Čína začne platiť za ruský plyn v rubľoch a jüanoch namiesto v eurách a amerických dolároch. Oznámil to v utorok ruský energetický gigant Gazprom. TASR o tom informuje na základe správ AFP a Bloomberg.
Moskva sa po uvalení bezprecedentných sankcií Západu za jej vojnu na Ukrajine usiluje o užšie vzťahy s Pekingom. "Prešlo sa na platby za dodávky ruského plynu do Číny v národných menách - v rubľoch a jüanoch," uviedol Gazprom vo vyhlásení.
Gazprom tak zmení svoj kontrakt na dodávky plynu do Číny na platby v rubľoch a jüanoch z eur, keďže Kremeľ zintenzívňuje snahy o zmenu obchodovania z mien, ktoré považuje za "nepriateľské" v rámci sankcií USA a Európskej únie.
Štátny plynárenský gigant podpísal v utorok dodatočnú dohodu k svojej existujúcej zmluve s China National Petroleum Corp, uviedol Gazprom vo vyhlásení. Platba sa uskutoční vo výške 50 % v rubľoch a 50 % v jüanoch s okamžitou platnosťou, podľa zdroja oboznámeného s plánmi, ktorý nechcel byť menovaný, keďže informácie ešte nie sú verejné.
Ruský prezident Vladimir Putin požadoval, aby hlavní zákazníci Gazpromu v Európe platili za plyn v rubľoch začiatkom tohto roka po tom, čo USA a ich spojenci zmrazili devízové rezervy ruskej centrálnej banky držané v dolároch a eurách po invázii na Ukrajinu. Niekoľko kupujúcich to odmietlo a Gazprom im zastavil dodávky. Najväčší spotrebitelia však nakoniec súhlasili s novými podmienkami Moskvy.
Rusko prechádza na platby za plyn v rubľoch aj v prípade Turecka, ktoré sa nepripojilo k sankciám a má úzke vzťahy s Kremľom. Ale na začiatku bude len štvrtina z celkovej sumy vyplatená v ruskej mene a zvyšok v dolároch a eurách, tvrdí zdroj. Podiel v rubľoch bude časom rásť, dodal.
Zmluva Gazpromu na zásobovanie Číny prostredníctvom ropovodu Power of Siberia, podpísaná v roku 2019, sa odhaduje na 400 miliárd USD (403,22 miliardy eur) počas jeho 30-ročnej životnosti. Dodávky sa neustále zvyšujú a v roku 2022 by mali dosiahnuť najmenej 15 miliárd metrov kubických (m3) v porovnaní s 10,4 miliardami m3 v minulom roku.
Vo februári, keď Putin navštívil Peking v súvislosti s vojnou, Gazprom podpísal druhú dohodu o dodávke ďalších 10 miliárd m3 ročne počas 25 rokov prostredníctvom nového potrubia, hoci sa transport ešte nezačal. O niekoľko týždňov neskôr ruský koncern podpísal zmluvu aj na projekt plynovodu Sojuz Vostok cez Mongolsko smerom do Číny, cez ktorý by sa mohlo prepraviť až 50 miliárd m3 plynu ročne.
Zdroj: hnonline.sk
