Jediná logická a odvážna odpoveď na nepriateľský krok kyjeva a na ľahostajnosť Bruselu
Cesta Roberta Fica do Moskvy bola jedinou logickou a odvážnou odpoveďou na nepriateľský krok Zelenského režimu, ktorý sa rozhodol ukončiť tranzit plynu cez územie Ukrajiny. Toto musí byť povedané veľmi jasne a jednoznačne. Hysterická až nepríčetná reakcia opozície nás okrem iného upozorňuje, ako by vyzeralo Slovensko pod vládou tých, ktorí si mýlia európske hodnoty s americkými záujmami a ktorí by neváhali obetovať životné potreby občanov Slovenskej republiky za poslušnosť voči nezmyselným nariadeniam Bruselu. Nezmyselným a hlúpym, pretože každý veľmi dobre vie, že protiruské sankcie nefungujú, že ničia našu ekonomiku a že v konečnom dôsledku aj tak kupujeme ruský plyn, len sprostredkovaný a niekoľkonásobne drahší. Nazdávať sa, že tento najabsurdnejší krok v dejinách energetiky pomôže Ukrajine a ešte si na tom postaviť plán na ekonomický rast je niečo tak nekonečne hlúpe, že to iba trikrát podčiarkuje, akí šialenci dnes vedú Európu.
V tejto súvislosti si treba pozorne všímať stanoviská opozície. Europoslankyňa za Progresívne Slovensko Ľubica Karvašová sa rozohnila, že kým ostatní hľadali spôsoby, ako podporiť Ukrajinu, Fico vraj riešil pravý opak, ako pomôcť Putinovi financovať vojnu. Na námietku, že ide predsa o dodávky energií do slovenských domácností a podnikov, progresívna europoslankyňa odpovedala, že „Fico falošne označuje dodávky plynu za slovenský záujem“ (sic!!!). Preboha, a koho záujem to je?! To si naozaj táto jednoduchá deva myslí, že Putin je závislý od tranzitu plynu na Slovensko? Podobnými nezmyslami sa blysla aj dvojica Ivan Korčok a Michal Šimečka. Tí si zamudrovali, že premiér mal riešiť tranzit plynu v Kyjeve. A čo by tam asi tak robil? Všimli si títo mudrlanti, že Robert Fico rokoval s Volodymyrom Zelenským v Bruseli a dostal od neho jednoznačnú, definitívnu a tvrdú odpoveď, že plyn cez Ukrajinu nepotečie a nie je ochotný sa o tejto téme ďalej baviť? Práve na to zareagoval slovenský premiér a demonštratívne zamieril do Moskvy. Nemohol síce vybaviť dodávky plynu vzhľadom na postoj Kyjeva, ale vyslal tým jasný politický signál, že sa nedáme vydierať. Napokon, Zelenského vyjadrenie, že kým my strácame peniaze, oni strácajú životy, považujem za cynické a pokrytecké citové vydieranie. Zelenskyj už totiž presvedčivo dokázal, že mu na ľudských životoch nezáleží. Oháňa sa nimi, hoci naháňa brancov ako zajace, lebo drvivá väčšina z nich už nechce bojovať. Keby chcel naozaj chrániť ľudské životy, už dávno by súhlasil s mierovými rokovaniami, ale on odmietol ešte aj to vianočné prímerie, nad ktorým (pri spomienke na Vianoce 1914) donedávna tak slzili naši slniečkári. Tak prečo je zrazu úsilie o prímerie „zradou“?
Na reakcii opozičných predstaviteľov je najodpornejšie to vedomie, že oni sa vždy postavia radšej proti záujmom Slovenskej republiky, ako za svojho premiéra. Keby Slovensko zastupoval na Európskej rade Michal Šimečka, tak by sa Zelenskému ešte poďakoval a von der Leyenovej zadok pobozkal. Kto je tu teda zradca? Už viackrát som kládol túto otázku, lebo opozícia význam slova vlastizradca a kolaborant úplne prekrútila. Slovensko nie je vo vojne s Ruskom a jeho predstavitelia sa nespájajú s cudzou mocnosťou proti našim štátnym záujmom. Naším záujmom predsa nie je nechať Slovensko energeticky vykrvácať. Dnes sa koná pred Úradom vlády SR protest proti ceste Roberta Fica do Moskvy a jedno z hesiel znie „sme proti zasahovaniu do suverenity Ukrajiny a našich spojencov“ (sic!!!). To znie až neuveriteľne, ako z nejakej Kafkovej prózy. Čiže títo ľudia majú starosti o suverenitu našich spojencov a vôbec ich nezaujíma suverenita Slovenskej republiky? Uvážte sami, kto tu napĺňa definíciu vlastizrady. Navyše celá demonštrácia sa zvoláva pod heslom "Dosť bolo Ruska", ktoré nenecháva nikoho na pochybách, že to bude zraz šovinistov, ktorí svoju patologickú nenávisť k jednej krajine maskujú za "mier na Ukrajine".
Opozícia sa vo svojich (ťažko to tak nazvať) argumentoch opiera aj o to, že Fico týmto porušil záväzok európskych lídrov, že sa úplne odstrihneme od ruskej ropy. Po prvé, ako to už u týchto demagógov býva, zabudli dodať, že to bol iba politický záväzok Matoviča, ktorým premiér Fico nie je nijako viazaný. Oproti tomu Ukrajina porušuje právne záväznú asociačnú dohodu s EÚ, ktorá jej ukladá povinnosť zabezpečiť tranzit plynu členským štátom Európskej únie. V takom prípade má Slovenská republika plné právo pristúpiť k recipročnému kroku a zablokovať vstup Ukrajiny do EÚ. Zvlášť, ak Brusel nechráni svojich členov, ale už dnes má za okrúhlym stolom Európskej rady väčšie slovo ukrajinský prezident ako premiér členského štátu. Ako sa budú Ukrajinci správať, keď ich pustíme dnu, ak už dnes majú spôsoby gangstrov, ktorí páchajú atentáty na svojich protivníkov a nedodržiavajú civilizované pravidlá?
Napokon, pre týchto ľudí je príznačné, že nariekajú nad 12 000 civilnými obeťami na Ukrajine a mlčia ako partizáni o tom, že v Gaze ich zavraždili štyrikrát toľko. Vydavateľ Euractivu Radovan Geist (ktorý sa v poslednom čase už podpíše pod hocičo) píše v konšpiračnom Denníku N, že súčasťou Putinovho plánu je „kultúrna a fyzická genocída“ Ukrajincov. Ale to je sprostá lož, ktorú vyvrátil Medzinárodný trestný súd v Haagu. Naopak, znaky genocídy a etnických čistiek nesie vyvádzanie Izraela v Pásme Gazy, a tvrdí to nielen Haag, ale aj Amnesty International, Human Rights Watch, Lekári bez hraníc a dokonca aj Medzinárodný červený kríž. Kedy sa títo moralisti čo i len slovkom zmienia o týchto zločinoch? Ale je dojemné, že o ukrajinskú suverenitu má obavy práve človek, ktorý sa pred niekoľkými rokmi o Slovákoch pohŕdavo vyjadril, že „národná hrdosť je blbosť“.
https://domov.sme.sk/c/3993227/rado-geist-narodna-hrdost-je-blbost.html
Čo ma však rozhorčilo najviac, bolo Šimečkovo prirovnanie cesty Roberta Fica do Moskvy k stretnutiu Tisa s Hitlerom v roku 1939. Tento nedoštudovaný zakomplexovaný tlčhuba už neraz dokázal, že je historický analfabet, ale tentoraz si myslím, že v prvom rade by mala proti takémuto nehoráznemu prirovnaniu protestovať židovská náboženská obec. Lebo ten rozdiel je závratný a povaha tejto vojny nemá nič spoločné s nacizmom. V roku 1939 si Jozefa Tisa predvolal Adolf Hitler a predložil mu ultimátum, na základe ktorého ho donútil vyhlásiť vazalský Slovenský štát. Prirovnávať nielen Fica k Tisovi (ktorý nesie zodpovednosť za smrť desaťtisícov židovských občanov), ale aj Putina k Hitlerovi (s jeho diabolským plánom na holokaust, s jeho vyhladzovacími koncentračnými tábormi a s desiatkami miliónov jeho obetí) – to už nie je preháňanie, to už je čistá chorobná zvrátenosť. Zvykli sme si už u týchto darebákov na hocičo, ale že takto zneužijú túto tému, signalizuje, že stratili akékoľvek zábrany a nezastavia sa pred ničím. Napokon, keď starý Šimečka vykrikuje, že Fico skončí ako Tiso, je to skôr jeho želanie ako prognóza. Tento fanatik naozaj túži po tom, aby ho videl visieť. Rovnako ako keď sa oháňa Orwellom, pre neho to nie je varovanie, ale manuál. Mali by sme byť naozaj ostražití, kam to chcú šimečkovci so svojím stupňovaním nenávisti dotiahnuť.
Na mieste premiéra Fica by som posilnil jeho ochranku, lebo je úplne jasné, že odteraz mu pôjdu tvrdo po krku a urobia všetko pre to, aby ho zvrhli, aj so zahraničnou pomocou. Opozícia sa pokúsi vyvolať nepokoje, hoci aj pred Vianocami. Napokon, scenáre sú na to vopred dané, napríklad tak, ako sa to udialo dvakrát na Ukrajine alebo nedávno v Rumunsku či Gruzínsku. Zvlášť by som chcel upozorniť na to, ako bola svetová verejnosť zavádzaná v prípade gruzínskych parlamentných volieb, keď po víťazstve strany, ktorá sa rozhodla ukončiť prístupové rokovania s EÚ, Západ označil hlasovanie za zmanipulované. Pritom sa nikde v západných médiách neobjavila správa OBSE, ktorá vo svojom vyhlásení z 26. októbra 2024 označila voľby v Gruzínsku za slobodné. Vo vyhlásení sa píše, že „právny rámec poskytuje primeraný základ pre demokratické voľby“, že jednotliví kandidáti „mohli vo všeobecnosti viesť kampaň slobodne“, že voľby „ponúkli voličom široký záber s 18 kandidátnymi listinami“ a že „prípravy na voľby boli dobre zvládnuté“. https://www.osce.org/odihr/elections/georgia/579346
Ako je možné, že pri hodnotení volieb sa neberie do úvahy toto objektívne stanovisko rešpektovanej medzinárodnej organizácie, ale subjektívne vyhlásenia frustrovaných politikov? Čo potom môžeme čakať na Slovensku?
K politike Roberta Fica mám veľa výhrad, aj k tej zahraničnej, ktorá je nedôsledná a nekoncepčná (pohovorím o nej niekedy v osobitnom texte). Viete, ako sa ku mne zachoval, viete, akú šancu premrhal, ale veci spojené so štátnymi záujmami Slovenskej republiky neberiem osobne, ale principiálne. Preto so všetkou vážnosťou vyhlasujem, že v týchto otázkach má moju plnú podporu a mal by za ním stáť každý, kto to so Slovenskom myslí dobre. Nedajme sa pomýliť. Našu vlasť zrádzajú tí, ktorí nás vťahujú do cudzej vojny a sú ochotní odovzdať naše vlastné zdroje do rúk cudzích mocností. Vedel by som ich aj vymenovať, ale pred Vianocami si to odpustím. Napokon, je viac než symbolické, že práve včera večer, keď slovenský premiér rokoval s ruským prezidentom, Donald Trump vyhlásil, že sa teší na stretnutie s Vladimírom Putinom. „Musíme túto vojnu ukončiť. Táto vojna je hrozná. Sme blízko tretej svetovej vojne. Sľubujem, že jej zabránim,“ povedal. Myslíte si, že títo hrdinovia spoza compu nazvú zradcom aj amerického prezidenta?
Zdroj: Facebook Eduard Chmelár / InfoVojna
