Prezidentka SR Zuzana Čaputová si v utorok prevzala v Berlíne Schwarzkopfovu európsku cenu. V príhovore upozornila na stúpajúcu polarizáciu v spoločnosti a apelovala na návrat k hodnotám. 

V Európskej únii podľa slov prezidentky vidieť snahy podkopávať právny štát, oslabovať deľbu moci alebo obmedzovať slobodu médií, teda základné kamene liberálnej demokracie. Vyzvala na ochranu týchto základných hodnôt a pravidiel.

Extrémisti podľa Čaputovej čoraz viac využívajú rozdiely na získanie vplyvu a moci, v konečnom dôsledku na to, aby zničili demokraciu. Ako skonštatovala, v mnohých európskych krajinách stačí jedno volebné obdobie, aby sa demokrati ocitli v menšine.

Reguláciu sociálnych sietí považuje prezidentka za nevyhnutnosť. Myslí si však, že samotná regulácia nestačí. Hodnoty, ako sú humanizmus, empatia alebo rešpekt, sa podľa nej musia opäť prejaviť v tom, ako sa k sebe ľudia navzájom správajú, a musia sa vrátiť do verejného života, výkonu moci, vzdelávacieho systému a profesionálnych životov. Apelovala najmä na zodpovednosť politikov, ktorých rozhodnutia sú podľa nej návodom pre ostatných.

V kontexte ruskej invázie na Ukrajinu poukázala na jednotu a pomoc zo strany západných krajín s tým, že tento prístup pomohol Ukrajine brániť sa a získať späť časti svojho územia. Nepretržitá a včasná podpora ukrajinskej obrany je podľa Čaputovej najlepším prostriedkom na dosiahnutie spravodlivého mieru a poriadku založeného na európskych pravidlách.

Cenu Čaputovej udelili ešte v roku 2021, vzhľadom na pandémiu covid-19 však odovzdávanie odložili. Dostala ju za odvahu postaviť sa organizovanému zločinu, za práva menšín – najmä Rómov – a za ekologicky udržateľnú budúcnosť. Podľa Schwarzkopfovej nadácie Mladá Európa dáva Čaputová celej Európe nádej, že budúcnosť tolerancie, udržateľnosti a spoločenstva je možná.

Na slávnostnom odovzdávaní cien sa zúčastnil aj nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier.

Schwarzkopfovu európsku cenu udeľujú od roku 2003 predstaviteľom z politiky a občianskej spoločnosti.

O ocenených za výnimočné príspevky k európskemu porozumeniu a ideálom rozhoduje porota mladých ľudí z celej Európy. Medzi doterajších laureátov patria napríklad bývalý predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker alebo bývalý predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz.

Chmelár o ocenenej prezidentke: Človek sa nestačí čudovať, na čom všetkom má táto pasívna, ale bezpochyby citlivo vnímajúca osôbka zásluhu

Prezidentka Zuzana Čaputová, podobne ako nacistický tútor tohto ocenenia, považuje pokračovanie vojny na Ukrajine za „najlepší prostriedok na dosiahnutie spravodlivého mieru a poriadku založeného na európskych pravidlách“, píše vo svojom článku publicista, politický analytik a vysokoškolský pedagóg Eduard Chmelár:

Médiá hlavného prúdu a pochlebovači najrôznejšieho druhu sa včera išli pretrhnúť od poklonkovania Zuzane Čaputovej, ktorá si prevzala v Berlíne Schwarzkopfovu európsku cenu. Názov zvádza k predstave, že prezidentka SR ju dostala za najlepší lak na vlasy na celom kontinente alebo za reklamu na vlasovú značku. V odôvodnení sa však píše, že ju dostala za „odvahu postaviť sa organizovanému zločinu“. Tu už kriticky zmýšľajúceho človeka začnú nahlodávať prvé pochybnosti, najmä keď si nevie spomenúť na jej jediný odvážny čin – ten skutočný, nie ten marketingovo vyrobený. A vôbec je zvláštne, ako sa zabúda na skutočných hrdinov, ako je odvaha v tomto prostredí lacná a ako si papaláši navzájom perfídne odovzdávajú pliešky, akoby to boli suveníry. Človek sa nestačí čudovať, na čom všetkom má táto pasívna, ale bezpochyby citlivo vnímajúca osôbka zásluhu, akoby bola pri všetkom ako Jára Cimrman. Už jej hádam chýba iba „Řád myšího kožíšku“. Obávam sa však, že za tým nebude len typická márnomyseľnosť niektorých politikov a ich posadnutosť vyznamenaniami, cenami a čestnými doktorátmi.

Niektorí investigatívni novinári (prirodzene, tí zahraniční, nie tí naši, ktorí dostanú všetko účelovo na stôl a tvária sa, že to sami vypátrali) už dlhší čas poukazujú na to, že to môže byť veľmi nekalý spôsob, ako prať peniaze zo zahraničia na volebnú kampaň politikov protežovaných v mocenských centrách. To však zďaleka nie je všetko a skutočnosť je ešte problematickejšia.

Schwarzkopfovu európsku cenu udeľuje od roku 1971 Heinz Schwarzkopf Foundation, ktorú založila vdova po známom nemeckom podnikateľovi, aby očistila alebo (presnejšie povedané) zakryla jeho minulosť. Heinz Schwarzkopf totiž nebol len svetoznámym podnikateľom, ktorý vybudoval slávnu chemickú a kozmetickú značku. Bol to predovšetkým prominentný člen NSDAP a veliteľ čaty SS, ktorá sa ako najreprezentatívnejšia jazdecká formácia ríšskeho hlavného mesta zúčastnila na všetkých relevantných vojenských prehliadkach, fakľových sprievodoch a zhromaždeniach Reichstagu.

Presvedčeným nacistom bol od mladosti, už vo svojej dizertačnej práci propagoval totalitárne pracovnoprávne predpisy zavedené Adolfom Hitlerom. Bol obľúbencom nacistického vodcu a mal blízke vzťahy s najbeštiálnejšími vrahmi SS a vojnovými zločincami ako boli Hermann Fegelein, Gustav Lombard či Erwin Rösener. Počas vojny jeho firma vyrábala produkty pre Wehrmacht, na čom rozprávkovo zbohatla. Na prácu využívala politicky a rasovo prenasledovaných väzňov, pričom Schwarzkopf sám prevádzkoval niekoľko táborov nútených prác. Po vojne ho zatkli a väznili v britskom internačnom tábore. Keďže však jeho podnikateľské skúsenosti boli pre povojnový reštart nemeckej ekonomiky nevyhnutné, už v roku 1948 ho prepustili. Až v roku 2008, keď vyplávali na povrch jeho ďalšie nacistické zločiny, Heinz Schwarzkopf Foundation bola premenovaná na Schwarzkopf Foundation a jej stanovené ciele boli rozšírené na „boj proti pravicovému extrémizmu, rasizmu a antisemitizmu“.

Na prvý pohľad je úplne jasné, že peniaze, ktoré prijala Zuzana Čaputová, sú špinavé a že zoznam tých, ktorí takúto cenu z principiálnych dôvodov odmietli, je oveľa dlhší ako zoznam jej laureátov. Ale keď počúvame, ako vo svojom prejave pri preberaní ceny apelovala na návrat k hodnotám, pochopíme, že sa od nich až tak príliš nevzdialila. Podobne ako nacistický tútor tohto ocenenia považuje pokračovanie vojny na Ukrajine za „najlepší prostriedok na dosiahnutie spravodlivého mieru a poriadku založeného na európskych pravidlách“. Opäť hovorila o svojej najobľúbenejšej téme, cenzúre – reguláciu sociálnych sietí označila za nevyhnutnosť. Možno ju dostala aj ako ocenenie za minuloročné vyznamenanie troch exponentov ľudáckeho režimu. Takže vôbec nebudeme namietať, že si takúto cenu zaslúži. Len nás, prosím, nenúťte, aby sme jej k takémuto hanebnému a pochybnému honoru blahoželali...

Zdroj: trend.sk / Facebook Eduard Chmelár / InfoVojna