Tento týždeň sa v Haagu začne súd nad ničím menším ako nad celou koncepciou medzinárodného práva. Sleduje ho celý svet.

Bolo potrebné, aby sa africký národ, nie arabský alebo moslimský, ale významný člen BRICS, pokúsil zlomiť železné reťaze, ktoré nasadil sionizmus prostredníctvom strachu, finančnej sily a nepretržitých hrozieb, zotročujúcich nielen Palestínu, ale aj značné časti planéty.

Poetickým zvratom historickej spravodlivosti musela práve Južná Afrika, krajina, ktorá o apartheide vie dosť z vlastnej skúsenosti, zaujať morálne postavenie a ako prvá podať žalobu proti apartheidu Izraelu na Medzinárodnom súdnom dvore (ICJ).

V 84-stranovej žalobe, ktorá je vyčerpávajúco vyargumentovaná, úplne zdokumentovaná a podaná 29. decembra 2023, sú podrobne opísané všetky pokračujúce hrôzy páchané v okupovanom pásme Gazy a sledované každým na celej planéte, kto vlastní smartfón.

Južná Afrika žiada Medzinárodný súdny dvor – mechanizmus OSN – o niečo celkom jednoduché: Vyhlásil, že štát Izrael od 7. októbra porušil všetky svoje povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva.

A to, čo je rozhodujúce, zahŕňa porušenie Dohovoru o genocíde z roku 1948, podľa ktorého genocída pozostáva z „činov spáchaných s úmyslom úplne alebo čiastočne zničiť národnostnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu“.

Juhoafrickú republiku podporujú Jordánsko, Bolívia, Turecko, Malajzia a významne aj Organizácia islamskej spolupráce (OIC), ktorá združuje krajiny islamu a tvorí 57 členských štátov, z ktorých 48 má moslimskú väčšinu. Je to, akoby tieto krajiny zastupovali drvivú väčšinu krajín globálneho Juhu.

Čokoľvek sa stane v Haagu, môže ísť ďaleko za prípadné odsúdenie Izraela za genocídu. Pretória aj Tel Aviv sú členmi Medzinárodného súdneho dvora – takže ich rozhodnutia sú záväzné. Medzinárodný súdny dvor má teoreticky väčšiu váhu ako Bezpečnostná rada OSN, kde USA vetujú akékoľvek tvrdé fakty, ktoré poškodzujú starostlivo budovaný obraz Izraela.

Jediným problémom je, že Medzinárodný súdny dvor nemá donucovaciu právomoc.

Južná Afrika sa v praxi snaží dosiahnuť to, aby Medzinárodný súdny dvor nariadil Izraelu okamžite zastaviť inváziu – a genocídu. To by mala byť prvá priorita.

Konkrétny úmysel ničiť

Čítanie celej juhoafrickej žaloby je hrôzostrašné. Toto je doslova história v procese tvorby, priamo pred nami, ktorí žijeme v mladom, na technológiách závislom 21. storočí, a nie vedecko-fantastická správa o genocíde, ktorá sa odohráva v nejakom vzdialenom vesmíre.

Žaloba Pretórie má zásluhu na tom, že vykresľuje celkový obraz „v širšom kontexte správania sa Izraela voči Palestínčanom počas 75 rokov trvajúceho apartheidu, 56 rokov trvajúcej vojenskej okupácie palestínskeho územia a 16 rokov trvajúcej blokády Gazy“.

Príčina, následok a zámer sú jasne vymedzené a presahujú hrôzy, ktoré boli spáchané od 7. októbra 2023, keď palestínsky odboj uskutočnil operáciu Potopa al-Aksá.

Potom sú tu „činy a opomenutia Izraela, ktoré sa môžu rovnať ďalším porušeniam medzinárodného práva“. Juhoafrická republika ich uvádza ako „genocídny charakter, keďže sú spáchané s požadovaným osobitným úmyslom (dolus specialis) zničiť Palestínčanov v Gaze ako súčasť širšej palestínskej národnej, rasovej a etnickej skupiny“.

„Skutočnosti“, ktoré sú uvedené od strany 9 žiadosti, sú brutálne – od masového vyvražďovania civilistov až po masové vyháňanie: „Odhaduje sa, že viac ako 1,9 milióna Palestínčanov z 2,3 milióna obyvateľov Gazy, teda približne 85% obyvateľstva, bolo vyhnaných zo svojich domovov. Nemajú kam bezpečne utiecť, tí, ktorí nemôžu odísť alebo sa odmietajú nechať vysídliť, boli zabití alebo im hrozí extrémne riziko, že budú zabití vo svojich domovoch.“

A už nebude cesty späť: „Ako uviedol osobitný spravodajca pre ľudské práva vysídlených obyvateľov, obydlia a civilná infraštruktúra v Gaze boli zrovnané so zemou, čo znemožňuje akékoľvek reálne vyhliadky vysídlených Gazanov na návrat domov, čím sa opakuje dlhá história masového núteného vysídľovania Palestínčanov Izraelom.“

Hegemón – spoluvinník

Bod 142 žiadosti môže vystihovať celú drámu: „Celé obyvateľstvo čelí hladu: 93 percent obyvateľov Gazy čelí krízovej úrovni hladu, pričom viac ako jeden zo štyroch čelí katastrofálnemu stavu“ – s hroziacou smrťou.

V tejto súvislosti 25. decembra – na Vianoce – izraelský premiér Benjamin Netanjahu zdvojnásobil svoju genocídnu rétoriku a prisľúbil: „Neprestávame, pokračujeme v boji a v najbližších dňoch ho ešte prehĺbime, bude to dlhá bitka a ani zďaleka sa neskončí.“

Preto „ako mimoriadne naliehavú záležitosť“ a „až do rozhodnutia súdu o podstate tohto prípadu“ žiada Južná Afrika o predbežné opatrenia, z ktorých prvé bude, aby „štát Izrael okamžite pozastavil svoje vojenské operácie v Gaze a proti nej“.

To sa rovná trvalému prímeriu. Každé zrnko piesku od Negevu až po Arábiu vie, že neokonskí psychopati, ktorí riadia zahraničnú politiku USA, vrátane ich domáceho, na diaľku ovládaného, senilného obyvateľa Bieleho domu, sú nielen spoluvinníkmi izraelskej genocídy, ale sú proti akejkoľvek možnosti prímeria.

Mimochodom, takáto spoluvina je podľa Dohovoru o genocíde trestná.

Preto je samozrejmé, že Washington a Tel Aviv sa budú snažiť zablokovať spravodlivý súdny proces pred Medzinárodným súdnym dvorom, pričom využijú všetky dostupné prostriedky nátlaku a hrozby. To je v súlade s mimoriadne obmedzenou právomocou, ktorú má akýkoľvek medzinárodný súd na to, aby presadil vládu medzinárodného práva voči výnimočnej kombinácii Washingtonu a Tel Avivu.

Zatiaľ čo znepokojený globálny Juh je pohnutý k akcii proti bezprecedentnému vojenskému útoku Izraela na Gazu, kde bolo za necelé tri mesiace vyvraždené viac ako 1% obyvateľstva, izraelské ministerstvo zahraničných vecí nariadilo svojim veľvyslanectvám, aby vyzbrojili diplomatov a politikov hostiteľských krajín k rýchlemu vydaniu „okamžitého a jednoznačného vyhlásenia v tomto duchu: Verejne a jasne vyhlásiť, že vaša krajina odmieta poburujúce, absurdné a nepodložené obvinenia vznesené proti Izraelu.“

Bude celkom poučné sledovať, ktoré krajiny tento príkaz dodržia.

Bez ohľadu na to, či súčasné úsilie Pretórie bude úspešné alebo nie, tento prípad bude pravdepodobne len prvým svojho druhu podaným na súdoch po celom svete v nasledujúcich mesiacoch a dokonca rokoch. BRICS – ktorého je Juhoafrická republika dôležitým členským štátom – je súčasťou novej vlny medzinárodných organizácií, ktoré spochybňujú hegemóniu Západu a jeho „poriadok založený na pravidlách“. Tieto pravidlá nič neznamenajú, nikto ich ani nevidel.

Multipolarizmus sa objavil aj preto, aby napravil desaťročia trvajúci odklon od Charty OSN a príklon k bezpráviu, ktoré tieto iluzórne „pravidlá“ stelesňujú. Systém národných štátov, ktorý je základom globálneho poriadku, nemôže fungovať bez medzinárodného práva, ktoré ho zabezpečuje. Bez práva nás čaká vojna, vojna a ešte raz vojna; v skutočnosti ideálny vesmír hegemóna, ktorý je nekonečnou vojnou.

Juhoafrický súdny spor o genocídu proti Izraelu je zjavne potrebný na zvrátenie týchto hrubých porušení medzinárodného systému a takmer určite bude prvým z mnohých takýchto súdnych sporov proti Izraelu aj jeho spojencom, aby sa svet vrátil k stabilite, bezpečnosti a zdravému rozumu.

BRICS member South Africa takes Zionism to court

Pretoria's genocide case against Israel is crucial, not just to stop Tel Aviv's carnage in Gaza, but to plant the first flag of mutipolarism in the globe's courtrooms.

By @RealPepeEscobarhttps://t.co/5TTET3b5FV

— The Cradle (@TheCradleMedia) January 10, 2024

Autor: Pepe Escobar - brazílsky novinár a geopolitický analytik. Pre Asia Times Online píše pravidelný stĺpček "The Roving Eye“, v ktorom pravidelne diskutuje o nadnárodnom "súperení o dominanciu na Blízkom východe a v Strednej Ázii". Rovnako píše aj pre portál The Cradle. Escobar sa od konca 90. rokov zameriava na strednú Áziu, Rusko, Blízky východ a Irán. Je autorom množstva kníh; jeho poslednou je Raging Twenties.

Zdroj: thecradle.co
Preklad: cz24.news