.

Maďarsko sa rozhodne o predĺžení platnosti protiruských sankcií v závislosti od toho, či dostane záruky energetickej bezpečnosti od EK, uviedol ešte pred pondelňajším stretnutím šéfov diplomacií krajín EÚ na Facebooku maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

Maďarský minister zahraničných vecí označil teraz dosiahnutý výsledok za "obrovský úspech", čo podľa jeho slov znamená, že eurokomisia bola nútená podniknúť kroky na zaručenie bezpečnosti maďarských dodávok energie.

"Dnes na zasadnutí Rady ministrov zahraničných vecí EÚ bude naše hlasovanie závisieť od toho, či EK poskytne záruku, že v budúcnosti prijme všetky potrebné opatrenia, keď bude energetická bezpečnosť členských štátov EÚ ohrozená z krajín mimo EÚ," dodal Szijjártó.

"Maďarsko dostalo požadované záruky ohľadom energetickej bezpečnosti našej krajiny. Európska komisia sa zaviazala chrániť plynovody a ropovody členských štátov EÚ. Dala jasne najavo, že integrita energetickej infraštruktúry zásobujúcej členské štáty EÚ je otázkou bezpečnosti celej EÚ. Európska komisia sa tiež usiluje získať od Ukrajiny záruky na zachovanie dodávok ropy do EÚ," informoval po rozhodnutí šéf maďarskej diplomacie na sociálnej sieti a neskôr aj na tlačovej besede.

Péter Szijjártó informoval na brífingu o poskytnutých zárukách:

Blanár: Najprv musíme zabezpečiť energetickú bezpečnosť a stabilitu pre našich občanov, až potom môžeme pomáhať iným

Minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár privítal v pondelok vyhlásenie šéfky európskej diplomacie Kaje Kallasovej, na základe ktorého Európska komisia (EK) podporila SR a Maďarsko v otázke ochrany kritickej energetickej infraštruktúry vrátane potrubí prechádzajúcich cez Ukrajinu na Slovensko. Po pondelkovom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci ocenil tiež ochotu Kyjeva prepravovať do Európy iný zemný plyn ako ruský.

"V prvom rade potrebujeme zabezpečiť energetickú bezpečnosť a stabilitu pre našich občanov, až potom môžeme pomáhať iným," uviedol Blanár. Upozornil, že technické riešenia prepravy plynu cez Ukrajinu sú dlhodobým predmetom rokovaní medzi SR, Ukrajinou, Ruskom, Tureckom a ďalšími aktérmi.

Šéf slovenskej diplomacie uviedol, že rokovania o otázke tranzitu plynu s EK budú pokračovať na úrovni eurokomisára pre energetiku Dana Jörgensena, ktorých súčasťou bude aj Maďarsko.

Podľa Blanára SR od začiatku diskutovala s Kyjevom o možnosti prepravy iného plynu ako ruského cez Ukrajinu. "Ochotu ukrajinskej strany rokovať o takejto preprave vnímame ako vrátenie sa k nami navrhovanému riešeniu, v rámci ktorého sme hovorili o preprave plynu napríklad z Azerbajdžanu," vyhlásil Blanár.

"Slovenská diplomacia bude pokračovať v obhajobe energetických záujmov Slovenskej republiky a zároveň tak aj EÚ, pretože energetická dostupnosť a cena energií zásadne ovplyvňujú konkurencieschopnosť EÚ, ktorá sa v súčasnosti významne znižuje v porovnaní so Spojenými štátmi americkými či Čínou," uzatvára Blanár.

Maďarsko ponúlo Slovensku svoje tranzitné kapacity na zásobovanie energiou

Maďarsko je pripravené ponúknuť svoje tranzitné kapacity ako celok, aby tak zabezpečilo zásobovanie Slovenska energiou, vyhlásil minulý týždeň šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.

V súvislosti s nákupmi zemného plynu maďarský minister podotkol, že Maďarsko nie je ochotné vzdať sa svojho suverénneho práva určovať, kde a ako sa bude zásobovať energiou.

Pozastavenie tranzitu na Ukrajine označil Szijjártó za neprijateľné s tým, že ohrozuje bezpečnosť dodávok v regióne. "Je neprijateľné, aby kandidát na vstup do Európskej únie spôsoboval členom Únie problémy s dodávkami energie," podčiarkol.

Šéf maďarskej diplomacie uviedol, že ročnú kapacitu maďarsko-slovenského plynového prepojenia zvýšili o 900 miliónov kubických metrov s cieľom zlepšiť energetickú bezpečnosť susednej krajiny.

Ako dodal, množstvo zemného plynu, ktoré do Maďarska prichádzalo plynovodom Turecký prúd (TurkStream), bolo v minulom roku 7,6 miliardy kubických metrov, takže aj tam je ešte zhruba 900 miliónov kubických metrov voľnej kapacity.

Predseda vlády Robert Fico začiatkom minulého týždňa v súvislosti s dodávkami ruského plynu prostredníctvom plynovodu TurkStream požiadal počas návštevy Ankary o pomoc tureckého prezidenta Erdogana. "Ak Ukrajina prestala dodávať cez svoje územie plyn na územie Slovenska, my sme sa cez naše ministerstvo snažili prijať nevyhnutné kroky na otvorenie rokovaní," povedal na spoločnej tlačovej konferencii turecký prezident.

Maďarský premiér Viktor Orbán deň na to počas utorkové stretnutia slo slovenským premiérom v Bratislave vyzdvihol Ficov postoj k zastaveniu tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu a poukázal na negatívny dosah tohto kroku na Európu a podporil jeho úsilie o obnovenie tranzitu.

"Tak, ako sme včera (pondelok 20. 1.) našli podporu u našich tureckých partnerov, nachádzame podporu aj u maďarských partnerov, ktorí budú spoločne s nami hľadať všetky možnosti, aby Slovensko nebolo v budúcnosti odkázané len na dovoz drahšieho plynu zo západu alebo z iných oblastí, ale aby mohlo využívať aj bezpečné dodávky plynu z Ruska, ktoré majú samozrejme aj inú cenovú kvalitu, a ktoré sú pre nás mimoriadne dôležité," podčiarkol Fico.

Pripomenul, že Slovensko má naďalej zmluvu na dodávku plynu s ruským Gazpromom a v súčasnosti je jediná možnosť, ako dostať tento plyn do strednej Európy, práve cez TurkStream. Ak bude možnosť, aby SR odoberala plyn z tohto južného smeru, Slovensku by to podľa Fica pomohlo v diverzifikácii a zároveň stabilizácii cien.

Maďarskému premiérovi podľa vlastných slov poskytol všetky informácie, ktoré sa týkajú energetickej bezpečnosti SR po zastavení tranzitu plynu cez územie Ukrajiny, o ktorý má Slovensko naďalej záujem.

"Myslím si, že v tomto máme rovnaký názor, ak tvrdíme, že takéto rozhodnutie poškodí nielen Slovenskú republiku na tranzitných poplatkoch, ale poškodí celú Európsku úniu vrátane Maďarska, lebo sa vytvára obrovský tlak na rast cien energií v Európe. A budeme spoločne pracovať na tom, aby túto našu filozofiu počúvali v Európskej komisii," doplnil Fico.

 Viac k téme v článku a videu TU.

Predseda vlády Robert Fico koncom roka 2024 adresoval otvorený list predsedovi Európskej rady a predsedníčke Európskej komisie, v ktorom ostro kritizuje rozhodnutie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského zastaviť tranzit plynu cez Ukrajinu od 1. januára 2025. Toto jednostranné rozhodnutie označil za nesprávne, iracionálne a škodlivé nielen pre Slovensko, ale aj pre celú Európsku úniu.

Fico vo svojom liste zdôrazňuje, že ukrajinská strana nepristúpila k otvoreným konzultáciám s EÚ alebo dotknutými štátmi. Zároveň pripomenul, že tranzit ruského plynu cez Ukrajinu nie je zakázaný právom EÚ ani sankciami.

Podľa jeho slov Európska komisia vo svojom liste z decembra potvrdila, že uzatváranie zmlúv na dodávku alebo tranzit plynu nie je zakázané.

Premiér tiež poukázal na to, že Ukrajina odmietla aj alternatívne návrhy tranzitu iného než ruského plynu.

"Toto rozhodnutie bude mať negatívne dopady na hospodárstvo EÚ a Slovenska, ktoré už čelí zložitej ekonomickej situácii a konsolidácii verejných financií," uviedol.

Predseda vlády vyzval európskych lídrov, aby tejto situácii venovali urgentnú pozornosť a podnikli kroky, ktoré zabránia negatívnym dopadom na európske hospodárstvo. Zároveň upozornil, že podpora Ukrajiny by mala byť racionálna, a nie "sebadeštruktívna a mimoriadne poškodzujúca pre EÚ".

Na záver listu Fico vyjadril presvedčenie, že mlčanie Európskej únie môže viesť k napätiu a recipročným opatreniam. "EÚ nemôže akceptovať takéto jednostranné kroky, ktoré ohrozujú jej občanov a podniky," uzavrel premiér.

Fico počas Vianoc vyhlásil, že Zelenskyj sa ho pokúsil korumpovať sumou vo výške 500 miliónov eur, ak bude súhlasiť zo vstupom Ukrajiny do NATO. Premiér dodal, že pre neho je nepochopiteľné, že ukrajinský prezident Zelenskyj odmieta čo i len prímerie.

Zdroj: bleskovky.sk (1), (2) / info.sk / InfoVojna