Čína čelí čoraz ťažším a zložitejším výzvam v oblasti národnej bezpečnosti a musí sa pripraviť na "najhoršie" scenáre tým, že zvýši svoju kapacitu na riešenie vnútorných a vonkajších hrozieb, varoval prezident Si Ťin-pching na stretnutí s najvyššími čínskymi bezpečnostnými predstaviteľmi v Pekingu
"Musíme byť pripravení na najhoršie a extrémne scenáre a byť pripravení odolať veľkej skúške v podobe silného vetra, rozbúrených vôd a dokonca nebezpečných búrok," citovala jeho slová čínska štátna tlačová agentúra Sinchua. Si dodal, že je potrebné vyvinúť väčšie úsilie na modernizáciu národnej bezpečnostnej architektúry a "pripraviť sa na skutočný boj a riešenie praktických problémov".
Čínsky prezident svoje varovanie predniesol pred Komisiou pre národnú bezpečnosť v čase rastúceho napätia s USA. Len tento týždeň Peking odmietol žiadosť Washingtonu o stretnutie šéfov obrany oboch krajín, keď sa obaja zúčastnia na júnovej bezpečnostnej konferencii v Singapure, s odôvodnením, že predstavitelia USA musia rešpektovať suverenitu a bezpečnostné záujmy Číny.
Čína prerušila obranné a klimatické vzťahy s Washingtonom v auguste minulého roka pre údajné zasahovanie amerických predstaviteľov do diania na Taiwane. Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning v stredu požadovala, aby USA prestali lietať špionážnymi lietadlami nad Juhočínskym morom, pričom tieto lety označila za "nebezpečné provokácie".
Jej vyhlásenie prišlo deň po tom, ako americké indo-tichomorské veliteľstvo obvinilo čínskeho pilota z toho, že spôsobil takmer kolíziu, keď v medzinárodnom vzdušnom priestore nad Juhočínskym morom preletel so svojou stíhačkou pred americkým prieskumným lietadlom.
Pentagón označil Čínu za "najzávažnejšiu a systémovú výzvu" pre národnú bezpečnosť USA. Peking toto vyhlásenie značil ako zámienku na rozšírenie jadrového arzenálu Washingtonu a udržanie jeho vojenskej hegemónie.
Si vyzval svojich bezpečnostných šéfov, aby si vybudovali "strategické sebadôveru", zlepšili koordináciu svojich operácií a využívali pokročilejšie technológie. Vyzval na posilnenie monitorovania bezpečnostných hrozieb v reálnom čase, lepší systém včasného varovania a lepšie narábanie s počítačovými údajmi a umelou inteligenciou (AI).
"Zložitosť a závažnosť problémov národnej bezpečnosti, ktorým naša krajina čelí, sa dramaticky zvýšila," povedal Xi.
Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena sa snažila brzdiť čínsky vývoj pokročilých polovodičových čipov, prinajmenšom čiastočne kvôli ich významu pre rozvoj technológie umelej inteligencie. Tieto opatrenia zahŕňali obmedzenia vývozu polovodičov a zariadení na výrobu pokročilých čipov do Číny.
Minulý týždeň Čína zakázala nákup produktov spoločnosti Micron Technology, najväčšieho amerického výrobcu počítačových pamäťových čipov, s odvolaním sa na "významné bezpečnostné riziká".
Niektorí pozorovatelia tento krok interpretovali ako odvetu za úsilie Washingtonu obmedziť čínsky priemysel výroby čipov. Americká ministerka obchodu Gina Raimondová reagovala vyhlásením, že Washington "nebude tolerovať" zákaz spoločnosti Micron.
Čína odmietla na nadchádzajúcom bezpečnostnom fóre rokovať s USA
Čína odmietla žiadosť USA o rokovanie ministrov obrany oboch krajín na okraj každoročného bezpečnostného fóra, ktoré sa cez víkend uskutoční v Singapure. Podľa agentúry Reuters ide o ďalší dôkaz, že vzťahy Washingtonu a Pekingu zostávajú napäté.
Hovorkyňa čínskeho ministra národnej obrany Li Šang-fua uviedla, že len "USA jasne vedia, prečo sú v súčasnosti ťažkosti" v komunikácii vojenských zložiek.
Správa o možnom stretnutí amerického ministra obrany s jeho čínskym náprotivkom sa očakávala vzhľadom na bezpečnostné napätie a obchodné spory oboch mocností.
Čínske ministerstvo zahraničia v utorok 30. mája uviedlo, že rozhodnutie Pekingu bolo dôsledkom amerického správania. Podľa čínskej diplomacie si je Washington vedomý dôvodov, ktoré stoja za nedostatočnou vojenskou komunikáciou. "Americká strana by mala... okamžite napraviť svoje nesprávne postupy, prejaviť úprimnosť a vytvoriť potrebnú atmosféru a podmienky pre dialóg a komunikáciu medzi oboma armádami," povedal hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí.
Americký minister obrany Lloyd Austin označil za nešťastné rozhodnutie Pekingu, ktorý odmietol návrh na stretnutie šéfov rezortov obrany USA a Číny, a to najmä vzhľadom na nedávne "provokatívne" správanie sa Číny.
Vo svojom vystúpení v Tokiu označil Austin tento prístup Pekingu "nešťastný". Pripomenul, že viackrát hovoril "o dôležitosti toho, aby krajiny s veľkými, významnými kapacitami, mohli navzájom komunikovať," aby sa mohli zvládnuť krízy a dalo sa zabrániť tomu, aby "sa veci zbytočne vymkli spod kontroly".
Austin pripomenul incident z minulého týždňa, keď pilot čínskej stíhačky vykonal "zbytočne agresívny manéver" v blízkosti amerického pozorovacieho lietadla operujúceho nad Juhočínskym morom. Podľa Austina je takéto konanie veľmi znepokojujúce.
Čínska armáda pritom v stredu na margo tohto incidentu uviedla, že americké lietadlo "vniklo" do vojenského výcvikového priestoru. Obvinila Washington z provokácie a uviedla, že vyslanie lodí a lietadiel, ktoré "vykonávajú špionáž nad Čínou, vážne poškodzuje suverenitu a bezpečnosť Číny".
Austin a ďalší americkí predstavitelia sa snažia posilniť spojenectvá a partnerstvá v Ázii, aby mohli čeliť agresívnym krokom Pekingu. Súčasne sa však objavili náznaky, že obe strany pracujú na urovnaní svojich vzťahov.
AFP v tejto súvislosti pripomenula, že poradca USA pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan sa tento mesiac vo Viedni stretol s najvyšším čínskym diplomatom Wangom I a prezident Joe Biden povedal, že vzťahy medzi Washingtonom a Pekingom by sa mali rozmraziť "veľmi skoro". Aj Austin vo štvrtok povedal, že je naďalej otvorený akejkoľvek príležitosti na rokovania.
Zdroj: rt.com / cas.sk / hnonline.sk / InfoVojna
