Som nesmierne sklamaný, šokovaný a pobúrený stanoviskom Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku k môjmu článku, ktoré je plné zavádzajúcich informácií, poloprávd a lží.
Takéto skresľujúce podanie nedeľného incidentu by som od tak váženej organizácie nečakal. Najprv teda k čistým faktom.
Na spomienku k výročiu holokaustu na južnom Slovensku chodím ako obyvateľ Galanty pravidelne takmer každý rok, dvakrát som na nej aj rečnil a určite som sa tam len tak „neobjavil“, ako mnohí iní účastníci. Žiadne pietne zhromaždenie som nezneužil. Po celý čas som ticho stál na kraji a nikoho som nerušil, čo môže dosvedčiť veľa ľudí, okrem iných aj zástupca Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Naopak, podujatie narušili dve osoby, jedna z nich ma začala vyháňať a kričať na mňa, že čo si to dovoľujem kritizovať izraelskú vládu za jej počínanie v Gaze, druhá ma začala urážať a nazývať antisemitom. Pokojne som ich upozornil, že sú na pietnom mieste, aby sa utíšili a poznamenal som, že som si sem prišiel uctiť obete holokaustu, a nie diskutovať o zločinoch Netanjahuovej vlády. Žiaľ, neprestali a je zvláštne, že prítomným predstaviteľom ÚZŽNO takéto výtržnosti neprekážali.
Nie je pravdou, že najprv som v článku skonštatoval, že „nie som antisemitom, ale“ (napokon, čitatelia si to môžu sami overiť).
Po prvé, najprv som čitateľom priblížil historické okolnosti 11. júna 1944, ktorým som venoval podstatnú časť textu a len tak mimochodom, na štvornásobne väčšom priestore ako samotný ÚZŽNO na svojej oficiálnej FB stránke Židia na Slovensku. A pri tom by aj zostalo, nebyť toho nepríjemného útoku na moju osobu. A po druhé, v texte som sa iba bránil voči obvineniu z antisemitizmu, ktorý si naozaj vyprosím. Ako si to vlastne predstavujete? Tak, že niekto ma bezdôvodne pošpiní, že som antisemita a ak voči tomu namietnem, tak na mňa ukážete prstom, že predsa len „nasledovalo to povestné ale“? Trochu to pripomína praktiky vyšetrovateľov z päťdesiatych rokov, že je úplne jedno, či sa priznáš alebo to poprieš, vopred si vinný.
Nie je pravdou, že by som „hádzal všetkých Židov do jedného vreca s hrdlorezmi z Hamasu“. Až toto je podlé. Aj priemerne inteligentnému človeku musí byť z môjho textu jasné, že mám na mysli tých, ktorí sú zodpovední za neprimeraný útok v Gaze a tých, ktorí ho schvaľujú a bezcitne ospravedlňujú masakrovanie palestínskych žien a detí. Ani by som ich hádzať do jedného vreca nemohol, lebo vy, ktorí ospravedlňujete Netanjahuove zločiny, nehovoríte v mene všetkých Židov. Nehovoríte v mene tých tisícov ultraortodoxných Židov, ktorí v predvečer pesachu demonštrovali v New Yorku proti ofenzíve v Gaze a proti vyzbrojovaniu izraelskej armády. Nehovoríte v mene tých tisícov Izraelčanov, ktorí dlhodobo protestujú v uliciach proti politike Netanjahuovej vlády. Nehovoríte v mene tých tisícov obyvateľov Izraela, ktorí sa predvčerom zišli v Tel Avive na najväčšom mierovom zhromaždení v krajine za posledné desaťročia (a žiadne naše médiá o tom neinformovali). Tí všetci sú antisemiti?
Vyše päťdesiat izraelských, palestínskych, náboženských i sekulárnych organizácií sa spojilo s osobnosťami verejného života i s pozostalými, ktorí pri beštiálnom teroristickom útoku 7. októbra minulého roka stratili svojich príbuzných, aby vyzvali na ukončenie vojny, na návrat unesených a na budovanie kultúry mieru. K prítomným prehovoril aj známy izraelský historik Yuval Noah Harari, ktorého knihy boli preložené i do slovenčiny: „Každá strana si myslí, že priestor patrí iba im, že druhý národ tu nemá právo na existenciu. Pokus eliminovať celé národy vedie k začarovanému kruhu krvi a hrôzy a situácia sa neustále zhoršuje. Nikdy nie je neskoro to napraviť. Vojna nie je prírodný zákon, je to ľudská voľba. Môžete sa rozhodnúť inak a začať uzatvárať mier. Všetky vojny nás zaviedli do priepasti. Je čas dať mieru ďalšiu šancu,“ povedal. Vnučka Šimona Peresa, bývalého izraelského prezidenta a nositeľa Nobelovej ceny za mier, Mika Almog zdôraznila, že treba opustiť lživú myšlienku, že život postavený na skaze je nevyhnutný a že izraelsko-palestínsky konflikt je neriešiteľný. „Je to nesmierne arogantné tvrdenie. Žijeme v svete, v ktorom padol Berlínsky múr, kedy sa zrútilo sovietske impérium a my chceme tvrdiť, že život na tomto malom kúsku zeme sa nedá zmeniť? Nachádzame sa v momente, keď stojíme medzi nádejou na bezpečnú budúcnosť a skazou. Ak si nevyberieme správne, Izrael smeruje k záhube.“
Palestínsky mierový aktivista Aziz Abu Sarah, ktorému izraelskí vojaci zastrelili brata, si položil otázku: „Doteraz sme boli zvyknutí, že sme označovaní za naivných, pretože veríme, že vojny nikomu nezabezpečia bezpečnosť a slobodu. Naopak generáli, vojenskí plánovači a militantní politici sú oslavovaní ako realisti. Prečo po toľkých rokoch opakovania vzorca smrti a zabíjania, ktorý vedie len k eskalácii násilia a ničenia, nie sú práve jeho zástancovia označovaní za naivných alebo ešte niečo horšie? Chápať, že jedinou cestou k spravodlivosti a rovnosti je mier, nie je naivné. Cesta je priama. Musíme vytvárať nádej, i keď je ťažké ju nájsť. Musíme posilniť hlasy mierotvorcov.“
Zaujímalo by ma, prečo Ústredný zväz židovských náboženských obcí na Slovensku nie je schopný takýmto spôsobom prispieť k dialógu. Prečo namiesto toho rozosieva nenávisť, pestuje konflikt a osočuje čestných ľudí. Obviniť práve mňa s mojím životným príbehom z antisemitizmu je nehorázna urážka a bezočivosť najhrubšieho zrna. Každý, kto ma pozná, vie, že som stál doslova v prvej línii boja proti rôznym formám antisemitizmu a nastavoval som za vás kožu. Aj toho pamätného 14. marca 2009, keď sme sa s hŕstkou odvážlivcov postavili pochodu agresívnych neonacistov cez Bratislavu a ja som dlhé minúty vyjednával s veliteľom policajného zásahu. Napokon ich pochod odklonili, lebo sa medzi nás postavil profesor Pavel Traubner a báli sa škandálu. Kde ste však boli vy, ktorí sa skrývate za anonymné vyhlásenie ÚZŽNO? Kde boli cirkevné autority, ktoré majú schopnosť a takpovediac aj v pracovnej náplni upokojovať vášne?
Je vašou hanbou, že zneužívate označenie „antisemita“ aj na snahy o diskreditáciu ľudí, ktorí stoja takpovediac na vašej strane. Škodí to predovšetkým vašej veci, ak takto absurdne devalvujete tento pojem. Možno ste si mysleli, že ma tým zastrašíte, a pritom ste si neuvedomili, že taký, ktorý by ma zastrašil, sa ešte nenarodil, že som vnútorne slobodný človek, ktorý má svedomie čisté. Za mnou sú v tomto smere konkrétne výsledky, nielen prázdne slová. Vždy som bránil, bránim a budem brániť židovských veriacich pred útokmi neonacistov, pred skresľovaním histórie neoľudáckymi historikmi a pred všetkými formami rasizmu a antisemitizmu. Ale rovnako budem brániť aj všetkých ostatných, ktorí trpia pod nezmyselným útlakom. Očakával by som, že na genocídu budete precitlivení po tom všetkom horore, ktorý ste prežili, predovšetkým vy, že budete nositeľmi pochodne humanizmu na celom svete. Ale vy ste precitlivení iba na seba a hluchí a slepí k vyvražďovaniu Palestínčanov.
Keď izraelské bezpečnostné sily stavajú nepriechodné geto, keď policajné psy roztrhajú ženu v spánku, keď vojaci strieľajú deti na uliciach, keď armáda cielene bombarduje školy, nemocnice a obytné štvrte, keď zamedzí palestínskemu obyvateľstvu prístup k vode a základným potravinám... naozaj vám to nič nepripomína? Naozaj sa vo vás nepohne svedomie? Naozaj nechápete, že zárodky skutočného antisemitizmu klíčia v hneve nad toľkou ohavnou nespravodlivosťou? A naozaj veríte tomu, že keď vyhladíte Gazu a zrovnáte ju so zemou, Izrael bude bezpečnejší? Hamas stratí legitimitu až vtedy, keď budú mať Palestínčania rovnaké práva ako ostatní. Celý svet to vie, celý svet to požaduje, takže predstava židovských nacionalistov, že sa mýli OSN, že sa mýli Medzinárodný trestný súd v Haagu, že sa musia zmeniť všetky krajiny, len nie Izrael, je – jemne povedané – chybná.
Môžeme spolu nesúhlasiť, môžeme spolu polemizovať, môžeme mať na riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu rôzne názory. Ale vyprosím si, aby ste ma tu špinavo osočovali a obviňovali z nezmyslov. Nie som nijaký malý jojo, aby som zo strany vašich ľudí trpel primitívne hanobenie pamiatky môjho zosnulého otca, Slováka ako repa z Dolnej Stredy, suterénnymi obvineniami, že bol Palestínčan (viete, kto mi to pred vami robil? neonacisti!). Rovnako sa môžem smiať nad vyslovene debilnými poznámkami, že som si „trúfol prísť na uzavreté posedenie v kaštieli, ktoré financovala židovská náboženská obec, lebo tam nebola ochranka“ (ako som si to prečítal v diskusii u Martina Korčoka). Mne židovská náboženská obec nič nefinancovala, na žiadnom ich uzavretom posedení som nebol, sedel som na terase kaviarne s predsedom miestneho SZPB a popíjal kávu, a takú ešte nehrali, aby mne zakazoval ktokoľvek prísť do kaviarne.
Takže som z postoja ÚZŽNO a jeho účelových obvinení naozaj nepríjemne zaskočený. Mylne som sa domnieval, že ako náboženská spoločnosť registrovaná v Slovenskej republike bude podporovať porozumenie, toleranciu a humanistické ideály namiesto povzbudzovania konfliktov, vášní a predsudkov. Mylne som predpokladal, že nebudú tak zúfalo uzavretí do seba a že si budú viac vážiť, ak úctu k obetiam holokaustu budú udržiavať a rozvíjať aj tí, ktorí nepatria do ich komunity. A mylne som očakával, že ak majú predstavitelia ÚZŽNO výhrady k mojej účasti na pietnej spomienke, že mi to povedia distingvovane na mieste do očí, a nie takýmto spôsobom. Našťastie, na to, aby som prechovával úctu k židovskej kultúre, nepotrebujem kontakt s ľuďmi, ktorí robia z veľkolepého svetového náboženstva neznášanlivú sektu.
Zdroj: Facebook Eduard Chmelár / InfoVojna
