Nový minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) koncom minulého týždňa rozhodol o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby šiestich policajtov. Medzi nimi aj vyšetrovateľa NAKA Jána Čurilllu. Odvolal sa na zákon, podľa ktorého sa policajt musí dočasne pozbaviť výkonu služby, ak je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu.
Rozhodnutie ministra vnútra vzbudilo rozhorčenie nielen advokáta obvinených policajtov a redaktorov korporátnych médií na čele s triom tzv. červených denníčkov (Denník N, Aktuality.sk a denník SME), ale aj predstaviteľov bývalej vládnej koalície, ktorá políciu zneužívala na politický boj. Obvinení policajti vraj mali poskytnutú ochranu v zmysle zákona č. 54/2019 Z.z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a preto vraj mohol minister vnútra takto postupovať voči nim len v prípade, ak by mal na tento svoj postup súhlas úradu na ochranu oznamovateľov v zmysle zákona o ochrane oznamovateľov.
Podľa názoru mnohých právnikov však postup ministra vnútra bol plne v súlade so zákonom a na obvinených policajtov dopadajú úplne iné ustanovenia zákona o ochrane oznamovateľov než na ktoré poukazoval advokát obvinených policajtov a ktoré citovali aj médiá bývalého hlavného prúdu.
Právny zástupca obvinených policajtov Peter Kubina označil rozkaz ministra za neplatný a poukázal práve na to, že takýto krok si vyžaduje vzhľadom na ich status chránených oznamovateľov súhlas úradu, ktorý však udelený nebol.
Predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzana Dlugošová koncom minulého týždňa v tejto súvislosti uviedla, že nedostali žiadnu žiadosť o udelenie súhlasu s pracovným úkonom od žiadneho zamestnávateľa. "Treba podčiarknuť, že prípadný úkon voči chránenému oznamovateľovi bez súhlasu nášho úradu je zo zákona neplatný. V prípade, ak zamestnávateľ urobí takýto úkon bez nášho súhlasu, možno mu uložiť peňažnú pokutu," dodala.
Čurillovci chcú, aby im minister umožnil návrat do práce
Vyšetrovatelia NAKA okolo Jána Čurillu žiadajú od ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka z Hlasu, aby sa mohli vrátiť do práce a aby zrušil personálne rozkazy, ktorými ich postavil mimo služby, lebo nimi porušil zákon. Informoval vo štvrtok Denník N.
Vo svojich odvolaniach tvrdia, že ich odstavil, lebo sú obvinení, ale vôbec sa nezaoberal tým, že súd právoplatne rozhodol, že ich trestné stíhanie je nedôvodné.
Ministrovi takisto pripomínajú, že sú trestne stíhaní od septembra 2021, pričom mohli chodiť do práce, a v personálnom rozkaze nezdôvodnil, pre aké dôvody odrazu nesmeli v štátnej službe ostať.
„Pravda je taká, že sa nezmenilo vôbec nič, okrem politického vedenia Ministerstva vnútra SR. Zmena na poste ministra vnútra SR však nie je zákonným dôvodom na akýkoľvek zásah do služobného pomeru účastníka konania,“ píšu odstavení policajti vo svojich odvolaniach.
Ministra takisto upozorňujú, že ich diskriminuje, lebo ich postavil mimo služby odvolajúc sa na ich trestné stíhanie, ale takto sa nepostupuje voči všetkým obvineným policajtom. Niektorí v štátnej službe pokračujú.
V odvolávaní vyšetrovatelia okolo Jána Čurillu podotýkajú, že ministrove personálne rozkazy nespĺňajú ani len zákonné náležitosti a sú nepreskúmateľné, a aj preto sú v rozpore so zákonom.
V prípade, že ministerstvo vnútra pod vedením Šutaja Eštoka ich odvolania zamietne, spor môže skončiť na súde, dodáva Denník N.
Právnička JUDr. Marica Pirošíková považuje prístup Dlugošovej za absurdný
Šutaj Eštok konal zákonne. Keď postavil „našich chlapcov“ mimo výkon služby. Stav, ktorý trval viac ako dva roky, s požehnaním prezidentky, jej vlády i vlád Hegera a Matoviča a v neposlednom rade s požehnaním exšéfa PZ SR Štefana Hamrana a právoplatne odsúdeného špeciálneho prokurátora Lipšica, bol nezákonný. Nielen s ohľadom na naše právne predpisy. Ale i s ohľadom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) a ďalších ustanovení. Ktorými je Slovenská republika viazaná. O tom, i o konaní riaditeľky Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzany Dlugošovej sa s bývalou dlhoročnou zástupkyňou SR pred ESĽP doktorkou Maricou Pirošíkovou rozprávala reportérka eReportu. Aj keď sa hovorí, že „sto právnikov, sto názorov,“ v tomto prípade je nad slnko jasnejšie, kto v skutočnosti porušoval a prekračoval hranice zákona.
Nezákonné chovanie zo strany OČTK
Aké sú povinnosti štátu v prípadoch, keď vyšetrovatelia s niekým zle zaobchádzali či už pri výsluchoch alebo počas väzby?
Ak niektorá osoba obhájiteľným spôsobom tvrdí, že bola zo strany polície alebo iných porovnateľných štátnych orgánov vystavená zaobchádzaniu, ktoré je nezákonné a v rozpore s článkom 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor), potom toto ustanovenie implikuje požiadavku viesť účinné oficiálne vyšetrovanie. Toto vyšetrovanie musí viesť k identifikácii a potrestaniu zodpovedných osôb. Keby to tak nebolo, zákaz mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu by bol podľa ESĽP bez ohľadu na svoj zásadný význam v praxi neúčinný. A v niektorých prípadoch by bolo možné, aby príslušníci štátnych orgánov takmer beztrestne šliapali po právach tých, ktorí podliehajú ich právomoci.
Európsky súd pre ľudské práva
Ako charakterizuje Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) takéto účinné vyšetrovanie?
Podľa ESĽP je hlavným účelom vyšetrovania zabezpečiť účinnú implementáciu vnútroštátneho práva zakazujúceho mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, ku ktorému došlo zo strany štátnych zamestnancov, alebo štátnych orgánov. A zabezpečiť, že budú zodpovední za zlé zaobchádzanie, ku ktorému došlo v rámci výkonu ich povinností. Aby bolo možné považovať vyšetrovanie za účinné, inštitúcie a osoby zaň zodpovedné musia byť nezávislé od tých, ktoré sú vyšetrované. Uvedené znamená nielen absenciu hierarchického a inštitucionálneho vzťahu, ale tiež reálnu nezávislosť. Orgány musia konať z vlastnej iniciatívy. Navyše, aby bolo vyšetrovanie účinné, musí viesť k identifikácii a potrestaniu zodpovedných osôb. Vyšetrovanie musí byť dôkladné, čo znamená, že orgány sa musia vždy skutočne pokúsiť zistiť, čo sa stalo. A nemôžu sa s cieľom ukončiť vyšetrovanie, spoľahnúť na unáhlené alebo nepodložené závery.
Chránená zver
U nás sa nezákonné praktiky zo strany OČTK spomínajú najmä s „čurillovcami.“ Tých najnovšie vďaka špeciálnemu prokurátorovi vzal pod ochranu Úrad na ochranu oznamovateľov. Vedie ho pani Dlugošová, ktorá pôsobila na ESĽP. Dá sa teda predpokladať, že by nekonala v rozpore tak s našim právom, alebo judikatúrou ESĽP, či Dohovorom, alebo tomu tak nie je?
Prístup pani Dlugošovej, ktorá osobám podozrivým zo šikanovania členov Policajného zboru priznala ochranu podľa zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, považujem za absurdný. Dúfam, že jej postoj nie je ovplyvnený jej dlhoročným blízkym priateľským vzťahom k bývalej ministerke spravodlivosti Kolíkovej, ktorú veľmi vyrušilo vzatie „čurilovcov do väzby.“ A ktorá nechcela veriť tomu, že by UŠP a ŠTS nechali systematicky klamať zmanipulovanými výpoveďami svedkov v kľúčových kauzách. Navyše, prípady, v ktorých čelili obvineniu, vyšetroval už v tom čase Úrad inšpekčnej služby. Aj v tomto ohľade budú asi najpresvedčivejšou odpoveďou pre všetkých zainteresovaných rozsudky ESĽP. Ten, mimochodom, už vyhlásil proti Slovensku niekoľko rozsudkov o nespravodlivosti trestného konania vzhľadom na odsúdenia založené na výpovediach kajúcnikov.
Nezávislé vyšetrovanie
Teda za tohto stavu je vďaka pani Dlugošovej a špeciálnemu prokurátorovi znemožnené to, aby bolo vyšetrovanie nezávislé? Ako by malo vyzerať vtedy, ak by bolo v súlade so zákonom?
Inštitúcie a osoby zodpovedné za vyšetrovania zlého zaobchádzania musia byť nezávislé od tých, ktoré sú vyšetrované. Ako už bolo uvedené, znamená to nielen absenciu hierarchického a inštitucionálneho vzťahu ale tiež reálnu nezávislosť. V zmysle judikatúry ESĽP teda vyšetrovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru SR musí spĺňať požiadavku nezávislosti.
V nadväznosti na rozsudky ESĽP došlo napríklad v Českej republike k zriadeniu nezávislého orgánu, Generálnej inšpekcie bezpečnostných zborov. Český systém, ktorý bol v minulosti podobný tomu nášmu, podľa ESĽP nevyhovoval požiadavke nezávislosti. ESĽP v prípade Kummer poznamenal, že členmi Inšpekcie polície boli naďalej príslušníci polície, ktorí boli povolaní k výkonu úloh na ministerstve vnútra. Táto skutočnosť sama o sebe podkopávala ich nezávislosť vo vzťahu k polícii.
Podľa ESĽP toto usporiadanie nevyvoláva dojem nezávislosti a nezaručuje dôveru verejnosti v monopol štátu na použitie sily. Dohľad štátneho zástupcu nad vyšetrovaním nepovažoval za postačujúci na to, aby vyšetrovanie spĺňalo požiadavku nezávislosti. Vzhľadom na uvedené dospel v prípade ESĽP k porušeniu článku 3 Dohovoru zakazujúceho mučenie v jeho procesnej časti.
V súlade s tým, čo som doteraz uviedla, je teda viac ako zrejmé, že je ad absurdum stav, kedy bol, úplne v rozpore s požiadavkou kladenou na nezávislosť vyšetrovania, bez výberového konania obvinený vyšetrovateľ Ďurka poverený a ustanovený do dočasne neobsadenej riadiacej funkcie riaditeľa odboru ochrany, prevencie a boja proti korupcii Úradu inšpekčnej služby.
Celé zle..
Aké ďalšie rozpory so záväznou judikatúrou ESĽP vidíte?
Úrad inšpekčnej služby už sám osobe judikatúre ESĽP nevyhovuje. Už v rozsudku ESĽP R. R. a R. D. v. Slovensko, týkajúceho sa zásahu v Moldave nad Bodvou, je citovaná Správa Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii (ECRI) o Slovensku z 19. júna 2014. V ktorej ECRI opätovne zdôraznila odporúčanie, aby slovenské orgány zabezpečili účinné vyšetrovanie tvrdení zneužití právomocí polície. A aby sa podľa potreby postarali o primerané potrestanie páchateľov takýchto skutkov.
Ďalej je v tomto rozsudku ESĽP citovaná Správa komisára pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa z 13.10.2015 po jeho návšteve Slovenskej republiky v dňoch 15. až 19.6.2015, s tým, že na Slovensku chýba nezávislý mechanizmus na podávanie sťažností proti konaniu polície. Citujem: „Komisár berie na vedomie stanovisko ministerstva vnútra, že prokuratúra predstavuje nezávislý mechanizmus vyšetrovania tvrdení o protiprávnom konaní príslušníkov policajného zboru.“
Avšak podľa informácií, ktoré poskytlo ministerstvo, prokuratúra zvyčajne vykonáva iba funkciu dozoru pri vyšetrovaniach, ktoré vedú príslušníci policajného zboru. Komisár si želá upriamiť pozornosť orgánov Slovenskej republiky na rozsudok ESĽP vo veci Kummer v. Česká republika, v ktorom ESĽP rozhodol, že výlučne dozorná funkcia prokurátora nemôže stačiť na to, aby pri policajnom vyšetrovaní zabezpečil dodržiavanie zásady nezávislosti. Navyše, v prípade Ramsahai a ďalší v. Holandsku ESĽP zdôraznil, že prokurátori sa „pri získavaní informácií a podpory musia spoliehať na políciu“, a zdôraznil dôležitosť nielen hierarchickej a inštitucionálnej nezávislosti, ale aj praktickej nezávislosti vyšetrovateľa.“
Šutaj Eštok konal zákonne
Čo z toho teda vyplýva? Konal nový minister zákonne, tak ako to mal v úmysle Ivan Šimko, kým nebol „odídený?
Nový minister vnútra postupoval v súlade s článkom 154c Ústavy SR. Pripomínam, že podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR k článku 154c Ústavy. Dohovor a judikatúra naň sa vzťahujúca predstavujú pre vnútroštátne orgány aplikácie práva záväzné výkladové smernice pre výklad a uplatňovanie zákonnej úpravy základných práv a slobôd zakotvených v druhej hlave Ústavy, a tým normujú rámec, ktorý tieto orgány v konkrétnom prípade nemôžu prekročiť.
Obvinený Ďurka teda v zmysle judikatúry ESĽP nemôže byť vedúcim predstaviteľom Úradu inšpekčnej služby. Keďže boli „čurillovci“ sami vyšetrovaní Úradom inšpekčnej služby, jediným možným výkladom zákona, ktorý je v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z judikatúry ESĽP, je postaviť ich v súlade so zákonom mimo službu. K čomu malo dôjsť už po ich obvinení.
Kaľavský – odídenec od „Apačov“
Ako vnímate pôsobenie „čurilovcov“?
Bola som šokovaná z vyjadrení bývalého vedúceho operatívneho oddelenia NAKA Jána Kaľavského, ktorý v rozhovore zverejnenom 6.9.2022 pre týždenník Plus7dní uviedol, že bol súčasťou toho, ako ľudí psychicky týrali, mučili, vydierali a vymýšľali si dôkazy.
Napríklad uvádza:
„Viete, koľko bol zavretý advokát takáčovcov Ribár a ako sme mu robili zle? Vymyslené úradné záznamy, len nech je čo najdlhšie vo väzbe. To je modus operandi. Len aby sedel. Fungovalo to u takáčovcov a funguje to aj ďalej. Gašpar, Hraško, Vorobjov. Bože, Vorobjov.“
Jeho výpoveď je ešte šokujúcejšia v momente, v ktorom vysvetľuje, prečo od „čurillovcov“ odišiel. Citujem:
„Volal som Čurillovi v súvislosti s neskôr obvineným kolegom Kučerkom. A Čurilla mi povedal – neboj sa, čoskoro budeš mať možnosť ísť k nim domov a môžeš mu zastreliť deti. To bol prvý zlom. O strieľaní detí sa ani nežartuje. Druhý zlom prišiel, keď zomrel generál Lučanský a kolegovia sa tešili. To som si povedal, že sú zvieratá. My sme mali takú skupinu na WhatsAppe, Apači sa nazývala. Tam sme si posielali správy, že Mikulec zomrel – super, Balvan zomrel – palec hore, Lučanský zomrel – ďalší zárez na pažbe! Tí ľudia nemôžu prejsť cez psychotesty. Nemôžu robiť v polícií.“
Nezákonne väznená obeť „našich chlapcov“
Pokiaľ viem, sťažnosť advokáta Ribára na zlé podmienky väzby už ESĽP oznámil aj vláde SR, je to tak?
Áno, sťažnosť sa týka podmienok väzby v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica vrátane možností kontaktu s rodinou. Sťažovateľ udáva, že od 30. októbra 2019 do 14. mája 2021 bol držaný vo väzbe za neadekvátnych podmienok. Pokiaľ ide o veľkosť cely, osvetlenie, čerstvý vzduch, spánkovú depriváciu, aktivity mimo celu (bol v cele 23 hodín denne) a osobnú hygienu. Navyše, sťažovateľove kontakty s rodinou vo forme návštev a telefonických hovorov boli obmedzené. A neboli vôbec povolené počas jedenástich a pätnástich mesiacov po pozbavení jeho osobnej slobody.
Sťažovateľ pred ESĽP ďalej tvrdí, že podmienky osôb vo väzbe sú horšie ako podmienky osôb vo výkone trestu odňatia slobody. Namieta porušenie článkov 3 a 8 samostatne, ako aj v spojení s článkom 14 Dohovoru, ktorý zakazuje diskrimináciu.
K tomuto dodávam, že bez ohľadu na túto sťažnosť, ktorá bola ESĽP podaná pred tým, ako Ján Kaľavský zverejnil svoje vyjadrenie, by malo dôjsť na vnútroštátnej úrovni k adekvátnemu vyšetreniu okolností tejto väzby, z hľadiska toho, či jej neprimerané podmienky neboli vytvárané úmyselne, a náležite vyšetriť aj všetky okolnosti týkajúce sa podmienok väzby ďalších v rozhovore spomínaných osôb vrátane pána generála Lučanského.
Rada by som v súvislosti práve s týmto prípadom pripomenula, že IAŠP už v minulosti upozornila, že z obsahu zápisnice z prípadu advokáta Ribára priamo vyplýva dôvodné podozrenie, že zo strany vyšetrovateľov NAKA a operatívnych pracovníkov NAKA malo dôjsť k porušeniu účelu kolúznej väzby. Nakoľko vyšetrovatelia NAKA, resp. operatívni pracovníci NAKA umožnili stretnutie spoluobvinených osôb. Pričom minimálne jeden z týchto ľudí bol v kolúznej väzbe a malo prísť k presviedčaniu už spolupracujúceho obvineného – kajúcnika. Ktorý mal nahovárať na spoluprácu iného spoluobvineného. A to všetko v prítomnosti a za asistencie policajtov NAKA.
Zdroj: ereport.sk / InfoVojna
