NESMIEME BYŤ AKO ONI

Kým na niektorých miestach západnej pologule bolo možné vidieť zatmenie Slnka, na niektorých miestach východnej pologule pozorujeme v týchto dňoch zatmenie myslí. To, čo v uplynulých hodinách zažili Dominika Cibulková, Attila Végh, Rytmus, Erik Kaliňák, ale aj mnoho anonymných ľudí len preto, lebo volili Petra Pellegriniho (slovným útokom na ulici som čelil aj ja, ale ja na takéto primitívne prejavy nereagujem, nenakrúcam si ich a nezverejňujem ich), sú patologické spôsoby správania, ktoré nemajú nič spoločné s demokraciou. Žasnem, že podpredsedníčka KDH Martina Holečková je schopná napísať v reakcii na verbálny atak agresívneho muža, že „Kaliňák žne, čo zasial“. To znie rovnako hlúpo a nehorázne ako povedať, že obeť znásilnenia si za to môže sama.

Keď už aj politickí lídri strácajú mieru pre slušnosť (resp. práve sa odkopali, že „slušné Slovensko“ pre nich nebolo ničím iným ako účelovou taktikou, ako sa dostať k moci), musíme sa pýtať, kto má byť tou morálnou inštanciou, ktorá povie: už stačilo. Rád by som v tejto situácii poznal názor nejakého renomovaného psychológa, čo sa to so slovenskou spoločnosťou deje.

Len prosím, nie takého, ako uplakaný Matúš Bakyta, ktorý si urobil zo sebaľútosti v Denníku N živnosť a ľuďom sklamaným z volieb radí, aby si dali lieky na upokojenie. A už vôbec nie nejakého hochštaplera, ktorý tvrdí, že medzi mladými ľuďmi populárny „ghosting“ (náhle ukončenie dlhoročného priateľstva a komunikácie bez akéhokoľvek vysvetlenia) je prejavom normálneho správania. Bakyta dokonca ako dôvod svojej úzkosti uvádza, že ako majú byť jeho klienti v pohode, keď s menom Roberta Fica sa vraj spájajú kauzy ako Gorila a jeho "podržtaška" sa stal prezidentom po "veľmi neférovej kampani"... Pochybuje ešte niekto o tom, že tento slaboch nie je seriózny psychológ, ale zákerný progresivistický aktivista, ktorý udržiava svojich nešťastných klientov v klamstve? Každý predsa vie, že kauza Gorila je kauzou Mikuláša Dzurindu a že o neférovosti kampane by nemali hovoriť tí, ktorí zneužívali médiá, satirické stránky, urážali Pellegriniho (tak ako to predviedol aj Bakyta) a rozširovali o ňom klamlivé informácie, že chce zo Slovenska urobiť ruskú guberniu. Škoda reči, kto nechce, nepochopí.

A Zuzana Čaputová, ktorá inak „citlivo vníma“ banálne spomenutie mena jej podporovateľky Zuzany Fialovej, ale otvorený hulvátsky útok na našu najlepšiu tenistku Dominiku Cibulkovú iba preto, že volila Pellegriniho, ani len nezaznamenala, sa odrazu tvári, že nič sa nedeje.

Preto som naozaj rád, že sme si zvolili za prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho, ktorý dnes zverejnil prepotrebný štátnický prejav, v ktorom už fakticky suploval neexistujúcu hlavu štátu. Upozornil v ňom, že skúška z demokracie nespočíva len v tom, či sme schopní zorganizovať demokratické voľby, ale aj v tom, či sme schopní prijať rozhodnutie väčšiny, zmieriť sa s ním a rešpektovať ho z úcty k princípom demokracie. Povedal, že mu je veľmi ľúto prejavov nenávisti voči ľuďom, ktorí dali dôveru víťazovi volieb. Je mu ľúto, že sú vystavovaní čoraz ostrejším osobným, politickým i mediálnym útokom. A veľmi ich prosí, aby túto politiku nenávisti neopätovali, pretože to je oheň, ktorý veľmi ľahko vzplanie, ale uhasiť ho je takmer nemožné.

Frustráciu tých, ktorí prehrali, považuje za pochopiteľnú, ale nevie si predstaviť, že by vo vyspelých krajinách médiá písali o tom, že voliči víťazného kandidáta stratili rozum. Pellegrini povedal, že stále verí, že hodnoty zmierenia sú hodnotami, ktoré oslovujú ľudí naprieč celým politickým spektrom. Na jeho sľube, že bude za tieto hodnoty bojovať, sa nikdy nič nezmení. Ale poprosil každého z nás, aby svojím správaním k naplneniu týchto hodnôt aj osobne prispel...

Na Pellegriniho prejave je najdôležitejšia veta, ktorá, obávam sa, zapadne v prívale ďalších slov. Bol to práve moment, keď poprosil svojich prívržencov, aby prejavy nenávisti voči tým druhým neopätovali. Chcel by som sa pri tejto myšlienke pristaviť. Jednou z najčastejších ilúzií o demokratickej diskusii je, že svojimi argumentmi dokážeme niekoho presvedčiť o opaku toho, čo si myslí. Polemika je hlboko zakorenená v západnom myslení. Vychádza z tradície gréckych sofistov, ktorí vyučovali argumentáciu a nechávali si za to platiť. Pod argumentáciou však nemali na mysli to, že sa chcú pomocou nej dopátrať k pravde, ale že chcú oponenta poraziť. Sú teda skôr predchodcami politických marketérov ako filozofov. Náš spôsob diskusie však určilo niečo, k čomu sa dnes už nikto nehlási – inkvizičné procesy. Inkvizítor by napriek svojej povesti považoval za nečestné, keby bol kacír odsúdený bez toho, aby mal možnosť jeho žalobu napadnúť. Preto určil špeciálnu, obyčajne vysoko učenú osobu, ktorá zohrávala úlohu tzv. advocatus diaboli (diablov advokát). Ale pozor. Jeho úlohou nebolo brániť kacíra, ale pomôcť inkvizícii lepšie argumentovať.

A práve z tejto tradície vychádza polemika v západnej kultúre dodnes. Hodnota argumentácie nespočíva v tom, aby sme sa v dialógu spoločne priblížili k pravde, ale aby sme zničili protivníka. Pravda si vyžaduje skúmanie, tu však dominantnú úlohu zohráva nepriateľský postoj a boj za každú cenu, aj keď viete, že pravdu nemáte. Trochu sa to ponáša na súdne konanie. Skúmanie pravdy v ňom nahrádza polarizácia a cieľom je výhra, nie lepšie pochopenie reality. Možno už tušíte, kam tým smerujem. Človeka, ktorý sa pozerá na svet cez čierne alebo ružové okuliare, nedokážete presvedčiť, že svet je taký, ako ho vidíte vy. Toto dokážu pochopiť len ľudia, ktorí sa pozerajú na svet bez okuliarov. Ešte nikto nikdy nepresvedčil prívržencov opačného tábora v politickej diskusii. To je základný omyl. Vy môžete osloviť svojou argumentáciou nanajvýš tých, ktorí váhajú, sú zmätení alebo nerozhodnutí, ale najčastejšie iba upevňujete presvedčenie vlastného tábora a pomáhate mu lepšie argumentovať.

Mnohí z vás, vrátane koaličných politikov, mi ďakovali po parlamentných i prezidentských voľbách, že je to aj moja zásluha, ako to dopadlo. Možno som k tomu prispel nejakým skromným dielom, ale uvedomte si, že presvedčeného prívrženca Progresívneho Slovenska, Sasky alebo Ivana Korčoka by som nikdy nepresvedčil nie preto, že by mali lepšie argumenty, ale preto, lebo ich postoj je založený na viere. Keď som v uplynulých dňoch videl ziapať prívržencov opozície na nekonfliktného a ústretového Petra Pellegriniho, že šíri nenávisť, tak som pochopil, že pre väčšinu ľudí sú pocity dôležitejšie ako fakty (pre progresívcov celkom určite). Je to neuveriteľné, ale v týchto dňoch to vyzerá, akoby sme žili nie v odlišných krajinách, nie v odlišných civilizáciách, nie na odlišných planétach, ale v paralelných vesmíroch, v ktorých neplatí vôbec nič z toho, čo je samozrejmé u nás, akoby sme nemali nič spoločné, dokonca ani fyzikálne zákony.

A tak jediné, čo má zmysel, ak chceme znižovať napätie v spoločnosti, je obracať sa na vlastných ľudí, teda na tých, ktorých dokážeme ovplyvniť. Vždy si pamätajte, že nesmieme byť ako oni. Nemýľme sa, že hulváti sú iba na druhej strane. Netolerujme ich medzi sebou. Preto nemilosrdne vyhadzujem zo svojej komunity na sociálnych sieťach všetkých, ktorí sa nevedia správať k iným, bez ohľadu na to, či je vulgárny prívrženec koalície alebo opozície. Preto karhám ľudí, ktorí zabúdajú na spravodlivosť a myslia len na pomstu. Preto napomínam každého, kto hucká ľudí k agresivite a kričí, že vraj dosť bolo tolerancie. Nie. Tolerancie bolo v tejto spoločnosti vždy málo a my dnes potrebujeme dokonca ešte niečo viac: nie toleranciu v zmysle trpenia toho druhého so zaťatými zubami ako nejakú nákazlivú chorobu, ale rešpekt k jeho odlišným postojom a skúsenostiam.

Vážte slová, priatelia. Majú obrovskú silu a dosah. Zvlášť to platí o verejných činiteľoch. Veľmi sa hnevám na tých koaličných politikov, ktorí používajú silné slová, ktorí napríklad začali nadávať svojim oponentom do potkanov. Len si spomeňte, ako sa vás dotklo, keď vám nadávali do opíc. Ale nejde len o osobný pocit. Zarazilo ma, ako sa výraz „potkany“ začal okamžite objavovať v diskusiách na sociálnych sieťach, ako sa ľudia navzájom začali napádať takýmito urážkami. Je to nákazlivé a nebezpečné, lebo fašizmus sa začal špecifickým dehumanizujúcim slovníkom. A politici by si mali uvedomiť, že vulgarizmy im nepridávajú žiadne politické body, iba ich prívržencom hrubnú spôsoby správania.

K zmiereniu spoločnosti neexistuje žiadna skratka. Každý z nás v okolí a v názorovom prostredí, na ktoré máme vplyv, by mal prispieť svojím dielom k upokojeniu situácie, vyžadovať to od svojich priateľov a netolerovať žiadne prejavy nenávisti. Pridávam sa k apelu zvoleného prezidenta republiky Petra Pellegriniho, aby sme neopätovali tieto nenávistné prejavy. Všetkých ľudí dobrej vôle prosím: zastavme útoky, zastavme osočovania, zastavme hádky a nepridávajme si zbytočne starosti. A hoci nie som psychológ, ak ste frustrovaní (z kohokoľvek a čohokoľvek), mám pre vás rozhodne lepší a účinnejší recept ako je užívanie liekov. Občas sa ma niektorí z vás pýtajú, ako zvládam toľko aktivít naraz a ako sa vyrovnávam s tým obrovským návalom špiny, ktorou si podaktoré indivíduá riešia komplexy z mojej osoby. Je to veľmi jednoduché. Riešim to poéziou a klasickou hudbou. Jednoducho vždy pred spaním a krátko po zobudení nechám do seba prúdiť svoju dennú dávku krásna, ktorá ma udrží mimo hladiny akýchkoľvek temných myšlienok. Svet je nádherný a nechajte na seba pôsobiť vždy len to, čo vám prospieva. Tak zostane vaša myseľ i srdce ako rytier v brnení.

Zdroj: Facebook Eduard Chmelár / InfoVojna