Prorusky orientovaný bulharský prezident Rumen Radev sa pre nezhody s vládou vo veci politiky voči Ukrajine nezúčastní na nadchádzajúcom summite NATO vo Washingtone, ktorý sa bude konať od 9. do 11. júla.
Prezidentská kancelária vo štvrtok odôvodnila Radevovo odmietnutie viesť bulharskú delegáciu na summite NATO tým, že má výhrady voči niektorým ustanoveniam rámcových pozícií prijatých v stredu vládou týkajúcich sa záväzkov, ktoré Bulharsko preberá v súvislosti s vojnou na Ukrajine. DPA uviedla, že tento dokument zatiaľ nebol zverejnený.
Vo vyhlásení prezidentská kancelária pripomenula, že Radev od prvého dňa vojny ostro odsúdil agresiu Ruska a ako najvyšší veliteľ armády vždy trval na posilnení odstrašujúceho a obranného potenciálu východného krídla NATO.
Radev, bývalý generál, bol v minulosti pilotom bojového lietadla a šéfom vzdušných síl svojej krajiny. Vojna na Ukrajine podľa neho nemá vojenské riešenie, preto opakovane kritizuje vojenskú podporu bulharskej vlády pre Kyjev.
Bulharský prezident Rumen Radev sa 18. mája v reakcii na novinársku otázku vyjadril k atentátu na slovenského premiéra Roberta Fica. Spojil ho s dvojročnou vojnou na Ukrajine. Keď sa ho novinár spýtal, aký signál vyslal pokus o atentát na Fica do Európy, bulharský prezident hovoril o ruskej invázii na Ukrajinu. „Je neprijateľné prezentovať pokračovanie vojny a nemožné víťazstvo nad Ruskom ako jediné možné riešenie,“ vyhlásil Radev.
Podľa neho je nebezpečné najmä to, že sa vášne medzi Ruskom a Ukrajinou rozhoria aj v Európe a že „hlasy za mier sa budú vítať výstrelmi“.
„Pokus o atentát na európskeho premiéra, ktorý spáchal zradikalizovaný fanatik pre jeho podporu mieru, ukazuje hlbokú netoleranciu voči nesúhlasu a nenávisť. Mnohí politici, strany a médiá k tomu prispeli tým, že každý odlišný názor označujú za proruský. To je veľmi nespravodlivé a vedie k negatívnym dôsledkom,“ tvrdí bulharský prezident.
Bulharský prezident varoval, že ak vojna bude pokračovať, Ukrajina sa stane demograficky zdevastovanou krajinou s úplne zničenou infraštruktúrou, priemyslom a výrobou. To bude mať podľa neho veľmi vážne dôsledky nielen pre Ukrajinu, ale aj pre celú Európu.
„Každý deň, počas ktorého táto vojna pokračuje, je katastrofálny pre Ukrajinu, Rusko a nás všetkých. To nevyhnutne ovplyvňuje všetky voľby – v Európe, Spojených štátoch a všade na svete. V týchto a ďalších voľbách si budeme vyberať medzi vojnou a mierom. Každý občan je povinný to pochopiť,“ povedal Radev v máji.
Hlava Bulharskej republiky vyzvala na politické úsilie o mier, nie na dodávanie zbraní. Rovnaký výsledok sa podľa neho dosiahne, či už s nimi, alebo bez nich. „Rozdiel bude v tisíckach ľudských obetí a zdevastovanej krajine (Ukrajine), za jej obnovu budeme musieť zaplatiť,“ dodal.
Bulharský prezident sa tvrdo postavil proti posielaniu vojenskej pomoci Ukrajine, aj keď počas jeho dočasnej vlády v rokoch 2021 až 2022 Bulharsko prostredníctvom sprostredkovateľov dodalo do Kyjeva veľké množstvo zbraní.
Počas stretnutia s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v júli 2023 Radev niekoľkokrát spomenul ruskú inváziu, pričom namiesto „vojny“ použil termín „konflikt“. Zelenskyj odpovedal, že Západ a Bulharsko pomáhajú Ukrajine aj preto, aby sa vojna nerozšírila.
Podľa Zelenského by bulharská armáda na prípadný boj proti Rusku nestačila. „Preto je dobré dať, aby sa ľudia mohli brániť, aby vojna neprišla k vám, k Poliakom, k Rumunom,“ doplnil Zelenskyj počas stretnutia s Radevom.
Radev začiatkom júna 2024 kritizoval NATO za to, že dovolilo Ukrajine zaútočiť na Rusko západnými zbraňami. Domnieva sa, že to ohrozuje „eskaláciu“ a môže sa skončiť ako „jadrový armagedon“.
„Rozhodnutím povoliť údery západnými zbraňami na Rusko a formalizáciou vysielania poradcov a vojenských školiteľov do prvej línie, už boli hranice prekročené. Naši politici sa, bohužiaľ, stávajú súčasťou niektorých z týchto neadekvátnych rozhodnutí so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú,“ povedal bulharský prezident.
Nedávno Radev označil členské krajiny NATO za účastníkov vojny a víťazstvo Ukrajiny označil za nemožné.
Zdroj: sme.sk / euractiv.sk / InfoVojna
